Udalosť týždňa: Radšej mačku vo vreci ako h…o na tanieri
Nevolím Fica ale toho druhého. To bolo heslo druhého kola prezidentských volieb, ktoré sa na Slovensku tento víkend konali.
Jarné počasie prinieslo jar slovenskej politike. Tá prichádza po dlhej zime – nezáujme verejnosti o politické dianie a hegemónii jednej strany, ktorá navyše zhoršila sociálne a podnikateľské prostredie takmer na úroveň z deväťdesiatych rokov.
Novým prezidentom sa stáva nestranícky kandidát, ktorého však, hoci zase veľmi rozpačito a nejasne, podporili stredopravé politické strany. Jasný odkaz sociálno demokratickej populistickej politike o tom, že to o dva roky v parlamentných voľbách nebude taká selanka ako naposledy.
Veľký náskok, ktorým Andrej Kiska zvíťazil symbolizuje trpkosť a pretečený pohár trpezlivosti Slovákov. Oslabená pozícia Roberta Fica zvýrazňuje fakt, že rečiam o lepšej budúcnosti chudobnejšej väčšiny už neveria ani inak slepo presvedčení fanúšikovia červených socialistov s demokratickou nálepkou.
Končí sa tak obdobie rezignácie, kedy občania nad svojim právom na vlastný názor iba mávli rukou. Mobilizácia je jasná, ľudia sa o politike rozprávajú a zaujíma ich. Určite to využijú ľudia ako Radoslav Procházka.
Zaujímavé bude sledovať reakciu Ivety Radičovej a umieranie skostnatelých politických strán, pre ktoré už zjavne nie je na politickej scéne priestor. Očista je nevyhnutná. Svedčí o tom aj dianie z nedele. Miesto toho, aby si pravicové strany úspechom kandidáta, ktorý je s nimi spájaný naháňali body, útočili v televíznych vystúpeniach jedna na druhú. Situáciu by vyriešilo pustenie žilou, po ktorom by ostali na scéne jedna konzervatívna, jedna liberálna, jedna ľudácka a jedna ľavicová strana.
Čo sa týka prezidentského úradu, po rokoch bezvýznamných osobností nás čaká ďalšia nejasná postava. Hoci výroky Andreja Kisku znejú úprimne, nemožno predpovedať, ako očakávania voličov naplní. Čaká ho ťažký boj so Smerom, ktorý vie hrať špinavo a ovláda väčšinu komunikačných kanálov, vrátane médií. Riziko toho, že sa stane len ďalšou nulou v Prezidentskom paláci je veľké.
Ale toto riziko je pre zdevastovanú sebadôveru pravicových voličov viac než potrebné. Keby bolo v červenej krajine, aspoň potichu, počuť ich hlas, veci by sa možno pomaly menili.
Prvú vetu im už Kiska vyriecť pomohol: Fica máme dosť a radšej si zvolíme prázdny list, ako papier popísaný z oboch strán lžami.
Tomáš Lemešani
Čítajte viac:
Andrej Kiska pre Biztweet.eu: Nie som si vedomý žiadnej chyby
Ďurana pre Biztweet: Slovenský prezident do politiky nezasiahol desať rokov