Šéf ÚPN Krajňák: Nemôžeme pripustiť, aby nám tu ľudia spätí s komunizmom prepisovali dejiny
Spor s Andrejom Babišom vnímame ako každý iný, ktorý je proti ÚPN vedený z podobného dôvodu. Aj vo väzení zvyknú mnohí tvrdiť, že sú nevinní. Predseda dozornej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák pre biztweet
Spor s Andrejom Babišom vnímame ako každý iný, ktorý je proti ÚPN vedený z podobného dôvodu. Snažíme sa nevnímať, o koho ide, ale o čo ide. Nemôžeme pripustiť, aby nám tu ľudia spätí s komunizmom a jeho zločinmi prepisovali dejiny, zo seba robili obete a zo skutočných obetí podvodníkov. Aj vo väzení zvyknú mnohí tvrdiť, že sú nevinní. Predseda dozornej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák pre biztweet
Biztweet: Ako by ste z pohľadu ÚPN zhodnotili uplynulý rok, čo zásadné pre vašu činnosť priniesol?
Ondrej Krajňák: Uplynulý rok bol opäť rokom sťahovania ÚPN do nových priestorov. Už po siedmykrát v jeho trinásťročnej histórii. Žiaľ. Z hľadiska pôsobenia predsedu správnej rady ho považujeme už aj za konsolidačný a úspešný aj z pohľadu vykonaných aktivít a celkovej činnosti napriek náročnému obdobiu spojeného so sťahovaním.
Biztweet: V médiách rezonoval hlavne spor úradu s Andrejom Babišom. V akom stave v súčasnosti je?
Ondrej Krajňák: Spor s Andrejom Babišom vnímame ako každý iný, ktorý je proti ÚPN vedený z podobného dôvodu. Snažíme sa nevnímať, o koho ide, ale o čo ide. A tu ide o trpkú pravdu o našej temnej komunistickej minulosti. Z tohto uhla pohľadu aj pristupujeme ku všetkým sporom, ktoré majú tendenciu spochybňovať archívy bývalej komunistickej ŠtB a pravdivosť informácií, ktoré sa v nich nachádzajú.
Ak by sme sa k tomu stavali ľahostajne, ako bývalé vedenie ÚPN, nielen že by sme prehrávali súdne konania, ale pripustili by sme istú relativizáciu toho, čo tu bolo pred novembrom 89 od roku 1948. A o tom, čo tu bolo, svedčia nielen Archívy bývalej ŠtB, ktorej príslušníci sa na mnohých zločinoch komunizmu priamo podieľali, ale svedčia o tom aj tisíce obetí komunizmu, z ktorých mnohé už mlčia navždy, lebo sú po smrti, a mnohé už paradoxne radšej mlčia, aj keď by ešte mohli hovoriť. Prečo, na to nech si už dajú odpovede čitatelia. Isté však je, že tie tisíce obetí predsa len kričia. A už len z úcty k nim a pre zachovanie ich pamiatky a živej pamäte národa pre budúce generácie musíme hájiť aj trpkú pravdu, ktorá mnohým nie je príjemná.
Nemôžeme pripustiť, aby nám tu ľudia spätí s komunizmom a jeho zločinmi prepisovali dejiny, a zo seba robili obete a zo skutočných obetí podvodníkov. Lebo ak by sme dopustili, že v Archívoch bývalej ŠtB sú vymyslené údaje, potom obete sú zrejme tiež vymyslené, podobne ako zločiny, ktoré na nich boli páchané za komunizmu, a preto by mali vrátiť odškodné, ktoré za to po novembri 89 dostali. Našou povinnosťou je preto brániť sa a využiť všetky prostriedky, ktoré nám dáva právny poriadok SR. V zmysle toho sme po opätovne nepriaznivom druhostupňovom rozsudku aj využili možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku a podali sme dovolanie na Najvyšší súd SR a sťažnosť na Ústavný súd SR. Máme na to vážne dôvody.
Biztweet: Je skutočne možné, že sa medzi dokumentami nachádzajú aj nejaké nastrčené, prípadne také, ktoré obsahujú falošné svedectvá ako to tvrdí pán Babiš?
