Americký sen po československy. Ako sa zrodil oligarcha Babiš

Rôzne odbory, veľkosti majetkov, či "vzťahy s verejnosťou". Českí a slovenskí oligarchovia bojujú na rôznych poliach a rôznymi spôsobmi. Dnešná diverzita je však novodobým javom. V minulosti sa väčšina z nich zrodila z rovnakého, alebo podobného zázemia.

Mnoho z dnešných miliardárov pochádza z rovnakých spoločenských a rodinných pomerov. Výnimkou nie je ani Andrej Babiš. Veľa z jeho dnešných známych bývalo obďaleč jeho rodinného domčeka a nejeden biznismen chodieval do rovnakej školy. V ére socializmu boli dôležitými faktormi známosti, občianska poslušnosť a rodinné zázemie.

Rodina = základ socializmu

Andrej Babiš sa v rámci štruktúr štátnej firmy prepracoval na zastupovanie 15 československých firiem v Afrike. Od roku 1985 až do pádu komunistickej diktatúry bol vyslaný do Maroka.

Ako dokazuje kniha Z Bureše Babišem, okrem chytrej hlavy a ambícií mu však pomáhala tiež kariéra jeho rodičov. Sám na to nezabúda. Koreňmi socialistického prominenta sa však príliš nechváli.

Cestu v obchodnej firme, ktorá bola akousi školou kapitalizmu v podmienkach reálneho socializmu, mu dláždil jeho otec. Štefan Babiš pracoval pre firmu Československá keramika a stal sa jedným zo zakladateľov zahraničného obchodu na Slovensku.

V rámci podniku zahraničného obchodu Strojexport bol Štefan Babiš vyslaný do Etiópie, kde predával okrem iného československé poľnohospodárske stroje. Počas ďalšej kariéry bol preložený do Paríža, kde Babišova rodina žila do roku 1961. Babiš starší bol zároveň jedným z vyjednávačov dohôd medzinárodných colných poplatkov.

Z Bureše Babišem viete objednať v eshope, alebo jednoduchým mailom na adrese marketing@biztweet.eu

Významnú úlohu pre Andrejov vývoj zohrala rodinná aféra, keď v roku 1965 jeho otca vylúčili z Komunistickej strany Slovenska a prepustili z práce. Podľa životopisu Andreja Babiša mu niektorý z kolegov zámerne ukradol stranícku legitimáciu. Úlohu však zrejme zohrala aj emigrácia brata Štefana Babiša s rodinou.

Asi tri roky potom musela rodinu živiť Babišova matka Adriana. Pracovala vo Výskumnom ústave hydinárskeho priemyslu. Zatiaľ čo u otca spoznal Andrej Babiš ako v zahraničí funguje biznis s poľnohospodárskou technikou, u mamy sa priučil dôležitým detailom chodu veľkochovov hydiny.

Otec Štefan Babiš sa po rehabilitácii vzťahov s komunistami v roku 1969 stal zástupcom vtedajšieho Československa pri obchodnej organizácii GATT pri stálej misii v Ženeve. Tam Andrej Babiš absolvoval gymnázium College Rousseau. Po návrate vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave.

Vtedy v Maroku

Rodina počas služieb v cudzine neemigrovali, čím si vyslúžila perfektnú kádrový posudok. Andrej Babiš preto mohol nastúpiť na cestu vyšliapanú rodičmi a začiatkom osemdesiatych rokov nastúpil do podniku zahraničného obchodu Petrimex.

Andrej Babiš tam kopíroval profesijnú cestu svojho otca. Z referentskej pozície postúpil v roku 1985 až na funkciu zástupcu agrochemickej divízie podniku v Maroku. Tam zastrešoval predaj československého sortimentu do Maroka a opačne.

S týmto obdobím je spojená jedna z najväčších kontroverzií, ktorá Babiša skoro pripravila o politickú dráhu.

Pracovať v podniku, ktorý mohol obchodovať so svetom, znamenalo v minulom režime nielen prestíž, skúsenosti a nadštandardné výhody, ale aj kontakt s tajnými službami. Manažéri boli neustále monitorovaní ŠtB. Svoje o tom vie aj Andrej Babiš.

Do kontaktu s ŠtB musel prísť, čo nepoprel. Poprel však zväzky, ktoré ho usvedčujú z čulej spolupráce a nedokumentujú ani náznak odporu Babiša voči komunistickým "fízlom".

Schôdzka vo vinárni U obuvníka

Archív Ústavu pamäti národa v Bratislave eviduje Babišov zväzok pod krycím menom Bureš. Exminister financií Českej republiky a najbohatší Slovák Andrej Babiš je vo zväzku vedený ako "Dôverník".

