Martin Barta, Sberbank: Európa vlani znížila dlh

Len šesť štátov Európskej únie vlani znížilo podiel dlhu na HDP. Slovensko medzi nimi nie je.

Len šesť štátov Európskej únie vlani znížilo podiel dlhu na HDP. Slovensko medzi nimi nie je. Vo  väčšine štátov je hlavným dlžníkom centrálna vláda a hlavnými veriteľmi sú domáce finančné a nefinančné spoločnosti a domácnosti. Naopak, celkové náklady na dlh sa väčšine štátov vlani podarilo znížiť. Najlacnejšie sa momentálne darí obsluhovať dlh Estónsku.

Eurostat vydal nové štatistické údaje týkajúce sa verejného dlhu členských štátov Únie.  Najdôležitejšia informácia je, že 16 členských štátov Únie má verejný dlh vyšší než 60% HDP, čo znamená prekročenie Maastrichtského kritéria. Situácia sa však napriek všetkým opatreniam zatiaľ nezlepšuje, pretože rast dlhu sa nepodarilo zastaviť vo veľkej väčšine štátov. Len šesť členských štátov vlani znížilo podiel dlhu na HDP oproti roku 2012 – medzi nimi Lotyšsko, Litva, Maďarsko a ČR. 

Na druhej strane, Slovensku, Poľsku a Fínsku chýba už len málo, aby prekročili maastrichtský limit. Hlavným dlžníkom vo všetkých členských štátoch je centrálna vláda, vo veľkej väčšine štátov na ňu pripadajú viac než tri štvrtiny dlhu. V Nemecku za zhruba 30% dlhu zodpovedajú spolkové krajiny, v Estónsku za viac než 30% miestne samosprávy. Významnými dlžníkmi sú aj španielske regionálne vlády a litovské fondy sociálneho zabezpečenia. 

Menou dlhu je z veľkej väčšiny národná mena, vyšší podiel inej meny majú štáty mimo eurozónu, kde časť dlhu je vydaná v eurách. Veľká Británia nemá žiaden dlh v eurách a v Litve časť dlhu je denominovaná v amerických dolároch, čo súvisí s tým, že litovské lity boli v minulosti naviazané na menový kôš.

Veľká časť verejného dlhu existuje vo forme cenných papierov a úverov. Väčšinovými veriteľmi 11 členských štátov sú domáce finančné i nefinančné spoločnosti a domácnosti – ako napr. Luxembursko, Taliansko, Španielsko, ČR, Poľsko, Rumunsko. Najvyšší podiel dlhu v rukách zahraničných veriteľov (až 80%) majú Fínsko a Lotyšsko. 

Najdôležitejšou otázkou verejného dlhu sú jeho náklady. Štúdia použila pomer celkových úrokových nákladov a celkového dlhu. Väčšine štátov EÚ sa podarilo minulý rok tieto náklady v porovnaní s rokom 2012 znížiť, len Slovinsku, Maďarsku a Írsku náklady stúpli. Keďže táto metodika hovorí o celkových nákladov dlhu, úlohu hrá aj to, kedy dlh vznikol, pretože úrokové miery v nedávnej minulosti boli podstatne vyššie než dnes, čo sa prejavuje pri dlhých splatnostiach. Okrem toho vyšší podiel krátkodobého a strednodobého dlhu tlačí celkové náklady nadol. Štáty ako Nemecko, Rakúsko, Francúzsko alebo Holandsko majú rozhodujúcu časť svojho dlhu dlhodobú – nad 30 rokov, preto ich náklady sú niečo vyššie ako u štátov, ktoré majú významný podiel kratších splatností. 

Slovensko má rôzne doby splatností svojho dlhu, nesústreďuje sa na veľmi dlhé splatnosti ako vyššie uvedené štáty. Najnižšie náklady na dlh, pod 2% ročne, majú v súčasnosti Švédsko, Fínsko, Estónsko a Lotyšsko. Naše náklady sú niečo nad 3%, podobne na tom sú Belgicko, ČR, Rakúsko a Portugalsko. 

Samozrejme, každý z týchto štátov má inú štruktúru dlhu. Štatistický prehľad ukazuje nelichotivú situáciu členských štátov Únie, kde obrovský naakumulovaný dlh podkopáva hospodársky rast. Celková hodnota dlhu prevyšujúca 80% HDP znamená, že EÚ vydáva ročne viac než 2,5% HDP len na financovanie tohto dlhu, no Belgicko viac než 3%, Taliansko viac než 5% HDP. Opatrenia na postupné znižovanie tohto zadlženia sú úplne nevyhnutné v záujme zachovania ekonomickej i spoločenskej stability štátov.