Ivan Kmotrík: Podnikateľ, ktorý má pod palcom celé Slovensko

Nájsť odvetvie, v ktorom Ivan Kmotrík nepodniká, je ťažké. Jeho aktivity siahajú od médií, cez zdravotníctvo, energetiku po polygrafiu a futbal.

Na málokoho sa pojem „kontroverzný podnikateľ“ hodí lepšie, ako na Ivana Kmotríka. Na jednej strane totiž stoja nepopierateľné podnikateľské úspechy jeho skupiny Grafobal Group, ktorej sa darí expandovať aj za hranicami Slovenska.

Na strane druhej sú jeho podozrivé obchody so štátom a často nie práve vyberavé praktiky voči konkurentom a obchodným partnerom. K tomu treba pridať pochybné kontakty na ľudí prepojených s podsvetím a odštartovanie kariéry v čase Mečiarovej divokej privatizácie.

Nájsť pritom odvetvie, v ktorom Ivan Kmotrík nepodniká, je naozaj ťažké. Jeho aktivity siahajú od polygrafického a tlačiarenského biznisu, cez zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, potravinárstvo, development, letectvo, médiá, energetiku až po verejnosti najznámejšie aktivity vo futbale.

Polygrafia ako základ

Prvým a pre celú jeho skupinu Grafobal Group stále kľúčovým biznisom je pritom polygrafia a tlačiarenské služby. Kmotrík začal podnikať v divokých deväťdesiatych rokoch, keď v roku 1995 počas Mečiarovej privatizácie kúpil 13% podiel v skalickom výrobcovi papierových obalov Grafobal. Keďže HZDS preferovalo pri predaji štátnych podnikov “svojich” ľudí, Kmotríkovi určite pomohli kontakty s bratmi Lexovcami.

Napriek tomu sa privatizácia skalického Grafobalu dá zaradiť medzi jednu z najúspešnejších. Na rozdiel od iných podnikateľov Kmotrík firmu nevytuneloval, naopak do nej investoval a premenil ju na významného hráča na medzinárodnej scéne. Firma totiž expandovala na trhy v Litve, Bulharsku, Rusku a Českej republike. Navyše Kmotrík pri získavaní podielu neobišiel ani malých akcionárov a riadne ich vyplatil.

Médiá pod palcom

K výrobe papierových a lepenkových obalov Kmotrík prikúpil aj tlačiarensky a vydavateľský biznis, kam patria firmy Slovenská Grafia, prešovský Polygraf Print, Bratislavské tlačiarne, Versus, Slovenské pedagogické nakladateľstvo a Slovart Print .

Medzi klientov Slovenskej Grafie pritom patria veľké vydavateľské domy v strednej Európe, keďže spoločnosť zabezpečuje tlač pre slovenské a české vydavateľstvá Ringier Axel Springer, Sanoma Budapest, Ringier Budapest, Bauer Media, Spoločnosť 7 Plus, Astrosat alebo Weekend Magazin Rakúsko.

Od tlačiarenského biznisu nemal Kmotrík ďaleko k médiám, kde má skalický podnikateľ neotrasiteľnú pozíciu. Nekontroluje totiž len tlač, ale aj distribúciu a reklamu. Prostredníctvom firiem Mediaprint-Kapa Pressegrosso, GG TABAK a Royal Invest Consulting má monopol na distribúciu tlače na Slovensku a jeho mediálna agentúra Unimedia je zase najväčšou firmou v reklamnom biznise.

A v rámci rozšírenia sféry vplyvu vstúpil Kmotrík aj priamo do médií, keď v roku 2002 získal kontrolu v súkromnej televízii TV JOJ. Svoj podiel však následne vymenil s finančníkmi z J&T za podiel v spravodajskej TA3. Tej bolo pritom viackrát vyčítaná neobjektívnosť pri informovaní o Kmotríkových aktivitách, ktorým často robila očividné PR. Zároveň TA3 najmä v čase volieb robila “nadprácu” pre vládnu stranu Smer-SD. Posledným viditeľným prípadom boli prezidentské voľby, v ktorých kandidoval práve predseda strany Robert Fico.

Politika a Kmotrík

K strane Smer-SD má pritom Kmotrík blízko. V čase jej vlády sa dostal k niekoľkým lukratívnym zákazkám. Keď napríklad Slovensko po vstupe do Schenghenského priestoru muselo zabezpečiť stráženie Ukrajinskej hranice vrtuľníkmi, objavila sa v tendri čerstvo založená prešovská vrtuľníková firma EHC Service, v ktorej má Grafobal Group podiel.

