Kódex postupov proti šíreniu dezinformácií má efekt: platformy pristupujú k demonetizácii šírenia
Veľmi veľké online platformy, ktoré sú signatármi Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií, teda najvýznamnejšie platformy na šírenie online obsahu - Google, Meta, Microsoft, TikTok zverejnili správy o dodržiavaní svojich záväzkov týkajúcich sa obmedzenia šírenia dezinformácií na službách, ktoré
Vďaka správam získava Európska komisia, ale aj národní regulátori či nezávislí výskumníci podrobnejší prehľad o fungovaní platforiem, čo je nevyhnutné nielen pre efektívnu kontrolu dodržiavania Kódexu, ale aj pre hľadanie ďalších účinných nástrojov na elimináciu šírenia dezinformácií, ktoré predstavujú veľké riziko pre informačný priestor. Na nutnosť zverejňovania konkrétnych, dôveryhodných a štruktúrovaných dát dlhodobo upozorňuje aj Rada pre mediálne služby, ktorá vedie pracovnú skupinu zameranú na dezinformácie a posilnenie demokracie v online priestore v Európskej skupine regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA).
Správy pokrývajú obdobie od januára do júna 2023 a k najzásadnejším prvotným zisteniam patrí:
- Spoločnosť Google zabránila toku reklamy k subjektom pôsobiacim v oblasti dezinformácií v EÚ
v hodnote viac ako 31 miliónov eur, poskytla 20 441 politických reklám v EÚ v hodnote takmer 4,5 milióna eur a odmietla 141 823 politických reklám z dôvodu, že neprešli procesmi overovania totožnosti. - Spoločnosť Meta použila na viac ako 40 miliónov obsahov na Facebooku a na viac ako 1,1 milióna obsahov na Instagrame označenie, že na základe overenia faktov nezávislými fact-checkermi ide o nepravdivý alebo manipulatívny obsah. Viac ako tretina používateľov, 37 percent na Facebooku a 38 percent na Instagrame prehodnotila svoj úmysel zdieľať obsah, keď zistili, že bol príspevok takto označený.Spoločnosť TikTok uviedla, že takmer 30 percent používateľov zruší svoju akciu zdieľania, keď sa na platforme stretne s označením "neoverený obsah". Z platformy bolo odstránených 140 635 videí, ktoré zaznamenali viac ako 1 miliardu zobrazení, z dôvodu porušenia politiky dezinformácií.
- Spoločnosť Microsoft v EÚ zabránila zablokovaním registrácie alebo iným obmedzením vytvoreniu viac ako 6,7 milióna falošných účtov na službe LinkedIn.
Vo svojich správach signatári informujú aj o opatreniach, ktoré na svojich službách realizujú v súvislosti s novými generatívnymi systémami a nástrojmi umelej inteligencie. Ich vplyv je pritom nesporný: len za posledný týždeň kampane pred voľbami do Národnej rady SR nahlásila Rada pre mediálne služby platformám viac ako 70 príspevkov s tzv. deepfake videami týkajúcimi sa kandidátov, ktoré boli vytvorené s využitím takýchto technológií. Zatiaľ čo prvé zverejnené správy platforiem venujú osobitnú pozornosť dezinformáciám týkajúcim sa vojny na Ukrajine, v súbore dát za nasledujúci polrok, ktorý by mal byť dostupný začiatkom roka 2024, sa očakáva dôraz práve na tému boja proti dezinformáciám v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu. Slovenské parlamentné voľby sú pritom prvými, ktoré sa konali po tom, ako v auguste tohto roka vstúpil do platnosti európsky akt o digitálnych službách, upravujúci okrem iného napr. aj povinnosť analyzovať systémové riziká a prijať účinné opatrenia na ich zmiernenie.
Zásadný význam pre komplexnosť prehľadu o dezinformáciách na online platformách má súbor štrukturálnych indikátorov, po prvý raz publikovaný v čase zverejnenia spomínaných správ platforiem. V pilotnej fáze merania boli sledované dva ukazovatele: miera výskytu a zdroje dezinformácií, ktoré definovala a vyhodnocovala nezávislá výskumná inštitúcia Trust Lab. Štrukturálne indikátory sa zatiaľ posudzovali len v troch krajinách – na Slovensku, pretože od vypuknutia vojny na Ukrajine čelí zvýšenému riziku hybridných hrozieb, v Poľsku a v Španielsku. Prípravu metodológie merania identifikátorov koordinovala slovenská Rada pre mediálne služby, keďže vedie medzinárodný tím Európskej skupiny regulátorov pre audiovizuálne mediálne služby v stálej pracovnej skupine pri Kódexe. Pre Slovensko najzásadnejším zistením z prvého vyhodnocovania indikátorov sa javí fakt, že v najvyššej miere sa dezinformácie vyskytujú na platformách Facebook a X (predtým Twitter).
Európska komisia očakáva, že signatári Kódexu budú štrukturálne indikátory rozširovať o ďalšie ukazovatele nevyhnutné na lepšie pochopenie fenoménu šírenia dezinformácií v online priestore, rovnako tak, že bude narastať počet krajín, kde sa budú sledovať a vyhodnocovať. Významne k tomu prispeje aj Rada pre mediálne služby aktivitami v spomenutej stálej pracovnej skupine, ktorá za jeden zo zásadných indikátorov na meranie dôležitých charakteristík fenoménu dezinformácií považuje ich monetizáciu.