ŠŠI: Súkromné aj štátne materské a základné školy poskytujú podobnú kvalitu vzdelávania

Štátna školská inšpekcia vykonala inšpekciu zameranú na porovnanie štátnych a súkromných materských a základných škôl.

Kontrola sa týkala výchovno-vzdelávacieho procesu, pedagogického riadenia a podmienok výchovy a vzdelávania. Kým súkromné materské školy vykazujú vo všetkých sledovaných oblastiach mierne nižšiu úroveň, v základných školách je to naopak.

Zo všetkých súkromných materských a základných škôl na Slovensku zaradených do Siete škôl a školských zariadení SR sme vykonali inšpekciu v tretine (34,5 %) materských (MŠ) a takmer v tretine (31,0 %) základných škôl (ZŠ).

„Čo sa týka MŠ, v tých štátnych dosiahlo učenie sa detí dobrú úroveň, v súkromných priemernú. Rozdiel v dosiahnutých hodnotách medzi súkromnými a štátnymi MŠ bol však minimálny. Oba druhy MŠ dosiahli dobrú úroveň v rozvíjaní pracovných, komunikačných a pohybových spôsobilostí. Ostatné spôsobilosti (zručnosti) deti v súkromných aj štátnych školách zvládali, prejavili alebo predviedli na priemernej úrovni. Najvýraznejší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými MŠ bol v personálnych podmienkach,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.

Rozdiely v hodnotení spôsobilostí v prospech štátnych MŠ sa prejavili aj v rozvíjaní digitálnych, grafomotorických, sociálnych a personálnych spôsobilostí detí.

Najvýraznejší rozdiel medzi MŠ v oblasti riadenia bol v úrovni vnútorného systému kontroly a hodnotenia. Ďalšími rozdielmi bolo vytvorenie podmienok pre vzdelávanie detí so ŠVVP prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu, ktoré malo viac štátnych MŠ, vo vypracovaní vlastného plánu rozvoja či plánu profesijného rozvoja.

Závažným zistením je, že viac ako polovica súkromných (52,5 %) a tretina (31,6 %) riaditeľov štátnych MŠ nerozhodovala v súlade s právnymi predpismi.

Pri ZŠ bola celková úroveň učenia sa žiakov v súkromných i štátnych školách priemerná. Súkromné školy mali o 6,4 % lepšie výsledky, pričom evidovali o 10,7 % viac nadaných žiakov a nevzdelávali žiakov z marginalizovaných rómskych komunít.

V súkromných ZŠ bola preukázaná vyššia úroveň vo všetkých sledovaných kompetenciách učenia sa žiakov, pričom najväčší rozdiel medzi štátnymi a súkromnými ZŠ bol v úrovni rozvíjania občianskych kompetencií, komunikačných kompetencií a rozvíjania kompetencií k celoživotnému učeniu sa žiakov.

Celková úroveň v oblasti riadenia súkromných i štátnych ZŠ dosiahla priemernú úroveň, najsilnejšou oblasťou riadenia bolo vypracovanie školského vzdelávacieho programu. Najslabšou oblasťou riadenia v súkromných aj štátnych ZŠ bola oblasť služieb školy a vnútorného systému hodnotenia a kontroly. Rovnako absolvované vzdelávanie pedagogických zamestnancov malo dopad na kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu viac v súkromných ZŠ, plán manažérskeho a pedagogického rozvoja vedúcich zamestnancov malo vypracovaný a realizovalo viac súkromných ZŠ, otvorenú klímu potvrdilo viac pedagogických zamestnancov súkromných ZŠ, činnosť pedagogického asistenta zabezpečilo viac štátnych ZŠ.

Celková úroveň podmienok výchovy a vzdelávania v súkromných i štátnych ZŠ dosiahla dobrú úroveň, úroveň personálnych podmienok v súkromných ZŠ však bola mierne nižšia ako v štátnych a týkala sa nesplnenia kvalifikačných predpokladov a požiadaviek na výkon riadiacej funkcie vedúcich zamestnancov, neabsolvovania základného alebo rozširujúceho programu funkčného vzdelávania či nevykonávania priamej výchovno-vzdelávacej činnosti niektorých riaditeľov najmä súkromných škôl. V súkromných ZŠ išlo aj o nezabezpečenie kvalifikačných predpokladov pedagogických zamestnancov a nižšiu odbornosť vyučovania.

Štátne ZŠ v porovnaní so súkromnými zaznamenali vyššiu úroveň v zabezpečení priestorových podmienok ako odborné učebne, základné učebné priestory (predovšetkým telocvične) či bezbariérové prostredie.

„Vo všetkých hodnotených oblastiach celkovo vykázali súkromné materské školy mierne nižšiu úroveň ako v základných školách. Nižšie hodnotenie v štátnych ZŠ ovplyvňuje viacero faktorov. Štátne školy sú spádovými školami a vzdelávajú všetkých žiakov, ktorí majú trvalé bydlisko v školskom obvode danej ZŠ. Súkromné ZŠ túto povinnosť zo zákona nemajú, sú navštevované žiakmi pochádzajúcimi z lepšieho ekonomicko-sociálneho prostredia, ktoré pozitívne vplýva na učenie sa žiakov. V súkromných ZŠ sa vzdelávalo aj viac ako 12 % žiakov s nadaním, ktorí v štátnych ZŠ tvorili len 1,5 %. Sledované súkromné školy nevzdelávali žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ďalším faktorom, ktorý negatívne ovplyvňoval úroveň učenia sa žiakov v kontrolovaných štátnych školách, bola jazyková bariéra. Nedostatočné ovládanie vyučovacieho jazyka školy, slabo rozvinuté komunikačné a vyjadrovacie schopnosti, malá slovná zásoba mali priamy dopad na vzdelávacie výsledky žiakov vo všetkých vyučovacích predmetoch,“ zhrnula hlavná školská inšpektorka.

Výsledky zistení sú spracované v správe Porovnanie zistení z komplexných inšpekcií v základných a materských školách podľa zriaďovateľa.