Bolo by však mylné myslieť si, že Kmotrík je človek Smeru. Rozsah jeho aktivít je taký významný, že akákoľvek politická garnitúra s ním musí prísť do kontaktu. Kmotrík to vie a preto sa snaží neprofilovať ako človek jednej strany, ale ako podnikateľ, ktorý chce byť zadobre s každou vládou.

Račiansky developer

Znak kontroverznosti nesú aj Kmotríkove developerské projekty. Vlnu nevôle vyvolali plány jeho dcéry Grafobal Group Development v bratislavskej mestskej časti Rača. Firma tu totiž postavila alebo plánuje postaviť viacero projektov.

Po dokončení projektu Račany Bianco so 168 bytmi a skolaudovaní prvej etapy Radničného námestia s 59 bytmi totiž už dlhodobo pracuje na zatiaľ najväčšom projekte Račany Rosso. V rámci neho chce postaviť až 850 bytov, obchodný komplex a takmer 2 000 parkovacích miest.

Proti tomu sa však vzbúrili obyvatelia mestskej časti. Nepozdávala sa im totiž veľkosť projektu, nedoriešená infraštruktúra, či objem výstavby v lokalite. Kmotrík však akúkoľvek kritiku odmieta a negatívne názory na projekt v médiách potláča aj pod hrozbou stiahnutia inzercia.

Futbal ako biznis s pozemkami

Asi najväčšie emócie však vyvolávajú Kmotríkove aktivity v bratislavskom futbale. Skalický podnikateľ rád tvrdí, že futbal je preňho emotívna záležitosť a o biznis mu nejde. Jeho kroky však hovoria o opaku.

Kmotríkove futbalové začiatky sa spájajú s Artmediou Petržalka. Počas jeho pôsobenia klub zažil najväčšiu slávu, keď sa mu podarilo dostať do skupinovej fázy Ligy Majstrov. Keď sa však naskytla možnosť kúpiť konkurenčný klub Slovan Bratislava, Kmotrík neváhal a z Artmedie vycúval.

Pozemky so štadiónom však zostali v jeho rukách a plánuje na nich postaviť multifunkčné centrum. Klub sa pritom dostal do finančných problémov, hrozil dokonca jeho zánik. Nakoniec sa ho podarilo zachrániť, no aktuálne hráva piatu ligu.

Kmotrík vstúpil do Slovana akurát v čase, kedy sa začali podozrivo meniť vlastnícke vzťahy k jeho štadiónu na Tehelnom poli a susediacich Pasienkoch. Zmeny súviseli s výstavbou národného futbalového štadióna, ktorý má stáť na mieste dnešného Tehelného poľa. Pozemky pod ním pritom získal Kmotrík do prenájmu za neuveriteľných 33 eur ročne na 50 rokov dopredu.

Zaviazal sa však, že postaví nový futbalový štadión, na ktorom bude hrávať Slovan ako aj slovenská reprezentácia. Vláda pod vedením Roberta Fica mu na výstavbu prispela dotáciou takmer 30 miliónov eur. Celkovo má výstavba štadióna stáť 72 miliónov.

Ako sa ukázalo pri petržalskom klube, aj tu Kmotríkovi nejde len o šport. Podnikateľ má totiž v pláne postaviť aj 17 a 23-poschodovú budovu, administratívne priestory, ubytovacie zariadenie, 314 bytov a obchodnú pasáž. To je však v rozpore s územným plánom Bratislavy. Ten totiž definuje Tehelné pole ako územie určené na šport, telovýchovu a voľný čas.

Aktuálne sa celý projekt zastavil, keďže rozhodnutie mesta povoliť výstavbu prešetruje prokuratúra. Kmotrík už pritom pripustil, že by pozemky pod Tehelným poľom kúpil, rozhodujúca však bude cena.

Nejasný osud pritom čaká aj Pasienky. Ak sa totiž v ich blízkosti postaví národný štadión, je pravdepodobné, že skončia rovnako ako petržalský štadión a na ich mieste vyrastie ďalší developerský projekt. Pozemky pritom vlastní spoločnosť Tesako, ktorá je prepojená na J&T.