Gabriel Eichler: V USA žil americký sen, doma mu hrozili smrťou

Investor Gabriel Eichler sa na Slovensku preslávil hlavne čistením vytunelovaných železiarní v Košiciach. Jeho meno však dobre poznajú aj v USA

Život Gabriela Eichlera je fascinujúcim príbehom chlapca, ktorý po maturite odišiel do sveta na skúšku, ale kvôli nástupu komunizmu sa už nikdy nevrátil. Hneď na začiatku svojej kariéry sa stal viceprezidentom Bank of America, ktorá paradoxne požičiavala peniaze komunistickým krajinám.

V Bank of America strávil 15 rokov, polovicu z toho v centrále banky v USA a polovicu ako generálny manažér Bank of America v Paríži, Viedni a Frankfurte.

Koncom osemdesiatych rokov pôsobil ako viceprezident a hlavný medzinárodný ekonóm riaditeľstva Bank of America v San Franciscu. Ako hlavný medzinárodný ekonóm zodpovedal za hodnotenie rizika viac než 100 krajinám.

Vyslúžil si prezývku Mr. Poland, pretože to bol práve on, kto dovolil komunistickému Poľsku oznámiť, že zbankrotovalo. Bol členom Rizikového výboru krajiny pri vytváraní miestnych smerníc, rozhodnutí týkajúcich sa portfólia a suverénnych reštrukturalizácií záväzkov a radil vrcholovému vedeniu v globálnych ekonomických a politických otázkach. Podobné funkcie zastával aj ako člen ďalších medzinárodných komisií pre reštrukturalizáciu záväzkov.

V roku 1990, keď bola jeho misia v Bank of America po páde komunizmu  na konci, vrátil sa do Česka. Tu založil investičnú a konzultačnú spoločnosť Benson Oak ako prvú spoločnosť svojho druhu v postkomunistickej krajine.

Firma pôsobila od začiatku nielen ako investor ale tiež ako poradca pri predaji firiem. Za dobu svojej činnosti sa angažovala vo viac než 70 transakciách v celkovej hodnote 6 miliárd eur. Jej vlastné investície sa pohybujú v rozmedzí 5 -15 miliónov eur.

Firma sa v súčasnosti venuje najmä priamym investíciám do vznikajúcich spoločností a kúpila stopercentný podiel v českom výrobcovi elektrospotrebičov ETA a jeho dcérskej spoločnosti Plastkov.

Po páde komunizmu sa podieľal na diskusiách o československej ekonomickej transformácii. V roku 1994 ho Vladimír Dlouhý priviedol do štátnej skupiny ČEZ.

Časť vtedajšej vlády chcela spoločnosť rozdeliť na niekoľko menších regionálnych spoločností. Firma mala pred sebou investičný program za 180 miliárd korún na dostavbu Temelína. Jednou z možností bola pôžička od Svetovej banky, ktorú by však musel garantovať štát. To bolo v tej dobe riskantné.

--

Čítajte tiež:

Rosinovci: Podnikateľská ikona zarobila na jedinom obchode kariéry

Byť milionár a mať vlastný futbalový klub? Pre Jozefa Antošíka to nie je len americký sen

Slavomír Hatina: Z radového robotníka milionárom

Jozef Oravkin: Realitná gorila Penty

Spoluzakladateľ Istrokapitálu utiekol do exotiky. Siekelov tieň ale na Slovensku ostal

Kučera a Baudiš aneb příběh Avastu: Muži, kteří předběhli dobu

Zoroslav Kollár: Milovník histórie a rýchlych áut je označovaný za konkurzného mafiána

--

Úlohou Eichlera bolo pripraviť spoločnosť na druhú možnosť,  a to reštrukturalizovať firmu do takej formy, aby mohla získať rating a vydávať obligácie na európskych a amerických trhoch. ČEZ bola prvou postkomunistickou spoločnosťou, ktorej sa to podarilo.

V roku 1998 sa najväčší zamestnávateľ na východnom Slovensku VSŽ dostal do platobnej neschopnosti. Keďže spoločnosť dlhovala 450 miliónov dolárov, firma potrebovala okamžitý zásah inak by veritelia svoje peniaze už nikdy neuvideli.  Z VSŽ predchádzajúce roky žili ľudia okolo Alexandra Rezeša.

Podľa odhadov sa im každoročne podarilo zo železiarní vytiahnuť miliardy eur. V roku 1998 hrozilo železiarňam, že sa dostanú do konkurzu pre nesplácanie úverov. V tomto období prišiel do podniku Gabriel Eichler, ktorý ako krízový manažér situáciu stabilizoval. Riešením bol napokon vstup investora, ktorým bola americká oceliarska skupina U.S. Steel.  Na konci jeho košickej misie sa Gabriel Eichler stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Východoslovenských železiarní.

Eichler vyviedol firmu z pokraja bankrotu a tým postavil najväčšiu železiarsku spoločnosť v strednej Európe opäť na nohy. Vďaka reštrukturalizácii, obnoveniu rentability a dojednaniu predaja spoločnosti U.S. Steel si na Slovensku v roku 1999 užil svoje obdobie ,,slávy“.

Úspech, ktorý dosiahol v železiarňach ho však skoro stál život. Keďže po príchode do VSŽ zatrhol ,,biznis“ vďaka ktorému prišla firma do strát, podľa bulváru mu išlo o krk. Na stretnutí po rokoch sa mu vraj jeho bývalý spoločník priznal, že uvažovali nad jeho likvidáciou. Suma, ktorú by za vraždu Eichlera zaplatili bola len 5 000 dolárov, no nakoniec ho zachránilo jeho americké občianstvo. Jeho nepriatelia totiž vedeli, že ak zabijú Američana, len tak ľahko im to neprejde.

Najúspešnejšou investíciou Eichlerovej skupiny bola bezpochyby AVG a jej uvedenie na newyorskú burzu.  Zakladatelia AVG chceli spoločnosť predať a k jej predaju si ako poradcu prizvali práve Eichlerovu Benson Oak. Skupina napokon firmu sama kúpila.

Spoločnosť začínala v obore IT bezpečnosti. Zakladatelia svoj produkt poskytovali zadarmo a platiť si nechali až za jeho rozšírenú verziu. AVG na tom zarobilo viac než 10násobok svojej pôvodnej investície.

Gabriel Eichler bol tiež podpredsedom dozornej rady ČSOB, členom dozornej rady Českej poisťovne a Slovenskej sporiteľne, členom predstavenstva EastWest Institute a americkej Atlantickej rady.

Niekoľko investičných pokusov Eichlera však nedopadlo dobre. Neúspešný bol napríklad boj o Aero Vodochody, kde Eichlera preplatila Penta Investments. Nedávno riešil problémy okolo svojej firmy Eruca Technologies zo skupiny Bochemie. Táto spoločnosť spracovávajúca raketové palivo má objekty v sklade munície vo Vrběticích, no kvôli nedávnym výbuchom sa k nim nemôže dostať. Podľa Eichlera nenastalo pochybenie na strane firmy, pretože tá v objekte neskladuje výbušniny.

O biznisovom odchádzaní Gabriela Eichlera sa zatiaľ hovoriť nedá. Síce v zime žije s rodinou na Kostarike a do Európy sa vracajú len v lete, k obchodom mu dnes stačí len mobil s internetom a môže viesť aktívny pracovný život kdekoľvek na svete.

 

 

Veronika Petrášová

 

 

 

Zdroje: idnes.cz, bensonoak.com, cas.sk,  profit.etrend.sk, tyden.cz, CC/wikimedia, stránky firiem