Ondrej Krajňák: Bývalá ŠtB patrila v rámci krajín bývalého východného bloku po sovietskej KGB a východonemeckej STASI medzi najlepšie. Mala špičkový personál, vybavenie, organizačnú štruktúru a dômyselný riadiaci a kontrolný aparát. Je veľmi ťažko predstaviteľné, že by tam boli fiktívne vytvorené, alebo falošné dokumenty. Systém evidencie zväzkov, spisov, či záznamov bol pravidelne kontrolovaný, podliehal presným a prísnym pravidlám spracovávania. Aj informácie, ktoré spisy obsahovali boli viacnásobne overované cez viacerých spolupracovníkov. Komplexné hodnotenie a skúmanie spisov naopak svedčí o ich autenticite a oprávnenej evidencii, napriek tomu, že by mohli obsahovať aj nepravdivú informáciu. Pozrite sa, ak aj vyšetrovací spis obsahuje nejakú výpoveď, ktorá je nepravdivá, neznamená to, že celý vyšetrovací spis, ktorý je riadne vedený a zaevidovaný je falošný. Je to teda veľmi málo pravdepodobné aj v prípadoch o ktorých je reč v súvislosti s evidenciou bývalej ŠtB.
Biztweet: Zažíva úrad podobné prípady a snahy o spochybnenie pravosti spisov ŠTB?
Ondrej Krajňák: Samozrejme, ÚPN od momentu zverejnenia registračných protokolov bývalej ŠtB na svojej webstránke čelí žalobám, pomocou ktorých chcú niektorí ľudia nachádzajúci sa v evidenciách bývalej ŠtB v kategóriách jej spolupracovníkov dosiahnuť svoje akoby očistenie a navrátenie dobrého mena na verejnosti, ktoré týmto bolo podľa nich poškodené.
A samozrejme, že všetci majú tendenciu spochybňovať oprávnenosť ich evidencie. Aj vo väzení však zvyknú mnohí tvrdiť, že sú nevinní. ÚPN však nikoho z nich neviní. Len oni sami vedia, čo robili. ÚPN len dokazuje oprávnenosť evidencie na základe kritérií, ktoré k tomu mala vypracované bývalá ŠtB.
Zo sporov, ktoré už boli ukončené, ÚPN na začiatku mnohé vyhral. Potom prišlo obdobie, kedy začal vďaka spomenutému ľahostajnému prístupu bývalého vedenia všetky spory akoby šibnutím zázračného prútika prehrávať. Niet sa čo čudovať, lebo ak sa nepredkladajú dôkazy, nie je možné vyhrať spor. A potom žalujúcej strane často krát stačilo poukazovať len na chýbajúci často krát vyskartovaný dokument potvrdzujúci spoluprácu s bývalou ŠtB ako na corpus delicti. No ale ako sa hovorí, kto hľadá, nájde. A kto pozná niekoľkonásobne zálohovaný systém evidencie bývalej ŠtB, vie, o čom hovoríme. Dnes je preto situácia iná a keďže sme pristúpili k nazvime to k aktívnej obrane pravdy o našej minulosti, a paradoxne často musíme obhajovať precíznu prácu bývalej ŠtB, odrazu sa nachádzajú dôkazy, vďaka ktorým súdne konania opäť končia v prospech ÚPN.
Biztweet: Čo by pre úrad znamenalo ak by v spore s Babišom definitívne prehral?
Ondrej Krajňák: Z principiálneho hľadiska by to bol ďalší príspevok do procesu relativizácie pravdy o našej temnej minulosti a hlavne výsmech do tvárí obetí komunistického totalitného režimu, ktoré trpeli vtedy a trpia aj dnes. Zatiaľ čo tí, čo sa mali dobre vtedy, a robili iným zle, majú sa dobre aj dnes. A žiaľ, spoločnosť akoby to akceptovala a oni si toho po 26 rokoch začínajú byť aj vedomí a podľa toho sa už bez obáv aj chovajú. Stačí si pozrieť, kto sú korunní svedkovia napríklad aj v tomto spore. Ale veď niet sa čomu diviť, že ÚPN ako inštitúcia dokumentujúca zločiny komunizmu je v pozícii obžalovaného, ak sa u nás stavajú aj busty komunistickým potentátom a na lavici obžalovaných opäť sedia len tí, ktorí ich v nutnej obrane proti takémuto propagovaniu osôb spojených s obdobím neslobody pomaľujú, namiesto tých, ktorí ju postavili. Takže, stručne povedané, definitívna prehra v tomto spore by bola hanbou. Ale nie pre ÚPN.