Pracovník podniku zahraničného obchodu pomáhal tajným policajtom najmä s potvrdzovaním informácií, ktoré si zistili z iných zdrojov. Okrem informácií z obchodných rokovaní išlo najmä o informácie o povahe a súkromnom živote obchodných partnerov, kolegov a tých, s ktorými prišiel pracovník počas výkonu práce do styku.

Neskôr navyše Babiš ako šéf celej divízie podniku zahraničného obchodu vzbudil pozornosť kontrarozviedky. Tá chcela strážiť aj jeho samotného a jeho vzťahy s cudzincami. Skúmala napríklad to, či v cudzine neprichádza do kontaktu s tajnými službami. O tom, že si tajní opakovane preklepli tiež Babiša samotného, existujú zmienky v ďalších spisoch vedených na jeho kolegov a nadriadených.

Podstatná časť materiálov zväzku Bureš však bola 4. decembra 1989, v čase hromadných skartácií, ktorými prechádzali najmä citlivé zväzky predstaviteľov komunistickej elity, zničená.

Podľa existujúceho zvyšku zväzku došlo jedenásteho novembra 1982 v centre Bratislavy vo vinárni U obuvníka k schôdzke kapitána Rastislava Mátraya, poručíka Júliusa Šumana a zástupcu riaditeľa jedného z odborov podniku zahraničného obchodu Petrimex Andreja Babiša. Z tajného dokumentu, nadobudnutého zo stretnutia, vyplýva, že z dôverníka ŠtB sa mal stať agent.

Aktívny mladý káder

Tento štatút je z hľadiska najpopulárnejšieho politika v Českej republike pre jeho kariéru oveľa nebezpečnejší. Kým úlohu dôverníka by možno po dlhom zvažovaní a príprave stanoviska mohol prijať, úloha agenta Babiša donútila zabojovať proti spájaní jeho osoby s ŠtB.

V životopise i množstve rozhovorov popiera, že by niekedy agentom bol. V súdnom procese so slovenským Ústavom pamäti národa argumentuje tým, že niekto tajné zväzky vykonštruoval zámerne, aby jeho osobu poškodil.

"Bývalá ŠtB patrila v rámci krajín bývalého východného bloku po sovietskej KGB a východonemeckej STASI medzi najlepšie. Mala špičkový personál, vybavenie, organizačnú štruktúru a dômyselný riadiaci a kontrolný aparát. Je veľmi ťažko predstaviteľné, že by tam boli fiktívne vytvorené falošné dokumenty. Systém evidencie zväzkov, spisov, alebo záznamov bol pravidelne kontrolovaný, podliehal presným a prísnym pravidlám spracovania. Aj informácie, ktoré spisy obsahovali, boli viacnásobne overované cez viac spolupracovníkov. Komplexné hodnotenie a skúmanie spisov naopak svedčí o ich autenticite a oprávnenej evidencii, napriek tomu, že by mohli obsahovať aj nepravdivú informáciu. Pozrite sa, ak aj vyšetrovací spis obsahuje nejakú výpoveď, ktorá je nepravdivá, neznamená to, že celý vyšetrovací spis, ktorý je riadne vedený a zaevidovaný, je falošný. Je to teda veľmi málo pravdepodobné aj v prípadoch, o ktorých je reč v súvislosti s evidenciou bývalej ŠtB," odmieta v knihe Z Bureše Babišem Babišovo tvrdenie predseda správnej rady slovenského Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák.

Čítajte aj:

Biztweet pri zrode novej publikácie o Babišovi

Babiša dohnalo Čapí hnízdo. Polícia žiada zbavenie imunity

Lemešani: Prečo som napísal knihu o Babišovi

Zo zväzku Andreja Babiša je tiež zrejmé, že sa angažoval v rôznych hnutiach a bol členom Komunistickej strany Československa, respektíve Slovenska. "Je členom SZM od roku 1971, zastával rôzne zväzácke funkcie, bol tiež vedúcim odborového združenia SSM / AIESEC, prostredníctvom ktorého sa zúčastnil zahraničnej praxe vo Francúzsku (1976 Machines agricoles Lille, 1977 STEF Dijon a Kredietbank Brusel). Je členom spoločenských organizácií. Podľa doterajších poznatkov menovaný pracuje v týchto organizáciách veľmi aktívne. Od roku 1978 bol kandidátom na členstvo a od roku 1980 je členom Komunistickej strany Československa," napísal v októbri 1982 údajný Babišov riadiaci dôstojník Július Šuman.

