EÚ aktualizuje pravidlá týkajúce sa postavenia osôb s dlhodobým pobytom
Na zasadnutí Výboru stálych predstaviteľov Rady sa členské štáty EÚ dohodli na svojom mandáte na rokovanie o aktualizácii smernice EÚ o osobách s dlhodobým pobytom.
V tejto smernici sa stanovujú podmienky, za akých môžu štátni príslušníci tretích krajín získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ.
S cieľom získať postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ sa štátni príslušníci tretích krajín musia oprávnene a nepretržite zdržiavať v členskom štáte najmenej päť rokov. Toto postavenie v EÚ existuje popri vnútroštátnych systémoch pre osoby s dlhodobým pobytom.
Získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom
V súlade s pozíciou Rady môžu štátni príslušníci tretích krajín kumulovať obdobia pobytu v trvaní najviac dvoch rokov v iných členských štátoch s cieľom splniť požiadavky päťročného pobytu. Ak sa však žiadateľ zdržiaval v inom členskom štáte, Rada sa rozhodla akceptovať len určité druhy povolení na oprávnený pobyt, aké majú napríklad držitelia modrých kariet EÚ alebo povolení na pobyt vydaných na účely vysokokvalifikovaného zamestnania.
Na získanie postavenia osoby s dlhodobým pobytom sa budú vzťahovať určité podmienky. Žiadatelia z tretích krajín musia napríklad predložiť dôkaz o stabilných a pravidelných zdrojoch, ktoré sú dostatočné na to, aby sa postarali o seba a svojich rodinných príslušníkov, ako aj o nemocenskom poistení. Členské štáty môžu tiež vyžadovať, aby štátni príslušníci tretích krajín spĺňali integračné podmienky.
Postavenie osoby s dlhodobým pobytom je trvalé. V určitých prípadoch sa však môže odňať, napríklad keď osoba počas určitého obdobia nemala svoje hlavné bydlisko v EÚ.
Práva na mobilitu v rámci EÚ
Na rozdiel od vnútroštátnych systémov pobytu dáva postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ držiteľom možnosť presťahovať sa a zdržiavať sa v iných krajinách EÚ, napríklad na účely práce alebo štúdia. Toto právo na mobilitu v rámci EÚ sa nepriznáva automaticky, ale vzťahuje sa naň niekoľko podmienok. Jednou z nich je, že členské štáty môžu posúdiť situáciu na svojich vnútroštátnych trhoch práce v prípade, že sa osoba s dlhodobým pobytom v EÚ prisťahuje z iného členského štátu EÚ za prácou.
Rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi EÚ
S osobami s dlhodobým pobytom v EÚ sa zaobchádza rovnako ako so štátnymi príslušníkmi, napríklad pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu a samostatnej zárobkovej činnosti, vzdelávaniu a odbornej príprave a daňovým výhodám. Platí niekoľko podmienok, ako napríklad požiadavka, aby držitelia povolenia na pobyt žili na území dotknutého členského štátu.
Kontext a ďalšie kroky
Podľa údajov Eurostatu bol v roku 2020 celkový počet štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom v EÚ 23 miliónov. Ide o 5,1 % obyvateľstva EÚ. Z týchto 23 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín bolo viac ako desať miliónov držiteľmi povolenia na dlhodobý alebo trvalý pobyt.
Návrhom sa mení smernica EÚ z roku 2003 o postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom. Niektoré nedostatky, ktoré sa aktualizácia smernice snaží napraviť, spočívajú v tom, že postavenie osoby s dlhodobým pobytom v EÚ sa nevyužíva dostatočne, že podmienky, za akých môžu žiadatelia získať toto postavenie, sú príliš zložité a že existujú mnohé prekážky pri uplatňovaní práv na mobilitu v rámci EÚ.
Na základe dnes dohodnutého mandátu na rokovanie môže Rada začať medziinštitucionálne rozhovory s Európskym parlamentom s cieľom uzavrieť konečné znenie právneho predpisu.