Ako stavebníci vytvorili miliónový vankúš pre obce na obdobie koronakrízy

Situácia so šírením nového koronavírusu vážne zasiahla celú spoločnosť. S výpadkami príjmov sa musia vyrovnať občania, firmy, samosprávy aj štát. Obce však majú nečakaného žolíka v podobe poplatkov za rozvoj.

Dnes je ešte ťažké presne odhadnúť kedy skončia mimoriadne opatrenia a kedy sa ekonomika opäť rozbehne naplno. Záležať bude aj na tom, ako sa zmení spotrebiteľské správanie.

Vláda sa rôznymi opatreniami usiluje o zmierenie najväčších negatívnych dopadov na jednotlivé subjekty, ktoré postihla kríza. Parlament už stihol schváliť zákon, ktorým uvoľnil obciam pravidlá pre použitie výnosu z poplatku za rozvoj. (O tom, ako tento poplatok môže pomôcť rozvoju miest a koľko peňazí majú samosprávy pripravené som písal v blogu Poplatok za rozvoj priniesol Bratislavčanom 19 miliónov, použilo sa minimum.) Táto konkrétna úprava má v dlhom zozname opatrení len tri riadky textu, v praxi však predstavuje miliónové možnosti.

Milióny čakajú na svoje využitie

Obce a mestá na Slovensku majú možnosť vyberať od stavebníkov poplatok za rozvoj od roku 2017 vo výške maximálne 35€ za meter štvorcový podlažnej plochy stavby. Takto získané prostriedky môžu využiť len na kapitálové výdavky na zákonom definované účely (školy, škôlky, sociálne bývanie, zdravotnícke zariadenie, parky, cesty atď.).

Inak povedané, tam kde vzniká nová výstavba obec získava cez poplatok zdroje na budovanie potrebnej infraštruktúry. Len na území Bratislavy sa v rokoch 2017-2019 vyrubil poplatok vo výške viac ako 19 miliónov EUR. V rovnakom období sa zatiaľ z tejto sumy preinvestovalo len 3,5 mil. EUR. Na účtoch mestských častí a mesta na využitie čakalo 15,5 mil. EUR.

Čo sa to vlastne prijalo?

V NR SR bol schválený návrh zákona o mimoriadnych finančných opatreniach v súvislosti so šírením COVID-19 s nasledovným znením: „Obec môže počas obdobia pandémie až do 31. decembra 2020, na základe rozhodnutia zastupiteľstva, použiť výnos z miestneho poplatku za rozvoj na úhradu bežných výdavkov, pričom tento postup sa nepovažuje za porušenie osobitného predpisu.“

Je zrejmé, že neštandardná doba si vyžaduje neštandardné riešenia. V tomto prípade získali obce možnosť použiť prostriedky získané z poplatku za rozvoj na vykrytie výpadkov ich príjmov v súvislosti s pandémiou. Je to logické riešenie a v niektorých prípadoch môže byť nevyhnutné na zabezpečenie základných činností obcí. Nikto predsa nechce, aby naše obce išli pre nesolventnosť do nútenej správy, alebo aby boli ohrozené ich základné činnosti.

Každá obec sa rozhodne sama

V každom prípade, starostovia si rovnako ako celá spoločnosť, prechádzajú neľahkým obdobím plným zložitých rozhodnutí. V prípade výnosov z poplatku za rozvoj budú obce individuálne zvažovať, či je pre obec naozaj nevyhnutné využiť tieto zdroje, alebo ich naopak ponechať v rezerve a využiť ich na reštartovanie ekonomiky po skončení mimoriadnych opatrení.

Práve intenzívne investície do infraštruktúry prinášajú miestnym samosprávam viaceré multiplikačné efekty. Nové škôlky či parky by neboli len dlho očakávaným benefitom pre obyvateľov obcí, ale aj zdrojom pracovných miest v miestnej ekonomike v období, keď sa bude spoločnosť ešte len spamätávať z dlhodobých ekonomických dopadov pandémie.