Rada prijala závery o vývozných úveroch

ZDÔRAZŇUJE, že štátom podporované vývozné úvery

] sú kľúčovými nástrojmi na dosiahnutie prioritných politických cieľov Európskej únie (EÚ) a jej členských štátov. Medzi tieto ciele patrí budovanie silnej priemyselnej Európy pri súčasnom zabezpečení prechodu na nízke emisie skleníkových plynov. Štátom podporované vývozné úvery majú konkrétne zásadný význam pre konkurencieschopnosť priemyslu Európy na svetovej úrovni, pretože sa nimi európske spoločnosti podporujú v hospodárskej súťaži o zmluvy a projekty v zahraničí, čím sa vo všetkých členských štátoch EÚ vytvárajú pracovné miesta a rast, a to aj v prípade malých a stredných podnikov. Zabezpečením rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni sa prostredníctvom štátom podporovaných vývozných úverov pomôže presadiť intenzívnejšia priemyselná spolupráca a rýchlejší rozvoj nových kľúčových odvetví v rámci EÚ. Okrem toho sa nimi zabezpečuje lepšia globálna prepojenosť. Štátom podporované vývozné úvery členským štátom EÚ tiež pomáhajú financovať zelenú transformáciu a podporovať environmentálne udržateľné projekty.

  1. ZDÔRAZŇUJE, že štátom podporované vývozné úvery poskytujú členské štáty EÚ a agentúry pre vývozné úvery, ktoré sa ukázali byť nápomocné pri podpore konkurencieschopnosti vývozu EÚ. Štátom podporované vývozné úvery sú však pod tlakom rýchlych zmien vo svetovom hospodárstve a napätia v multilaterálnom rámci. Okrem toho sú štátom podporované vývozné úvery pochádzajúce z členských štátov EÚ vysoko regulované, najmä dohodou OECD o štátom podporovaných vývozných úveroch (ďalej len „dohoda OECD“) a nariadením (EÚ) č. 1233/2011. Tieto pravidlá neboli dostatočne modernizované vzhľadom na vývoj globálnych hodnotových reťazcov a medzinárodnú konkurenciu krajín mimo OECD. KONŠTATUJE, že hoci sa v rokovaniach o dohode OECD dosiahol väčší pokrok, stále sa zaostáva za tempom, ktoré si vyžadujú meniace sa hospodárske aj klimatické prostredia.
  2. POZNAMENÁVA, že agentúry EÚ pre vývozné úvery úzko spolupracujú so súkromným trhom a usilujú sa viac spolupracovať aj medzi sebou v rámci EÚ, ako aj s inými poskytovateľmi finančnej podpory (investície a rozvoj) v EÚ v súlade s ich príslušnými cieľmi a mandátmi.
  3. UZNÁVA úlohu štátom podporovaných vývozných úverov pri presadzovaní a podpore posunu investičných modelov smerom ku klimaticky neutrálnym projektom odolným voči zmene klímy; PRIPOMÍNA závery Rady z 5. októbra 2021 o financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, v ktorých Rada vyzýva „agentúry na podporu vývozu, ktoré tak ešte neurobili, aby si stanovili ambiciózne termíny na prijatie stratégií na dosiahnutie súladu s Parížskou dohodou ešte pred konferenciou COP 26 a aby mobilizovali viac financií na opatrenia v oblasti zmeny klímy, a to aj zo súkromného sektora“. ZDÔRAZŇUJE, že ak majú štátom podporované vývozné úvery zohrávať úlohu v rámci zelenej transformácie, zmena pravidiel sa musí uskutočniť čo najskôr.
  4. VÍTA skutočnosť, že sa v EÚ postupne zvyšuje informovanosť o štátom podporovaných vývozných úveroch a že sa dosiahol pokrok pri riešení nových výziev vrátane príspevku k hospodárskej reakcii na pandémiu spôsobenú koronavírusom[2].
  5. PODPORUJE akčný plán, ktorý vypracovala expertná skupina pre financovanie vývozu[3] v júli 2020 spolu s bielou knihou o verejnom financovaní vývozu v EÚ. SÚHLASÍ s troma možnosťami a politickými odporúčaniami týkajúcimi sa ďalšieho postupu, a to konkrétne: vypracovať komplexnú stratégiu EÚ pre verejné financovanie vývozu, obchodu a investícií; prevziať vedenie a zapojiť kľúčových poskytovateľov verejných financií do globálneho súboru pravidiel pre verejné financovanie vývozu; vypracovať stratégiu cieleného využívania financovania vývozu na podporu mobilizácie kapitálu na zelenú transformáciu. VYJADRUJE ochotu usilovať sa o splnenie týchto troch hlavných cieľov.
  6. ZDÔRAZŇUJE, že EÚ a jej členské štáty by preto mali byť priekopníkmi pri úprave štátom podporovaných vývozných úverov s cieľom riešiť tieto vyvíjajúce sa výzvy.

