Rodina prezidenta Janukovyča. Ako proruský klan ovládol Ukrajinu

Proruský ukrajinský exprezident Viktor Janukovyč bol do Kyjeva dosadený Moskvou. Stála za ním aj donecká skupina oligarchov a mafie. Zradil ich a privlastnil si ich majetky. Medzitým sa stal z vlastizradcu miliardár.

Podnikateľ, ktorý sa stal vysoko postaveným úradníkom a pritom pokračuje vo svojom podnikaní, samozrejme čelí obvineniam z nekalých praktík. Ale čo politik, ktorý sa stane veľkopodnikateľom, keď zastáva vysokú štátnu funkciu, najmä keď sa jedná o funkciu prezidenta krajiny?

Tento text je úryvkom z pripravovanej knihy Ukrajina v plameňoch. Podporte ju, alebo si ju predobjednajte v češtine na tomto linku

Viktor Janukovyč sa takýmto podnikateľom stal počas svojho prezidentstva. Podľa Andersa Aslunda, vedúceho výskumného pracovníka Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku (Švédsko) a bývalého ekonomického poradcu ukrajinskej vlády, sa majetok Janukovyčovej rodiny odhaduje na 12 miliárd dolárov a do "prezidentskej rodiny" patrili nielen Janukovyčovi synovia, ktorí "rodinné" záležitosti skutočne riadili.

Podľa ukrajinského ministerstva vnútra sa na praní peňazí Janukovyčovej "rodiny" podieľalo viac ako 50 bánk. Mnohoposchodová kancelária Janukovyčovej rodiny sa nachádzala v centre Kyjeva. Peniaze sa tu inkasovali. Významnú úlohu v tomto reťazci zohral Serhij Arbuzov, ktorý sa stal prvým podpredsedom vlády. Svoju kariéru začal pod patronátom svojej matky, riaditeľky banky Donečyna, a potom prešiel na čelo Národnej banky Ukrajiny.

Do rodinného klanu patrili aj priatelia. Mladý charkovský priateľ prezidentovho syna Serhij Kurčenko sa vo svojich 28 rokoch po absolvovaní dvoch vysokých škôl presťahoval z Charkova do Kyjeva a cez noc sa premenil na miliardára, ktorý skupuje ukrajinské podniky a majetok: podniky, štadióny, futbalové kluby....

Pre začiatok zjednotil v rámci "svojej" skupiny firiem "Gas Ukraine" asi 55 spoločností plynárenského priemyslu registrovaných v Charkove a na Kryme. "Gas Ukraine" s obratom viac ako 10 miliárd dolárov kontrolovala 18 percent ukrajinského trhu s plynom. Je zrejmé, že sa "plynová princezná Ukrajiny" Julija Tymošenková vo väzení cítila ešte nepríjemnejšie, keď videla, ako jej podnikanie prechádza do iných rúk. Ale aj ďalšie podniky boli odvádzané. Napríklad charkovskému podnikateľovi Jaroslavskému bol odobraný futbalový klub Metalist a štadión.

Neskôr Kurčenko zmenil stratégiu a vytvoril skupinu spoločností s názvom Východoeurópska palivová a energetická spoločnosť (VETEK), ktorá rokovala spoločne s ruskými spoločnosťami Lukoil a Sibnefť a skupovala sieť čerpacích staníc a rafinérií na Ukrajine aj v zahraničí (najmä v Nemecku). Aby si Kurčenko podmanil médiá, skúpil na príkaz Janukovyčovho syna aktíva skupiny UMH (United Media Holding group), mediálneho holdingu založeného ďalším Charkovčanom Borisom Ložkinom. Ten zase spojil svoj podnik s Rinatom Achmetovom. "Janukovyčova rodina" tak odobrala časť podniku svojmu vlastnému sponzorovi Achmetovovi.

