Brusel skúma Babišove dotácie. Na rad prišli miliardy tečúce do jeho poľnohospodárskych firiem
Agenda Agrofertu má v Bruseli ďalší problém. Podľa informácií HlídacíPes.org Európska komisia skúma úlohu Jaroslava Faltýnka, pravej Babišovej ruky
Agenda Agrofertu má v Bruseli ďalší problém. Podľa informácií HlídacíPes.org Európska komisia skúma úlohu Jaroslava Faltýnka, ktorý zasadá v dozornej rade fondu SZIF a zároveň je tiež vo vedení Agrofertu aj poslaneckého klubu hnutia ANO.
SZIF každoročne rozdeľuje 30 miliárd poľnohospodárskych dotácií, z ktorých značná časť mieri rovnako do pokladne gigantického koncernu ministra financií Andreja Babiša.
Najväčší príjemca poľnohospodárskych eurodotácií v Nemecku si v roku 2014 dosiahol na iba 15 percent sumy, ktorú v tom istom roku získal Babišov Agrofert
Už pred časom rokovali poslanci kontrolného výboru europarlamentu s Európskou komisiou o možnom podvode pri dotácii na rekreačné stredisko Čapí hnízdo, ktorý vyšetruje aj česká polícia. Z čerstvých informácií potom vyplýva, že komisia odovzdala protikorupčnej agentúre OLAF žiadosť podpredsedu predstavenstva Agrofertu Petra Cingra, podľa ktorej ministerstvo priemyslu upravilo svoju dotačnú politiku.
Práve Faltýnkov prípad je najlepšou ilustráciou konfliktu záujmov, do ktorého sa dostal minister financií a majiteľ Agrofertu Andrej Babiš (ANO). Ako najväčší príjemca eurodotácií v Česku má na starosť kontrolu, či sa správne rozdeľujú. Pre porovnanie - najväčší príjemca poľnohospodárskych eurodotácií v Nemecku si v roku 2014 dosiahol na iba 15 percent sumy, ktorú v tom istom roku získal Babišov Agrofert.
Z poľnohospodárskych dotácií doteraz inkasoval Babiš niekoľkokrát vyššie sumy, než zo Štrukturálnych fondov zameraných napríklad na podporu podnikania a ochrany životného prostredia. Firmy koncernu Agrofert vyčerpali v rokoch 2010-2014 celkovo 1,63 miliardy korún zo Štrukturálnych fondov. Pritom len v roku 2014 dostalo 66 Babišových poľnohospodárskych podnikov od SZIF 769 miliónov korún eurodotácií. Od roku 2010 tak mohla celková suma prekročiť štyri miliardy.
Čítajte aj:
Firma spájaná s pyramídou v USA vyhlásila konkurz
Firmy bojujú o kontrolu nad konkurzom Slovakia Steel Mills
Združenie pomáhajúce matkám v cudzine vraj zneužíva bývalá členka
--
Minister financií vylučuje pri poľnohospodárskych dotáciách konflikt záujmov tým, že ich prevažnú časť tvoria takzvané Dotácie na pôdu, ktoré dosahujú až šiestich tisíc korún na hektár. Prehľad dotácií tak ukazuje, že Agrofert hospodári približne na sto tisíc hektároch.
Koncern neúčtuje Bruselu svoje požiadavky naraz. Čiastky od niekoľkých stoviek tisíc do desiatok miliónov ročne inkasujú desiatky malých podnikov. Najmenšou položkou je podpora slávnej farmy Čapí hnízdo, ktorá predtým dostala 42 miliónov na výstavbu hotela, teraz ročne poberá 200 tisíc za to, že hospodári na okolitých pozemkoch. Ďalších 151 tisíc predvlani dostala za to, že dodržiava ekologické predpisy. Sedem tisíc korún poslal Faltýnkov fond na podporu chovu teliat mäsového typu.
Najviac poľnohospodárskych dotácií Babišovým menom požaduje moravský podnik Agro Jevišovice, ktorý má ročne nárok na 37 miliónov. S 35 miliónmi nasleduje Alimex Nezvěstice a s 34 miliónmi spoločnosť ZEM z Lužca nad Cidlinou. O ďalší milión menej má ZEAS Puclice na Domažlicku a o tri milióny menej DZV Nova z Bystrice u Benešova.
U veľkých podnikov slúžia dotácie len na vylepšovanie zisku akcionárov, ktorí ako Babiš nemajú s prácou na poli nič spoločné a môžu peniaze zarobiť vlastnými aktivitami
V skutočnosti sa SZIF na dotácie na pôdu neobmedzuje. V roku 2014 napríklad fond podporil 17miliónovú stavbu bioplynovej stanice pre firmu Jave Pork z hodonínskeho okresu. Spoločnosti Vodňanské kuře a Výkrm Třebíč mohli z európskych zdrojov minúť po 30 miliónoch za poradcu, ktorý pomáhal zlepšiť ich konkurencieschopnosť. Mliekareň Olma si vyžiadala od Faltýnkovho fondu 34 miliónov na nákup nového vybavenia.
Faltýnková účasť vo vedení fondu SZIF je však dôležitá predovšetkým z iného dôvodu. Štátne úrady iných členských štátov únie často odmietajú žiadosti veľkých koncernov, ako to v Nemecku v roku 2014 zažili napríklad Nordmilch, BayWa alebo Vion.
Argumentom je fakt, že u veľkých podnikov slúžia dotácie len na vylepšovanie zisku akcionárov, ktorí ako Babiš nemajú s prácou na poli nič spoločné a môžu peniaze zarobiť vlastnými aktivitami. Veľké firmy majú ešte nárok na podporu za obhospodarovanie pôdy, pri žiadostiach nad 5000 eur ročne sa však prídely na hektár postupne znižujú. Preto bol najväčším príjemcom poľnohospodárskych dotácií v Nemecku podľa denníka podnik "Pfalzmarkt für Obst und Gemüse" s 4,5 miliónmi eur, teda s pätnástimi percentami čiastky pre Agrofert.
A predseda poslancov ANO Faltýnek, môže menom Agrofertu vo vedení dotačného úradu dohliadať na to, aby podobné nápady v Česku neprešli.
Obavy europoslancov o poľnohospodárske dotácie vyplývajú z nedávneho opatrení, ktorými Faltýnkov fond so súhlasom ministra poľnohospodárstva Mariana Jurečku (KDU-ČSL) zvýšil maximálnu čiastku na jeden podporovaný projekt z doterajších 30 na 150 miliónov korún. Tieto sumy môžu ťažko žiadať malí poľnohospodári či malé vidiecke obce, ale iba kapitálovo silné podniky, ktoré dokážu drahé projekty predfinancovať a doplniť vlastnými miliónmi.
Tým SZIF napodobnil postup ministra priemyslu Jana Mládka (ČSSD), ktorý na žiadosť manažéra Agrofertu Cingra zdvojnásobil objem európskych dotácií pre veľké podniky.
Fotozdroj: anobudelip.cz, cc/wikimedia