Lucia Žitňanská pre biztweet: Štefan Harabin bol najsilnejší za prvej vlády Roberta Fica
Mečiar posadil Harabina predsedom najvyššieho súdu a potom Fico Harabinovi zveril moc a toleroval jej zneužívanie. Lucia Žitňanská pre biztweet
Uznávam, že vládna strana spravila niekoľko dobrých zmien. Od právneho štátu má však Slovensko ďaleko. Najprv Mečiar posadil Štefana Harabina predsedom najvyššieho súdu a potom Robert Fico Štefanovi Harabinovi zveril moc a toleroval jej zneužívanie. Exministerska spravodlivosti Lucia Žitňanská pre biztweet
Biztweet: Stav súdnictva a spravodlivosti je na Slovensku dlhé roky označovaný za jeden z hlavných problémov krajiny. Myslíte, že to platí aj dnes?
Lucia Žitňanská: Podľa najnovšieho prieskumu, ktorý v októbri tohto roka zverejnila mimovládna organizácia Via iuris 74% ľudí na Slovensku nedôveruje súdnictvu a súdom. To je, pokiaľ si pamätám, najhorší výsledok za éry Slovenskej republiky.
Priemerná dĺžka súdnych konaní v hlavných agendách (občianskoprávnej, obchodnoprávnej, veciach týkajúcich sa maloletých a v trestných veciach) sa počnúc rokom 2005 kontinuálne skracovala, posledné tri roky pokles stagnoval, ba naopak, priemerná dĺžka súdnych konaní sa v roku 2014 predĺžila v občianskoprávnych, obchodnoprávnych veciach aj vo veciach týkajúcich sa maloletých.
Samotná vláda vo svojom materiály Akčný plán na posilnenie Slovenskej republiky ako právneho štátu, ktorý schválila v júli tohto roka napísala” Sudcovský stav, resp. súdnictvo ako také nepožíva vo verejnosti dôveru v takom rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít. Tento postoj okrem iného pramení z problematickej vymožiteľnosti práva v Slovenskej republike.“
Všetky tieto fakty hovoria o tom, že stav súdnictva a spravodlivosti je stále vážny problém Slovenska.
Biztweet: Kritizujete širokú škálu slovenských zákonov. Ak by ste však mali pomenovať tri hlavné problémy, ktoré slovenskú justíciu trápia, ktoré by to boli?
Lucia Žitňanská: Nízka dôveryhodnosť, predvídateľnosť a efektívnosť. To je to, čo trápi klientov súdnictva, teda tých, ktorí sa obracajú na súd so svojim sporom alebo sa možno niekedy v budúcnosti na súd obrátiť budú musieť.
Biztweet: Ako by ste tieto problémy odstránila?
Lucia Žitňanská: Dôveryhodnosť sudcov a súdnictva ako celku, predvídateľnosť rozhodovania, aby v obdobných prípadoch súdy rozhodovali obdobne a efektívnosť, či už v podobe rýchlosti konania alebo fungovania jednotlivých súdov a systému súdnictva ako celku sú ciele, ktoré sa nedajú naplniť jedným opatrením, jednou zmenou zákona, je to skôr skladačka opatrení, dlhodobý proces. Poviem najdôležitejšie opatrenia z môjho pohľadu.
Výber sudcov, veľa sa urobilo, chýbajú však kritéria hodnotenia a sudcov opäť vyberajú len sudcovia, čo nie je dobre.
Hodnotenie práce sudcov, malo by byť zverejňované, aby boli sudcovia ale aj tí, ktorí ich hodnotia pod verejnou kontrolou, ani hodnotenie by nemali robiť kolegovia.
Prijatie etických pravidiel, ale v podobe živého systému, etické pravidlá fungujú vtedy, ak sa každý môže na etickú komisiu obrátiť s otázkou a odporúčania sa zverejňujú a vytvára sa systém dobrej etickej praxe.
To všetko by malo prispieť k dôveryhodnosti aj keď platí, že bez efektívnosti systému nebude súdny systém ani dôveryhodný. Preto paralelne je dôležité robiť opatrenia na zvýšenie efektívnosti systému súdnictva aj jednotlivých súdov. Znova si treba položiť otázky typu, či všetko, o čom rozhodujú súdy patrí na súdy, ak áno, či o čom všetkom musí rozhodovať sudca a čo je práca vyššieho súdneho úradníka a administratívy, podľa toho nastaviť kapacity súdov, rozdeľovať kapacity na základe tvrdých dát a nie podľa pocitu, pýtať sa súdov, ktoré za rovnakých podmienok ako iné majú výrazne podpriemerné výkony. Ak toto neurobíme, ani elektronizácia súdov nepomôže, ktorá je inak v dnešnej dobe nevyhnutná. Samozrejme, je to aj o investíciách do justície. A výsledok sa potom musí dostaviť, napríklad v tom, že platobný rozkaz na obyčajnú faktúru naozaj súd vydá do mesiaca.
