Byť milionár a mať vlastný futbalový klub? Pre Jozefa Antošíka to nie je len americký sen
Kto papierenský priemysel nepovažuje za atraktívnu cestu zbohatnutia, mal by sa pozrieť na Jozefa Antošíka, ktorý sa miliónmi zabezpečil vďaka Tentu
Kto papierenský priemysel nepovažuje za atraktívnu cestu zbohatnutia, mal by sa pozrieť na Jozefa Antošíka, ktorý sa miliónmi zabezpečil vďaka firme Tento.
Vyštudovaný chemik sa po vysokej škole stal ekonomickým aj výrobným námestníkom v podniku Chemicelulóza. Už v roku 1990 sa ocitol na vedúcej pozícii Chemicelulózy, š.p., Žilina, neskôr premenenej na PT Žilina, a.s. Na firmu sa však začali nabaľovať dlhy a nepomohol jej ani požiar v roku 1997, ktorého príčiny stále nie sú objasnené.
Vtedy už mal Antošík určitý podiel akcií vo firme Tento. Keď to s PT Žilina vyzeralo veľmi zle, Antošík preniesol posledné schopné kúsky upadajúceho podniku do Tento. V roku 1999 vyplatil spoločníkov a stal sa väčšinovým vlastníkom papierenskej firmy.
Tento je na Slovensku známa značka a Antošík na nej ako jediný vlastník slušne zarobil. Sám o sebe tvrdí, že sa nespráva zbohatlícky a vždy mu vo firme ide hlavne o jej napredovanie, nie len o zisk. Považuje sa skôr za manažéra než za vlastníka, pretože na chod firmy dozerá osobne. Je samozrejmé, že ak sa vlastník snaží o prosperitu a napredovanie firmy bez problémov, má aj vidinu zisku.
Slušný zisk Antošíka dokazuje aj jeho umiestnenie na 21. mieste v rebríčku najbohatších Slovákov. V roku 2006 podnik Tento prenechal fínskej papierenskej firme Metsä Tissue, ktorá je štvrtou najväčšou papierenskou spoločnosťou v Európe. Ponechal si len pätnásť percent akcií, ktoré však mali nemalú hodnotu, zhruba 55 miliónov eur. O niečo neskôr sa rozhodol predať ďalších šesť percent akcií, čím jeho podiel vo firme poklesol už len na deväť percent.
Jeho úspory tým určite vzrástli, takže niet veľmi čo oplakávať. Nasvedčuje tomu aj fakt, že fínska firma si vedie veľmi dobre, posledné roky sa zisk zvýšil na štyridsať miliónov eur pri tržbách 982 miliónov eur.
Antošík má síce len deväť percent akcií, ale je to stále dosť na to, aby bol podpredsedom správnej rady Metsä Tissue. Poctivo sa raz za mesiac zúčastňuje na zasadnutiach predstavenstva vo Fínsku.
Čítajte tiež: Slavomír Hatina: Z radového robotníka milionárom
Jeho pravým domovom je však stále Žilina. Najviac času trávi práve tam, pretože po odkúpení futbalového klubu MŠK Žilina, sa zúčastňuje skoro každého tréningu. Aj keď tvrdí, že na slovenskom futbale sa nedá zarobiť a robí to všetko skôr pre zlepšenie podmienok futbalu v Žiline, nemôže popierať, že určité výhody sa nájdu.
V prvom rade mohol prostredníctvom klubu robiť dobré meno a reklamu firme Tento. Odvďačil sa za to štedrým nalievaním miliónov do štadióna i samotného klubu. Na štadión mu ale prispel aj štát. Napríklad v rámci súčasného projektu výstavby národných futbalových štadiónov, ktorý rozbehla Ficova vláda.
Je jasné, že manažér ostáva manažérom aj v takejto oblasti. Uplatňovanie skúseností s vlastnením podniku vo futbalovom tíme je vidieť. Vyberá si a podporuje perspektívnych hráčov, snaží sa o napredovanie a samozrejme aj o zisk.
Tieto snahy sa najviac prejavili, keď to v roku 2010 prehnal s cenami na zápas Žiliny s Chelsea Londýn. Od Antošíkovho pôsobenia sa žilinský klub ako prvý zo Slovenska prebojoval do skupinovej fázy Poháru UEFA a zažil mnoho iných futbalových úspechov, no napriek tomu Žilinčania na Jozefa Antošíka nevedia nájsť veľa pekných slov.
Majetnícke vlastnosti sa snaží vyrovnávať investíciami, z ktorých nečaká zisk. Príkladom je investícia do školy, rekonštrukcia kaštieľa na historický hotel, alebo venovanie výrobkov detským domovom. V každom prípade to možno vnímať aj ako ďalší spôsob marketingu.
Jeho nadšenie a prínos pre futbal si všimol aj Slovenský futbalový zväz, pretože ho menoval na post viceprezidenta. Aj keď malo toto obdobie trvať štyri roky, Antošík to vydržal iba štyri mesiace a v roku 2011 sa funkcie vzdal. Ako príčinu uviedol konflikty a rôzny pohľad na priority v slovenskom futbale. Momentálne sa po dlhom čase strávenom hlavne pri futbale, vracia do biznisu.
Pred dvomi rokmi prevzal výrobcu tradičnej tresky, spoločnosť Ryba Žilina. Kto sa smeje, že z papierového milionára sa stal rybacím milionárom, tak nech hlavne nezabúda na to slovo milionár. Investovať do tresky a iných výrobkov obľúbených Slovákmi, nebol zlý ťah. Za posledné roky tržby stúpli z necelých jedenásť až na 30 miliónov eur. Vidieť potenciál v treske v majonéze, to chce mať skúsenosti.
Práve tých má Antošík dosť, takže sa rozhodol repertoár podniku rozšíriť o mrazenú zeleninu, prílohy a pod. od iných producentov. Ryba Žilina sa postupne rozširovala až dosiahla tržby takmer 13 miliónov. Zabezpečený Antošík sa tak naďalej môže bez strachu o financie venovať svojmu futbalovému tímu.
Autor: Jana Fridrichová
Zdroj foto: blesk.cz, firemné stránky
Čítajte viac:
Slavomír Hatina: Z radového robotníka milionárom
Jozef Oravkin: Realitná gorila Penty
Spoluzakladateľ Istrokapitálu utiekol do exotiky. Siekelov tieň ale na Slovensku ostal
Kučera a Baudiš aneb příběh Avastu: Muži, kteří předběhli dobu
Zoroslav Kollár: Milovník histórie a rýchlych áut je označovaný za konkurzného mafiána
Ján Sabol: Muž, ktorého Schusterov projekt posadil na liehovarnícky trón
Najbohatšia Slovenska sa k majetku dostala po slovensky. Mária Blašková dedila
Peter Vajda: Muž, ktorý predbehol aj prvých
Vladimír Soták: Ľudomil, ktorý je rád smotánkou