Biztweet: A čo to príjemnejšie. čo považujete za najvýznamnejšie úspechy ÚPN v minulom roku?
Ondrej Krajňák: Popri úspešnom presťahovaní do nových priestorov nás potešila aj čiastočná obnova výpočtovej techniky, ktorá bola už po 13 rokoch zastaralá a nevyhovujúca. Z hľadiska odborného a obsahového nás teší zintenzívnenie činnosti a nasmerovanie aktivít do oblasti pripomínania a dokumentovania zločinov nacizmu a komunizmu a prehlbovanie vízie zachovania živej pamäti národa na obdobie neslobody zvlášť medzi mladou generáciou.
Čítajte aj:
Peter Helexa zo 4ky: Trh zvládne aj desať hráčov
Martin Klus pre biztweet: SaS môže byť opäť tretím najsilnejším politickým subjektom
--
Svedčí o tom množstvo aktivít na školách, prednášok pre študentov i pedagógov, vydávanie edukačných letákov, organizovanie multižánrového Festivalu slobody, intenzívna spolupráca s domácimi a zahraničnými partnermi zaoberajúcimi sa problematikou obdobia neslobody, či intenzívna spolupráca s organizáciami združujúcimi bývalých politických väzňov a ich oceňovanie pamätnými medailami za odpor proti totalitnému režimu. V minulom roku sme prezentovali dokumentárny film o pašovaní literatúry za komunizmu pod názvom Stopy v snehu a vydali sme niekoľko publikácií. Čo je najpodstatnejšie, že sme začali naprávať zlé meno ÚPN, ktoré mu spôsobilo minulé vedenie odklonom od pôvodného poslania, ľahostajným prístupom k súdnym konaniam, či podieľaním sa na relativizovaní pravdy o našej minulosti v období neslobody.
Biztweet: Ako by ste zhodnotili vzťah úradu s vládou, ktorej mandát práve končí?
Ondrej Krajňák: Ako úplne profesionálny. Splnili sme si povinnosti voči vláde a ďalším štátnym orgánom, ako nám zákon prikazuje, a aj oni voči nám. Čo je však nutné kriticky povedať je to, že ÚPN necítil takú dostatočnú podporu a záujem od vlády a ďalších štátnych orgánov o to, že ani po trinástich rokoch ÚPN stále nemá vlastnú budovu, v ktorej by mohlo byť zriadené aj múzeum zločinov nacizmu a komunizmu. A tak sme sa museli opäť sťahovať.
Biztweet: Aký rozpočet mal ÚPN v uplynulom roku a aký plánuje pre rok 2016? Je podľa vás dostačujúci a na čo míňa úrad najviac nákladov?
Ondrej Krajňák: Rozpočet ÚPN sa v roku 2015 pohyboval vo výške takmer 1,5 milióna eur. V tomto roku je to podobne. Táto výška je dostačujúca na to, aby ÚPN mohol ako tak fungovať. Rozpočet je vyvážený, lebo len menšia polovica ide na platy zamestnancov a odmeny členov Správnej a Dozornej rady. Zbytok ide na zabezpečenie chodu a samotné aktivity. V čase ekonomickej mizérie sme radi, že je to aspoň tak. Ale vieme si predstaviť aj lepšie podmienky, ktoré by umožnili oveľa viacej aktivít a činností, ktoré sú však závislé aj od dostatku personálu. A tu má ÚPN ešte rezervy v porovnaní s partnerskými ústavmi v okolitých krajinách bývalého východného bloku.
Biztweet: Aké hlavné ciele si ÚPN stanovil na najbližšie roky a čo považujete za jeho najvýznamnejšiu úlohu?
Ondrej Krajňák: Navrátiť mu jeho stratené dobré meno, presvedčiť spoločnosť o dôležitosti jeho existencie a poslania, brániť jeho existenciu, dôsledne plniť úlohy v súlade so zákonom o pamäti národa, pokračovať v napĺňaní vízie zachovania živej pamäte národa, šírenie osvety medzi mládežou a vzdelávania na témy obdobia neslobody, dôsledne hájiť práva obetí komunizmu, či uctievanie si ich pamiatky. Veľmi radi by sme získali pre ÚPN konečne už vlastnú budovu, ktorá by bola už trvalým sídlom, ako tomu je v iných krajinách. A keby sa v nej zriadilo aj múzeum zločinov komunizmu, bolo by to úplne ideálne.