Všetko čo som uviedla znie ako samozrejmosť, žiaľ dnes to tak nefunguje. Takže, žiaden zázračný prútik, spasiteľská zmena zákona, ale fungujúci manažment súdov a celého systému. Samozrejme čo najtransparentnejšie pod verejnou kontrolou.
Biztweet: Ktoré z problémov má podľa vás na svedomí vládna strana a ktoré problémy majú „na tričku“ pravicové vlády?
Lucia Žitňanská: Za problém sú zodpovedné aj vlády, ale nielen vlády, rovnako všetky inštitúcie, ktoré vytvárajú prostredie v ktorom sa justícia vykonáva. Zoberme si napríklad výber sudcov ústavného súdu, je vecou parlamentu a prezidenta, vieme, že máme problém aj tam, a že sa na tom podpísali cez personálny výber obe inštitúcie. Áno aj pravica neschopnosťou zvoliť kandidátov na sudcov ústavného súdu v roku 2006 pred voľbami, ale aj nasledujúca parlamentná väčšina so svojim výberom kandidátov a bývalý prezident so svojim výberom sudcov, ktorých menoval do funkcie. A ústavný súd je kľúčová inštitúcia v právnom state.
A za stav justície sú nemenej zodpovední aj samotní sudcovia.
Za najväčšiu “škodnú” ale považujem fakt, že reformy nie sú kontinuálny proces, keď sa pravidlá menia každé štyri roky, nestihnú začať pôsobiť ich efekty. Zmena justície je dlhodobý proces, keď po reformných snahách nastúpi vláda, ktorá popiera všetko čo bolo urobené a stále sa v niečom začína od začiatku, lebo sa nepokračuje ale len prežíva, čo je podľa mňa prípad tohto funkčného obdobia, tak nemôže mať výsledky.
Biztweet: Jednou z najvýraznejších kontroverzií, ktoré slovenské súdnictvo trápia sú rozsudky senátov vedených Štefanom Harabinom. Naozaj je možné, aby si šikovný právnik dokázal účty vybavovať aj na úrovni Najvyššieho súdu?
Lucia Žitňanská: Ako všetci môžeme vidieť je to možné.
Biztweet: Ako je možné, že Štefan Harabin traumatizuje justíciu arogantným správaním a kontroverznými právnymi krokmi tak dlho? Kto ho do justície vpustil a nebolo možné bojovať proti jeho pozícii v čase, keď boli pri moci pravicové vlády?
Lucia Žitňanská: Neviem, kto Štefana Harabina do justície pustil, nepátrala som, z jeho životopisu je zrejmé, že po roku 1989 bola jeho kariéra zo sudcu okresného súdu cez sudcu krajského súdu v Košiciach, pôsobenie ako vedúceho oddelenia na ministerstve spravodlivosti až po sudcu Najvyššieho súdu veľmi rýchla, predsedom najvyššieho súdu sa po prvýkrát stal v roku 1998, počas Mečiarovej vlády bol do tejto funkcie zvolený parlamentom. Reformy pravicových vlád po voľbách v roku1998 až do roku 2006 znamenali ústavné garancie nezávislosti justície, zriadenie súdnej rady, zavedenie náhodného prideľovania súdnych prípadov súdneho manažmentu, vytvorenie špeciálneho súdu, Štefan Harabin proti reformám otvorene bojoval. Tento konflikt sprevádzal všetky justičné reformy počas pravicových vlád. Po uplynutí funkčného obdobia v pozícii predsedu Najvyššieho súdu v roku 2003 nemal efektívnu možnosť im brániť. Túto moc získal opäť až menovaním za ministra spravodlivosti za prvej Ficovej vlády v roku 2006 odkiaľ plynulo “prešiel” voľbou v súdnej rade za podpory nielen vládnych nominantov a nominantov prezidenta Gašparoviča ale aj zástupcov sudcov do funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Práve toto obdobie bolo sprevádzané popieraním urobených reformných krokov a zastrašovaním sudcovského prostredia šikanou proreformných sudcov. Musím povedať, že najprv Mečiar posadil Štefana Harabina predsedom najvyššieho súdu a potom Robert Fico Štefanovi Harabinovi zveril moc a toleroval jej zneužívanie.
Úloha vlády a parlamentu je pri dodržiavaní pravidiel nezávislosti justície limitovaná a je to tak v súlade princípmi demokratického štátu. Vláda a parlament nastavuje právne prostredie, aj pre justíciu. Máme súdnu radu, vláda nemôže rozhodnúť, kto bude predsedom najvyššieho súdu, je to vždy rozhodnutie nominantov vlády, parlamentu prezidenta a sudcov.
