Problém pre senátne voľby, alebo ako populizmus spája
Na to, že programovo prázdne politické strany vo vrcholovej politike riešia celú pracovnú dobu fiktívne problémy sme si už zvykli. Alarmujúcou novinkou je však prázdnota programov regionálnej politiky. Nebezpečný populizmus spojil politikov a zmazal červeno - modrú čiaru
Na to, že programovo prázdne politické strany vo vrcholovej politike riešia celú pracovnú dobu fiktívne problémy sme si už zvykli. Alarmujúcou novinkou je však prázdnota programov regionálnej politiky. Nebezpečný populizmus spojil politikov a zmazal červeno - modrú čiaru.
Namiesto toho teraz existuje iba hnedá čiara. Smutné je, že ostrovček tých, ktorí sa v kampaniach nepripojili k strašeniu ľudí a xenofóbnej rétorike je nepríjemne malý.
V čase, keď sa ekonomike darí, spoločnosť je vďaka mačkopsiemu spojeniu ľavicových pravičiarov od Babiša s pravicovými ľavičiarmi od socialistov tak nejako na jednej lodi, prichádza čas, kedy treba číriť vody. Až prichádzajúce senátne voľby pripomenuli českým politickým lídrom, že ich pozícia nie je taká, aká by byť mohla.
Babišove"pravicové" návrhy na nárast platov štátnych zamestnancov, dôchodkov a zľavy pre čapované pivo pobláznili hlavy ľavicových voličov, ktorým sa odrazu tá pre-podnikateľská politika Andreja Babiša, zaťažujúca podnikateľov a rozhadzovačná voči občanom, páči. Ak by volič ČSSD zaškrtol v parlamentných voľbách políčko hnutia ANO, nič sa nestane. Rovnako tak aj opačne.
Keď vo vrcholovej politike prišli nepriateľské strany na to, že boj na vrcholnej úrovni, rovnako ako presadzovanie ich programových vyhlásení nemá význam, body možno získať už len na regionálnej úrovni.
Ak by niekto čakal, že do boja o senátne kreslá prídu s racionálnym programom a jednoduchými riešeniami tiahnucich sa problémov, mýlil by sa.
Alarmujúcou novinkou je prázdnota programov regionálnej politiky. Nebezpečný populizmus spojil politikov a zmazal červeno - modrú čiaru
V Česku nie je vhodné premýšľať, veci riešiť a vysvetľovať ich ľuďom. Vysvetľovať majetkové spory miest a obcí, meškanie infraštruktúrnych projektov, diery v rozpočtoch, alebo upadajúcu kultúru a voľnočasovú zložku aglomerácií by stálo veľa času a síl. Nehovoriac o tom, že väčšina strán nemá na riešenie ani mozgové kapacity.
Čo sa však Babišovi ľudia, rovnako ako sociálni (keď sa mystifikuje aj v názve strany, asi ide naozaj o ideovú krízu) demokrati z posledných rokov naučili, treba riešiť problémy, ktoré neexistujú. Ich riešenie totiž nemožno merať, alebo hodnotiť, jednoducho neexistujú.
Na rane sú samozrejme utečenci a zlý zlý Brusel. Byť uvedomelým občanom, ktorý vníma roky neriešený problém regiónu a potom počuť o utečeneckej hrozbe, ktorú musí miestny staršina riešiť, to je už na istú dávku čierneho humoru, alebo "férovku".
Zaujali ma napríklad politici z Olomouca. Moravania v politike neriešia nič iné, než to či oblasti nehrozí utečenecká kríza. Aj keď prijmeme myšlienku, že sa raz migranti zbláznia a budú chcieť z Nemecka utiecť cez Česko a Slovensko na Ukrajinu, problém v tom, či vybudovať, alebo nevybudovat niekedy v budúcnosti poistný azylový dom by problémom byť nemal.
V meste, ktoré je preslávené charitatívnou aktivitou a dobromyseľnosťou ľudí existujú naozaj väčšie ťažkosti. Rovnako ako všade inde. Napriek tomu chce z pozície maličkého senátneho politika riešiť utečeneckú krízu takmer každý z kandidátov.
Veľkým stranám to vyhovuje, malým nič iné nezostáva, pretože akýkoľvek program chýba. Smutné je však to, že riešenie neexistujúceho problému prijali za svoje aj regionálne hnutia, alebo strany typu Svobodní, ktoré sa tvária liberálne, ale od populistických ľavicových politikov, ktorí vládnu roky, nijako nevybočujú.
Okrem neriešenia reálnych problémov je rizikom úpadku českého volenia a politickej ponuky najmä radikalizácia. Za lacný politický bod sú takmer všetci politici ochotní vymeniť strach šírený naprieč spoločnosťou. Babičky z dedín nevnímajú fakty, že sa v ich okolí dvadsať rokov nič nemení, ale vnímajú to, že ten pekný chlapec z plagátov ochráni ich rodiny pred brutálnym znásilnením „přičmoudlých“ utečencov.
Situácia zachádza do krajnosti a ľudia klamstvám politikov začínajú veriť. Výsledok? Všadeprítomný neopodstatnený strach. Imigračná otázka je dnes tak samozrejmou, že kraľuje debatám nielen na pive, ale aj vo verejnoprávnom priestore. Niet sa potom čomu diviť, že v programovo a ideovo prázdnom období českej histórie kladie redaktor štátnej televízie pri otvorení Olympijského parku Rio 2016 Lipno jeho prevádzkovateľovi polovicu otázok k možným teroristickým hrozbám. A babička zo susedstva zrejme kupuje guľovnicu.
Tomáš Lemešani
Autor komentára je zakladateľom a editorom Biztweetu