Svedkovia StBébovi

Obraz vzorného komunistu a tajného "práskača" Babiš dlho neriešil. Na obtiaž začal byť až v čase, keď sa rozhodol vstúpiť do politiky.

Okrem nevôle verejnosti, ktorú podozrenie zo spolupráce s ŠtB vyvolalo, hrozilo mocnému mužovi, že kvôli zákonnej podmienke nebude môcť zasadnúť do akejkoľvek vládnej pozície.
Zjednal si preto akúsi výnimku, keď využil proces v Bratislave k odkladu bezpečnostnej previerky podmienenej tým, že kým mu súd v Bratislave spoluprácu nepreukáže, platí prezumpcia neviny, teda, že s ŠtB nespolupracoval.

Zväzky ŠtB v archívoch štátu pritom Slovensko považuje za relevantnú a dôveryhodnú autoritu. Akási prezumpcia ich pravosti teda mala podľa mnohých právnych názorov platiť až do doby prípadného opačného verdiktu súdu.

Andrej Babiš podal žalobu voči slovenskému Ústavu pamäti národa v roku 2012. Na okresnom súde Bratislava I s žalobou na ochranu osobnosti uspel v roku 2015, ústav sa však obratom odvolal na krajský súd v Bratislave. Prehral však opakovane.

Ďalší opravný pokus archivárov smeroval na Najvyšší súd Slovenskej republiky, tam však vo februári 2017 padol rovnaký verdikt ako na kraji. Ústav pamäti národa sa však nemieni vzdať a plánuje prípad hnať k ďalším súdom. Podľa slov vedenia archívov verí v preukázanie pravosti spisu a plánuje ho získať v krajnom prípade u európskeho súdu.

Ústavu vadí, že bratislavský verdikt stojí na výpovediach bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí Babiša podľa spisov naverbovali. Okrem zainteresovanosti do prípadu a pochybnej morálnej dôveryhodnosti svedkov archivári poukazujú na fakt, že príslušníci ŠtB vypovedali, aj keď neboli zbavení mlčanlivosti. Vzhľadom k prísahe a hlbokému oddaniu ich povolaniu tak mohol prinajmenšom existovať vnútorný motív svedkov vypovedať nepravdivo.

Verdikt očisťujúci Babišovo meno je však právoplatný. "Čakal som to, nič som nepodpísal, s ŠtB som nespolupracoval. Bol to proces živený mojimi odporcami," reagoval v tlačovom vyhlásení Babiš.

Aspoň nateraz Babiš urobil za komunistickou poškvrnou svojej minulosti bodku a môže sa venovať hlavne živeniu legendy o svojej výnimočnej kariére. Aj v tomto smere však oligarchove príbehy nepôsobia úplne dôveryhodne.

Postkomunistické Eldorádo

Po návrate z Maroka, keď sa rúcal komunistický režim, sa Andrej Babiš stal riaditeľom obchodnej skupiny s monopolom na dovoz surovín pre výrobu hnojív v Československu. Sám Babiš dnes hovorí, že zvažoval zostať v zahraničí a že ho návrat do domoviny nijako nelákal.

Toto tvrdenie však pri pohľade na dianie okolo nežnej revolúcie nedáva zmysel. Z krokov Babiša a jeho spoločníkov bolo zrejmé, že dobre vedeli, čo sa bude so štátnym bohatstvom v ďalších rokoch diať.

Do tej doby nevídané možnosti, kedy jedinec mohol nahromadiť majetok i bez príslušnosti k socialistickým prominentným úradom, dala možnosť splniť sny rade podnikavcov.

Podporilo ich aj rozhodnutie českej, slovenskej aj federálnej vlády rozdať štátny majetok súkromnému kapitálu. Ten sa mal postarať o čo najrýchlejšiu transformáciu v trhovú ekonomiku. Ako však neskoršie roky ukázali, nejeden klenot národného priemyslu skončil v rukách manažérov, ktorí ho riadili aj za čias, na ktoré chcel v deväťdesiatych rokoch každý zabudnúť.

Zatiaľ čo iní prakticky len spoznávali, čo podnikanie vlastne je, manažéri Petrimexu využívali obchodné kontakty a rozbiehali nové projekty. Nečakali na to, čo s Petrimexom bude, ale začali podnikať na vlastné tričko.

Hoci to nepriznávajú radi, už pred rokom 1993, kedy oficiálne vznikol Agrofert, založili niekoľko nových podnikov, medzi ktorými si navzájom požičiavali na ďalšie a ďalšie obchodné projekty, týkajúce sa zvyčajne nekonečného štátneho majetku, strateného v chaose meniacich sa režimov.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope