S výskumom nemá problém len Slovensko. Veda je podvýživená v celej Európe

Slovensko rok čo rok prepisuje negatívne rekordy v podpore vedy a výskumu. Na kľúčový sektor dáva len 0,7 percenta hrubého domáceho produktu.

Horšie sú na tom iba vedci v Bulharsku, Rumunsku, či na Cypre. So situáciou v akej sa výskum nachádza však nie je spokojná ani samotná Európska únia. Hoci plánovala v tomto roku držať európsky priemer podpory pre vedu na troch percentách hrubého domáceho produktu, štatistika vyliezla len na sotva dve percentá. Brusel preto chystá suplovanie štátov. V najbližších piatich rokoch napumpuje do európskej vedy 80 miliárd eur.

„Členské štáty rozdeľujeme podľa ich ochoty podporovať vedu do troch skupín. Najlepšie sú na tom Fínsko, Dánsko, Nemecko a Švédsko,“ začala na seminári v Bruseli opisovať stav európskej vedy Silvia Bartolini, členka kabinetu viceprezidenta pre priemysel a podnikanie Antonia Tajaniho. Slovensko je v poslednej skupine členských krajín. V tej, kde štáty vyslovene podvýživujú a zanedbávajú vedu a výskum.

„Napríklad USA z podpory pre vedu ťaží. Tým, ze majú vyspelý vývoj a množstvo patentov, nie sú odkázaní na dovoz a produkty zo zahraničia,“ vysvetľovala Silvia Bartolini význam podpory vedy.

Za najväčší problém označovala neochotu jednotlivých vlád reálne napĺňať dohody, ktoré v Bruseli podpisujú. K trom percentám HDP smerujúcim na vedu, ktoré mala Európska únia naplniť v roku 2013 sa štatistika ani nepriblížila. „Nevieme štáty prinútiť splniť svoje záväzky. Preto sme sa rozhodli ich radšej suplovať,“ povedala Silvia Bartolini.

V najbližších piatich rokoch uvoľní riaditeľstvo pre priemysel a podnikanie 80 miliárd eur, ktoré majú smerovať na rozvoj vedeckej aktivity. „Chceme do projektov zapájať najmä malé a stredné začínajúce podniky. Tie často o participáciu majú záujem ale nevedia ako na to,“ vysvetľuje Silvia Bartolini. Peniaze pôjdu aj na vysokoškolské projekty a spoločné elektronické databázy. Tie majú zastaviť odliv európskych patentov na iné kontinenty, kde je systém prideľovania duševného vlastníctva jednoduchší.

Zaujímavosťou je aj posun vesmírneho programu Európskej únie. Na posilnenie projektu Galileo – európskej GPS siete, pôjde v najbližších piatich rokoch 18 miliárd eur.