„Výsledky hospodárenia spoločnosti za rok 2016 boli v riadnom termíne zaslané na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré ich riadne zverejní,“ odpovedá na otázky o minuloročnom hospodárení hovorca spoločnosti Váhostav Tomáš Halán.

Firma, ktorá práve zatajovaním problémov a finančných tokov priviedla ku krachu celé slovenské stavebníctvo o detailoch podnikania zase nehovorí. Veriteľov, ktorým sľubuje splatiť zlomky ich dlhov však uisťuje, že sa postupne stavia na vlastné nohy.

„Počas minulého roku realizoval Váhostav v spolupráci so svojimi partnermi v konzorciách viacero diaľničných zákaziek. Ide o diaľničné projekty D3 Svrčinovec – Skalité, D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, či D1 Hubová – Ivachnová. V minulom roku Váhostav vyhral zákazku na vybudovanie prístupových komunikácií pre nový most cez Dunaj medzi mestami Komárno a Komárom,“ uvádza pre Biztweet príklady úspešných projektov Halán.

Z vodohospodárskych stavieb vyzdvihol spoluúčasť na stavbe Čističky odpadových vôd Sever pri Partizánskom a na zákazke Kanalizácia a čistiareň odpadových vôd Bojná – Veľké Dvorany.

„Z pozemného staviteľstva realizoval Váhostav viacero projektov pre súkromných investorov, napríklad administratívnu budovu Rosum v Bratislave, či Obytný súbor Panoráma Koliba,“ dodáva Tomáš Halán.

Podľa hovorcu si Váhostav riadne plní prijatý reštrukturalizačný plán. Ku koncu júnu bude firma realizovať ďalšiu splátku voči veriteľom a rovnako sa v zmysle prijatého reštrukturalizačného plánu realizujú aj splátky voči finančným inštitúciám. Plán bol prijatý v máji 2015 a na obdobie piatich rokov.

Firma Váhostav je zodpovedná za stavebnú krízu z roku 2015. Spoločnosť prestala platiť svojim menším dodávateľom pri výstavbe diaľnice D1. Dôvodom neplatenia vraj bolo, že výstavba diaľnice bola vysúťažená pod cenu. Neskôr však vyšlo najavo, že firma má neudržateľné dlhy. Len záväzky, ktoré sa dostali do médií, dosahovali hodnoty 54 miliónov eur.

Váhostav preto vyhlásil reštrukturalizáciu, pri ktorej mali malí veritelia prísť o takmer všetky pohľadávky. Podľa pôvodného plánu splatenia pohľadávok mali nezabezpečení veritelia dostať 15 percent dlžných súm. Banky mali získať 100 percent. Neskôr si dodávatelia Váhostavu vybojovali aspoň 18,75 percenta.

Nespokojnosť malých firiem, z ktorých mnoho smerovalo kvôli dlžníkovi ku krachu, vytvorila nebývalý precedens. Štát ponúkol, že pri dobrovoľnom odstúpení pohľadávok pre Slovenskú záručnú a rozvojovú banku dostane veriteľ 50 percent nevyplatenej čiastky. Ficov kabinet tak de facto zaplatil z peňazí daňových poplatníkov dlhy súkromnej firmy, ktorá je navyše podľa mnohých náznakov sponzorom strany SMER SD dlhoročného premiéra Fica.

Samotný Váhostav dlho utajoval taktiež vlastnú vlastnícku štruktúru. Oligarcha Juraj Široký roky popieral, že by spoločnosť Váhostav vlastnil. Prezradil ho až súbor nových "protischránkových" pravidiel, ktoré začali na Slovensku platiť. Prvýkrát sa jeho meno objavilo v registri konečných užívateľov výhod, v ktorom sú u jednotlivých dodávateľov štátnych zákaziek uvedení koneční vlastníci.

Čítajte aj:

Váhostav sľubuje vyplatiť celý dlh. Nad rámec zákona sa mu však ísť nechce

Váhostav predal lukratívny projekt. Jarabiny prevzal bývalý privatizér

Firma sa robieha, veritelia ďalej dúfajú. Reštrukturalizácia Váhostavu

Slovenský Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) začal vyšetrovať vlastnícku štruktúru Váhostavu v júli 2016. Keďže firma nepreukázala, kto sú jej skutoční vlastníci, dostala 3. januára 2017 pokutu 20 tisíc eur. Široký vyšiel s pravdou von a v polovici januára priznal, že za zložitou spleťou schránkových firiem stojí on.

Časť vlastníckej štruktúry stavebnej firmy sa zmenila 25. júla 2016 a smeruje do Českej republiky. Spoločnosť Helston Investments získala takmer 30-percentný podiel vo Váhostave, ktorý prevzala od novozélandskej schránkové firmy Beacon Holdings.

ÚVO podozrieva spoločnosť Helston Investments, že je riadená takzvanými bielymi koňmi. Úrad preto požiadal o spoluprácu banku, ktorá zastrešovala prevod akcií z novozélandskej firmy Beacon Holdings na Helston.

Banka na základe zákona o boji proti praniu špinavých peňazí úradu poslala kópiu vyhlásenia o skutočnom vlastníctve Helstonu. "V tomto dokumente pán Ing. Juraj Široký vyhlásil, že je konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston Investments," píše úrad v 30stránkovej analýze.

Hoci sa Široký pre banku k podielu v Helston Investments priznal, v obchodnom registri zastupuje firmu iba predseda správnej rady a štatutárny riaditeľ Josef Poštulka. Ten je podľa štátnych archívov a denníku SME bývalým nadriadeným Širokého z ŠtB a majorom bývalej komunistickej tajnej služby.

ÚVO teraz spustil druhé vyšetrovanie, v ktorom preveruje, či sa oligarcha nemal zapísať do registra priamo. Ak úrad firme preukáže vinu, hrozí jej pokuta do výšky milióna eur a zároveň trojročný zákaz účasti vo verejnom obstarávaní. To by Váhostav bolelo. Ročne vysporiadava zákazky štátu v hodnote miliárd korún.

„Vzhľadom k tomu, že doteraz nebolo vydané žiadne konečné rozhodnutie v tejto veci, spoločnosť VÁHOSTAV-SK, a. s., sa nebude vyjadrovať k hypotetickým otázkam a počká si na rozhodnutie ÚVO. To následne spoločnosť právne preskúma a potom navrhne prípadné ďalšie možné kroky,“ nechce situáciu komentovať Tomáš Halán.

Biztweet