CHUDOBA ZNEMOŽŇUJE ĽUĎOM PRÍSTUP K MNOHÝM ZÁKLADNÝM PRÁVAM
Podnety, ktoré verejný ochranca práv dostáva, sú, žiaľ, neraz typickým obrazom toho, ako práve chudoba znemožňuje ľuďom prístup k mnohým základným právam a dostáva ich do bezvýchodiskovej situácie
Aj preto verejný ochranca práv zvolal v marci a júni 2024 dve stretnutia
za okrúhlym stolom, ktorých sa zúčastnilo viac ako 15 zástupkýň a zástupcov inštitúcií, organizácií
a osobností, ktoré sa zaoberajú otázkou sociálnych nerovností a problematikou chudoby. Kým na
prvom stretnutí si účastníčky a účastníci navzájom vymenili poznatky s cieľom identifikovať
opatrenia vedúce k eliminácii prípadov, kedy človek prepadne sieťou sociálno-zdravotnej
starostlivosti, tak na druhom stretnutí preberali textáciu Pozičného dokumentu verejného ochrancu
práv.
V téme sociálno-zdravotnej starostlivosti výrazne rezonuje problematika poskytovania zdravotnej
starostlivosti ľuďom s dlhom na zdravotnom poistení. Osobitne sa to týka ľudí bez domova.
Poskytovanie iba neodkladnej zdravotnej starostlivosti síce môže mať svoje opodstatnenie, ale
v konečnom dôsledku nemusí tento model byť pre štát výhodnejší. Prevencia a včasná
diagnostika zdravotných problémov totiž môže predísť komplikáciám a v konečnom dôsledku
podstatne znížiť náklady na ochranu zdravia jednotlivca. Preto verejný ochranca práv, Róbert
Dobrovodský, dospel k záveru, že by bolo vhodné podrobiť túto otázku komplexnej analýze
a následne, na základe jej výsledkov, nastaviť optimálny model poskytovania zdravotnej
starostlivosti aj pre ľudí, ktorí majú voči zdravotnej poisťovni dlh.
„Z mojich zistení pri preskúmaní podnetov, ako aj z vyjadrení viacerých účastníkov
stretnutí som identifikoval niektoré problémy osôb, ktoré nemajú zabezpečené adekvátne
podmienky na doliečenie v prirodzenom rodinnom prostredí po prepustení z hospitalizácie.
Podstatné nedostatky sledujem v nedostatočnej spolupráci poskytovateľov zdravotnej
a sociálnej starostlivosti, ktorá vplýva na plynulý a včasný prechod osoby do následnej
starostlivosti. Nedostatočne právne upravené sa javia aj situácie, kedy je potrebné
bezodkladne zabezpečiť osobe poskytnutie sociálnej služby zo strany obce a vyššieho
územného celku.“ hovorí Róbert Dobrovodský.
Kontakt pre médiá: Mgr. Branislav Gigac, +421 911 707 122 / +421 903 910 726
branislav.gigac@vop.gov.sk, www.vop.gov.skV týchto situáciách môže oneskorenou činnosťou dôjsť až k ohrozeniu zdravia a života dotknutých
osôb. Verejný ochranca práv preto považuje za nevyhnutné upraviť proces bezodkladného
umiestnenia metodickým usmernením. Od Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR
očakáva, že usmernenie bude, okrem iného, upravovať aj manažment osoby, ktorá má byť
prepustená z ústavnej zdravotnej starostlivosti a nemá zabezpečené adekvátne podmienky.
Upozornil aj na dôležitosť dodržiavania štandardného postupu k manažmentu včasného
zabezpečenia následnej a dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti vydaného Ministerstvom
zdravotníctva SR ešte v roku 2021.
Obdobne ako pri prepustení z hospitalizácie, ombudsman identifikoval ako problematické v praxi aj
poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti v rámci urgentného príjmu bez potreby
hospitalizácie u osôb, ktoré nemajú zabezpečenú akúkoľvek následnú starostlivosť. V záujme
ochrany života, zdravia a dôstojnosti dotknutých osôb odporučil obom dotknutým rezortom
koordináciu, s cieľom zavedenia systému informovania obce podľa pobytu dotknutej osoby o jej
nepriaznivej životnej situácii zistenej poskytovateľom v rámci poskytovania zdravotnej
starostlivosti.
„Nemohol som nereagovať na skúsenosti účastníkov stretnutia súvisiace s potrebou
zavedenia oprávnenia poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v zariadeniach krízovej
intervencie, ako sú napríklad nízkoprahové denné centrá, nocľahárne, útulky alebo
integračné centrá. Obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti u dlžníkov má v mnohých
prípadoch za následok to, že zdravotný stav dotknutých osôb nie je možné riešiť do času,
kedy osoba vyžaduje akútnu zdravotnú starostlivosť. V rámci plánovaných legislatívnych
zmien má dôjsť k zavedeniu možnosti poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť
prostredníctvom agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti a mobilných hospicov, čo
účastníci stretnutia označili ako nedostatočné.“ pokračuje Róbert Dobrovodský.
V kontexte stretnutia preto, s účinnosťou od 1. júla 2024, došlo na podnet ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny k zmene zákona o sociálnych službách umožňujúcej poskytovateľovi
sociálnej služby poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť v útulku. Vzhľadom na očakávania
Národnej koncepcie prevencie a ukončovania bezdomovstva a vzhľadom na zistenia, zastáva
verejný ochranca práv naďalej názor, že okrem útulkov existuje odôvodnená potreba poskytovania
ošetrovateľskej starostlivosti aj v ostatných druhoch sociálnych služieb krízovej intervencie.
V snahe o dôslednejšie napĺňanie základného práva na ochranu zdravia navrhol verejný ochranca
práv dotknutým rezortom koordináciu s cieľom vytvorenia takého modelu ošetrovateľskej
starostlivosti v sociálnych službách krízovej intervencie, ktorý bude garantovať jej dostupnosť aj
v ostatných druhoch sociálnych služieb krízovej intervencie, ako aj jej riadne financovanie
z verejného zdravotného poistenia.
„Účastníci stretnutia ma upozornili aj na nedostatočne individuálne a nízkoprahovo
orientované poskytovanie sociálnych služieb na Slovensku, hoci ich potreba sa v praxi javí
čoraz výraznejšie. Niektoré skupiny obyvateľstva zasiahnuté chudobou, ako napr. ľudia,
Kontakt pre médiá: Mgr. Branislav Gigac, +421 911 707 122 / +421 903 910 726
branislav.gigac@vop.gov.sk, www.vop.gov.skktorí sú dlhodobo bez prístrešia alebo ktorí trpia psychickými problémami, väčšinou
nemajú možnosť využívať tradičné služby krízovej intervencie, najmä ak tieto služby
nemajú nízkoprahový charakter. Odporučil som preto ministerstvu práce, sociálnych vecí
a rodiny preskúmať stav dostupnosti nízkoprahových sociálnych služieb v Slovenskej
republike, a zároveň preskúmať, či a prečo nízkoprahové zariadenia sociálnych služieb
krízovej intervencie nahrádzajú dlhodobú starostlivosť, ktorá by mala byť dotknutým
osobám poskytovaná v rámci sociálnych služieb podmienených odkázanosťou.“ uzatvára
ombudsman.