Janukovyč dobre chápal, že na upevnenie svojej osobnej moci musí obmedziť vplyv opozície, svojich spolupracovníkov v Strane regiónov a svojich obchodných kolegov, aj keď sa jedná o jeho vlastných bývalých sponzorov a partnerov. Janukovyč kupoval za nízke ceny časti podnikov od Rinata Achmetova, Dmytra Firtaša, Igora Kolomojského a Viktora Pinčuka. K týmto nájazdom bol využívaný Serhij Kurčenko a podobní schopní mladí podnikatelia, ktorí budovali reťazec firiem na prepredaj cudzích podnikov a pranie peňazí zo štátneho rozpočtu. Celá táto schéma samozrejme mohla existovať, iba keď generálny prokurátor, minister vnútra a SBU pred všetkým zatvárali oči. Aj títo ľudia sa stali členmi "prezidentskej rodiny".

Generálny prokurátor Ukrajiny pán Pšonka a jeho syn inkasovali od podnikateľov "výpalné" v podobe úplatkov. Pri tejto príležitosti Ukrajinci s obvyklým humorom poznamenali, že hlavnou obchodnou kvalitou ukrajinského manažéra nie je marketing, ale "úplatky". Valcujúcimi manažérmi však môžu byť iba ľudia blízki vládnucej elite. V tomto zmysle boli členmi "Janukovyčovej rodiny" aj minister vnútra generál Zacharčenko a šéf SBU Oleksandr Jakimenko, ktorých hlavnou činnosťou bolo vyhľadávanie podnikateľov ochotných platiť "rodine" výpalné.

V skutočnosti práve potom, čo boli Janukovyčovi ľudia - Pšonka, Zacharčenko a Jakymenko - menovaní do týchto najvyšších vládnych funkcií a Oleksandr Klymenko, ktorý tiež viedol ukrajinskú colnú službu, sa stal ministrom príjmov a daní, začalo byť ukrajinským oligarchom jasné, že sa "prezidentská rodina" zaoberá "nezákonnosťami" a že sa s Janukovyčom nie je možné dohodnúť po dobrom.

Donecký klan, kedysi lojálni Janukovyčovi, zahájil nevyhlásenú vojnu proti prezidentovi a jeho kumpánom. Ako v roku 2012 napísal V. Matvejev, jeden z výskumníkov oligarchického systému na Ukrajine, "prudké posilnenie klanu "Janukovyčov", ktorý porušuje záujmy miliardárskych oligarchov, povedie v roku 2013 k prudkému zhoršeniu vzťahov na Ukrajine a predvídateľným verejným Janukovyčov klan a jeho najbližší kumpáni". Vo svojich predpovediach bol pozoruhodne presný.

V autokratických krajinách, ako je Ukrajina a Rusko, sa podnikom spojeným s vládou darí tak dlho, kým sa vláda nezrúti. Potom sa zrúti ako biznis, tak vládnuce strany. Nie je náhodou, že akonáhle Janukovyč opustil Ukrajinu, vedúci frakcie v parlamente rýchlo vyhlásil, že nemá "nič spoločné s rodinou Janukovyča", a dištancoval sa od svojho patróna. Je jasné, že keď sú pri moci, snažia sa "podnikatelia", ktorí si kúpili miesta práve pod touto "strechou", rýchlo zbohatnúť a vyviesť svoj kapitál do zahraničia, diverzifikovať ho a skryť pod cudzími menami. Sú totiž časovo veľmi obmedzení a chápu to.

V čase, keď boli pri moci L. Kučma, J. Tymošenková, V. Janukovyč, sa ich okolie rozprávkovo obohacovalo a svojim oponentom podkopávalo finančnú základňu pod nohami alebo ich dokonca zatváralo do väzenia. Príklad Tymošenkovej (v Rusku bol Tymošenkovou Michail Chodorkovskij) bol v tomto zmysle najnázornejší. Všetci chápali, že jej prípad je politický. To, že sa vládnuca "rodina Janukovyčov" snažila zničiť jej podnikanie, bolo nemenej zrejmé. Na tomto pozadí bola otázka, či sa Julija Tymošenková dopustila ekonomických trestných činov z hľadiska platnej trestnej legislatívy Ukrajiny, úplne bezvýznamná (rovnako bezvýznamná bola otázka, či sa Chodorkovskij dopustil trestných činov z hľadiska platnej trestnej legislatívy Ruska).

 

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope