Rada prijala smernicu o energetickej efektívnosti

Rada prijala nové pravidlá na zníženie konečnej spotreby energie na úrovni EÚ o 11,7 % v roku 2030. Členské štáty budú môcť pri dosahovaní tohto cieľa využívať flexibilné prostriedky.

Hlavný cieľ

Členské štáty spoločne zabezpečia zníženie konečnej spotreby energie v roku 2030 aspoň o 11,7 % v porovnaní s prognózami spotreby energie na rok 2030 vypracovanými v roku 2020. Tento cieľ sa premieta do hornej hranice konečnej spotreby energie v EÚ na úrovni 763 miliónov ton ropného ekvivalentu a do primárnej spotreby na úrovni 993 miliónov ton ropného ekvivalentu.

Horná hranica konečnej spotreby bude záväzná pre členské štáty ako celok, zatiaľ čo cieľová úroveň primárnej energetickej spotreby bude len orientačná.
Konečná spotreba energie je energia spotrebovaná koncovými odberateľmi, zatiaľ čo primárna energetická spotreba zahŕňa aj to, čo sa používa na výrobu a dodávku energie.

Príspevky členských štátov a riešenie nedostatkov

K dosiahnutiu celkového cieľa EÚ prispejú všetky členské štáty. Vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch (NEKP) stanovia orientačné národné príspevky a trajektórie na dosiahnutie cieľa. Návrhy aktualizovaných NEKP mali byť predložené v júni 2023 a konečné plány budú predložené v roku 2024.

Vzorec na výpočet národných príspevkov zameraných na dosiahnutie cieľa (vymedzený v prílohe I k návrhu) bude orientačný, pričom sa od neho bude možné odchýliť o 2,5 %.

Komisia vypočíta, či všetky príspevky spolu zodpovedajú cieľu 11,7 %, a ak nie, vydá opravy národných príspevkov, ktoré sú nižšie ako príspevky vypočítané podľa vzorca (takzvaný mechanizmus na riešenie nedostatkov).

Vzorec vychádza okrem iného z energetickej náročnosti, HDP na obyvateľa, rozvoja obnoviteľných zdrojov energie a potenciálu úspor energie.

Úspory energie

Ročný cieľ úspor energie pre konečnú spotrebu energie sa bude od roku 2024 do roku 2030 postupne zvyšovať. Členské štáty zabezpečia počas tohto obdobia nové ročné úspory vo výške priemerne 1,49 % konečnej spotreby energie, pričom do 31. decembra 2030 tieto úspory postupne dosiahnu 1,9 %.

Členské štáty môžu do výpočtu plnenia cieľa započítať úspory energie dosiahnuté prostredníctvom politických opatrení prijatých podľa súčasnej a revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov; opatrení vyplývajúcich zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami (v prípade zariadení, budov a dopravy); a núdzových energetických opatrení.

Verejný sektor má ísť príkladom

V nových pravidlách sa stanovuje osobitná povinnosť verejného sektora dosiahnuť ročné zníženie spotreby energie o 1,9 %, z ktorej možno vyňať verejnú dopravu a ozbrojené sily. Členské štáty budú okrem toho musieť každý rok renovovať aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve verejných orgánov.

Ďalšie kroky

Smernica bola formálne prijatá. Teraz sa uverejní v Úradnom vestníku EÚ a o 20 dní neskôr nadobudne účinnosť.

Kontext

Návrh na revíziu smernice o energetickej efektívnosti sa spolu s inými návrhmi v rámci balíka Fit for 55 zaoberá energetickými aspektmi klimatickej transformácie EÚ. Komisia balík Fit for 55 predložila 14. júla 2021. Cieľom tohto balíka je zosúladiť legislatívny rámec EÚ v oblasti klímy a energetiky s jej cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 a cieľom znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Balík obsahuje súbor navzájom súvisiacich návrhov, ktorými sa buď menia aktuálne právne predpisy, alebo sa zavádzajú nové iniciatívy v rámci rôznych politických oblastí a hospodárskych odvetví.

Komisia okrem toho v rámci plánu REPowerEU 18. mája 2022 navrhla súbor dodatočných cielených zmien smernice o energetickej efektívnosti, aby sa zohľadnili nedávne zmeny v oblasti energetiky. Prvky tohto návrhu sa začlenili do medziinštitucionálneho procesu rokovaní medzi Radou a Parlamentom.

V súčasnej smernici o energetickej efektívnosti, ktorá je účinná od decembra 2018, sa stanovuje cieľ znížiť do roku 2030 na úrovni EÚ primárnu aj konečnú spotrebu energie o 32,5 % v porovnaní s prognózami spotreby energie na rok 2030 vypracovanými v roku 2007.