Hlavná školská inšpektorka: Odporúčam dobrovoľné domáce úlohy

Zrušenie domácich úloh je aktuálne jednou z najdiskutovanejších školských tém. Kontrola takýchto situácií si však vyžaduje kritériá, podľa ktorých by Hlavná školská inšpekcia mohla konštatovať (okrem vyložene extrémnych prípadov), že prišlo k jeho porušeniu.

 „Takýmito kritériami nedisponujeme. Primeranosť veku, schopnostiam, záujmom žiaka či jeho zdravotnému stavu je príliš všeobecné pravidlo, ktorého porušenie by sa vo väčšine prípadov na základe normatívnej kontroly dalo ťažko právne vyargumentovať. Vždy by išlo o subjektívny názor inšpektora,“ uviedla hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská a dodala príklady: „Je z matematiky primerané množstvo na domácu úlohu vypočítať jeden príklad, dva či tri? Alebo z literatúry – je primerané naučiť sa naspamäť tri slohy básne, štyri či päť? A sú príklad či báseň v súlade so záujmom žiaka? Či dokonca s jeho zdravotným stavom?“ 

Podľa inšpektorky domáca úloha vychádza aj z tzv. „zvykového práva“ v školstve, t.j. lebo sa to tak robilo vždy. Je však potrebné rozlíšiť pojmy domáce učenie a domáce úlohy.  

„Domáce učenie je zabezpečované rodinou, ktorá si sama vyberá čas, metódy a formy prípravy na vyučovanie napr. pri učení slovíčok. Či poskytne rodič pomoc prostredníctvom zábavnej spoločenskej hry, vzdelávacej aplikácie, alebo počas spoločného kondičného behu, je vecou rodiny. Dôležité je, že domáce učenie prinesie nové poznatky, zručnosti, či úžitok dieťaťu a a niekedy aj rodičom,“ vysvetľuje Štofková Dianovská.  

Domáca úloha je striktne zadaná učiteľom a zasahuje do voľného času rodiny, ktorá by teda logicky mala vidieť jej význam.  

„Venujú jej svoj čas, ktorý by inak mohli stráviť rozhovorom, návštevou divadla alebo športovaním. Zmysel domácej úlohy nemôže vidieť iba učiteľ. Pokiaľ je jej cieľom napríklad utvrdzovanie učiva, tak logicky nemôžu dostať všetky deti rovnakú úlohu, pretože šikovnejšie s ňou iba „zabijú čas“, slabšie sa „utvrdia“ v chybách, lebo nie je pri nich odborník,“ povedala hlavná školská inšpektorka.  

Zároveň škola nemôže očakávať, že sa rodič bude po večeroch meniť na pedagogického zamestnanca. 

„Odporúčam učiteľom zadávať dobrovoľnú formu domácej úlohy, ak už musí byť zadaná, a ponúknuť žiakom pohľad na jej význam, pretože správna domáca úloha má priniesť žiakom úžitok. Nemalo by sa stávať, že učivo, ktoré učiteľ nestihne naučiť žiakov v škole, zadá naučiť sa ako domácu úlohu, a už vôbec nie, že ich bude v nasledujúcich dňoch hodnotiť z tohoto učiva, t.j. z učiva, ktoré ich ani nenaučil,“ uzavrela Štofková Dianovská.