Ja som za vlády Ivety Radičovej presadzovala verejnú kontrolu justície. Myslím, že aj verejné rokovania súdnej rady a zverejňovanie záznamov z jej rokovania prispeli k tomu, že sa postupne stalo aj pre Roberta Fica neprijateľné politicky kryť Štefana Harabina, až sa v prezidentskej kampani od neho dištancoval, čo bol začiatok oslabovania jeho vplyvu. Čo žiaľ samo o sebe svedčí o tom, že aj samotná reprezentácia justície nie je úplne imúnna voči politickej moci. To je ale už výpoveďou o stave justičnej reprezentácie a stave ako takom.
--
Čítajte aj:
Český aktivista: Verím, že protificovská koalícia uspeje
Ministerka Šlechtová pre biztweet: Euroskepticizmus je pre Česko typický
Neven Mimica: Samotná pomoc rozvojovým krajinám migráciu nezastaví
Jana Kiššová pre biztweet: Pád vlády bol popravou Ivety Radičovej
--
Biztweet: Najviac práce v „boji proti Harabinovi“ odviedla vláda Smer – SD. Súhlasíte?
Lucia Žitňanská: Nie, nesúhlasím. Ako som uviedla už v odpovedi na predchádzajúcu otázku Štefan Harabin bol najsilnejší za prvej vlády Roberta Fica. Ešte na začiatku funkčného obdobia druhej Ficovej vlády bol minister Borec veľmi tolerantný voči Štefanovi Harabinovi. Až keď prezidentská kampaň priniesla otázku na prezidentských kandidátov, či opätovne vymenujú Štefana Harabina do funkcie predsedu najvyššieho súdu sa od neho najprv Robert Fico a potom aj minister spravodlivosti dištancovali. Bol to verejný tlak, ktorý priniesol postupné oslabovanie vplyvu Štefana Harabina.
Biztweet: Aké opatrenia súčasnej vlády by Ste označili za pozitívne?
Lucia Žitňanská: Otázka navodzuje dojem, že oslabenie vplyvu Štefana Harabina je opatrením vlády, čo nie je presné, ale na to som odpovedala v predchádzajúcich odpovediach. V oblasti justície je pozitívom prijatie nových procesných pravidiel. Sami o sebe nestačia podľa mojej mienky na zásadnú zmenu efektívnosti ani dôveryhodnosti súdov a uvidíme, ako ich dokážu sudcovia uplatňovať, ale dobre, že sú. Ďalšími novelizáciami starých pravidiel by sme sa už nevedeli posunúť vpred.
Biztweet: Dlhodobou frustráciou Slovákov je aj pomalá vymáhateľnosť práva v podnikaní. Reakcia na podvody s faktúrami je tak pomalá, že to poškodení vzdávajú vopred. Prečo sa s tým doposiaľ nič nespravilo?
Lucia Žitňanská: Už sme na tom boli pred pár rokmi aj lepšie, štatistické čísla to ukazujú. Bez systémových opatrení, ktoré som načrtla krátko vyššie sa nepohneme. Opakujem, nie je to o zmene jedného zákona.
Biztweet: Myslíte, že je Slovensko právny štát? Ľudia sa žiaľ zmierili s dojmom, že právo patrí strane mocných a človek bez peňazí nemá na spravodlivosť právo. Kedy prestane platiť, že by každý mal mať za priateľa „lekára, účtovníka a právnika“?
Lucia Žitňanská: Za právny štát sa musí neustále bojovať, nikdy nebude navždy daný. Isto je to aj o dôveryhodnosti a efektívnosti súdnictva. Ale to nie je všetko, závisí to od toho, ako funguje polícia a prokuratúra. Ale je to ešte širší problém, rovnosť pred zákonom, resp. to či platia pravidlá alebo vzťahy, kto koho pozná, čo z toho je dominantný princíp spoločnosti – u lekára, pri uchádzaní sa o zamestnanie v štátnej správe, pri akomkoľvek rozhodovaní to všetko je o právnom štáte a o stave spoločnosti.
Biztweet: Aké sú vaše osobné ambície? Ste v „Moste“ spokojná a trúfate si v prípade úspechu vo voľbách aj na funkciu vo vláde?
Lucia Žitňanská: Áno, som v strane Most-Híd spokojná. Most-Híd je občianska strana so solídnym programom – občianskou víziou. Na slovenskej politickej scéne reprezentuje stabilitu, spoluprácu a odstraňovanie napätí a polarít. Hlási sa k princípu občianskej rovnosti a uznáva univerzálny koncept ľudských práv, ctí si slobodu jednotlivca a zároveň verí v silu prirodzených spoločenstiev. Zdôrazňujem to preto, lebo práve v tejto dobe je pre mňa práve táto základná hodnotová výbava pre mňa osobne dôležité. Takže áno, som spokojná, ak sa dá v súčasnej spoločenskej a politickej situácii hovoriť z pozície politika o spokojnosti.
Myslím, že je prirodzené pre politika, že má ambíciu presadzovať svoj program, keby som sin a to netrúfala, tak by som nebola pripravená kandidovať vo voľbách.
Fotozdroj: most-hid.sk