Klimatický pakt EÚ pre financovanie vývozu

  1. UZNÁVA úlohu štátom podporovaných vývozných úverov pri presadzovaní a podpore presmerovania investícií na klimaticky neutrálne projekty odolné voči zmene klímy. UZNÁVA, že je potrebné zodpovedajúcim spôsobom upraviť politiky v oblasti vývozných úverov v snahe obmedziť zvýšenie priemernej globálnej teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou. ZDÔRAZŇUJE, že takáto úprava vývozných politík by spájala opatrenia na postupné ukončenie podpory projektov v odvetví energie z fosílnych palív v súlade s bodmi 11 a 12, stimuly na zvýšenie podpory environmentálne udržateľných projektov a väčšiu transparentnosť na monitorovanie pokroku.
  2. VÍTA dlho očakávanú dohodu, ktorá sa dosiahla v októbri 2021, o ukončení podpory vývozných úverov pre neekologizované uhoľné tepelné elektrárne v rámci dohody OECD.
  3. UZNÁVA najnovšie vedecké dôkazy o zmene klímy vrátane záverov Medzivládneho panelu Organizácie Spojených národov o zmene klímy (IPCC) a správy Medzinárodnej agentúry pre energiu „Nulové emisie do roku 2050“ (Net Zero by 2050), v ktorej sa jasne zdôrazňuje potreba obmedziť nielen využívanie uhlia, ale aj iných fosílnych palív.
  4. VYZÝVA Komisiu, aby začala rokovania s účastníkmi dohody OECD s cieľom dohodnúť sa na ukončení štátom podporovaných vývozných úverov na projekty v odvetví energie z fosílnych palív so zahrnutím nielen projektov súvisiacich s uhlím, ale aj projektov týkajúcich sa ropy a zemného plynu s výnimkou tých projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti v súlade s limitom otepľovania 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody.
  5. Týmto OZNAMUJE, že kým uvedené rokovania na úrovni OECD prinesú výsledky, členské štáty sú odhodlané stanoviť do konca roku 2023 vo svojich vnútroštátnych politikách vlastné vedecky podložené termíny na ukončenie štátom podporovaných vývozných úverov na projekty v odvetví energetiky z fosílnych palív[4], s výnimkou tých projektov, na ktoré sa vzťahujú obmedzené a jasne definované okolnosti v súlade s limitom otepľovania 1,5 °C a cieľmi Parížskej dohody.
  6. VYZÝVA, aby sa do dohody OECD zahrnuli finančné mechanizmy, ako napríklad nižšie akontácie, dlhšie doby splatnosti alebo osobitná úprava prémií založená na riziku, s cieľom stimulovať environmentálne udržateľné projekty; POVAŽUJE taxonómiu EÚ, ktorá sa v súčasnosti uplatňuje, za relevantnú referenčnú hodnotu na identifikáciu environmentálne udržateľných projektov.