Dôvodom je jeho politická aktivita behom privatizácie druhej pravicovej vlády Mikuláša Dzurindu. Malchárek je podozrievaný z mohutných podvodov a korupcie. Podľa mnohých sa stal symbolom kauzy spájanej s údajným spisom tajných služieb Gorila.

Známou osobnosťou bol Malchárek už pred vstupom do politiky. Jedenásť rokov bol reprezentantom Slovenska v automobilovom športe. Je spoluzakladateľom a prezidentom Občianskeho združenia za bezpečnosť cestnej premávky (BECEP) a Občianskeho združenia Športom proti drogám. Je čestným prezidentom klubu F1 Slovensko a nejeden divák ho pozná ako spolukomentátora pretekov Formuly 1.

Do politiky vstúpil po voľbách v roku 1998, ktoré zlámali väz dovtedajšiemu lídrovi slovenského diania Vladimírovi Mečiarovi. Kandidoval za Stranu občianskeho porozumenia odkiaľ pochádza napríklad aj bývalý prezident Rudolf Schuster.

O štyri roky bol do parlamentu zvolený zase. Teraz však už za Alianciu nového občana, ktorej hlavnou tvárou bol kontroverzný Pavol Rusko. Malchárek bol podpredsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu použitia informačno-technických prostriedkov a členom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií.

V auguste 2005, po tom ako na verejnosť prenikli informácie o tom, že predseda ANO Pavol Rusko si už v čase keď bol ministrom hospodárstva, požičal 100 miliónov korún od podnikateľa podnikajúceho v jeho rezorte (kauza Zmenky) požiadal Jirko Malchárek a spolu s ním ďalší Ruska, aby odstúpil. Rusko demisiu podať odmietol, na čo ho na návrh premiéra Dzurindu z funkcie odvolal prezident.

Rusko požiadal Dzurindu o odvolanie „neposlušných“ ministrov za ANO z vlády. Premiér to odmietol urobiť a koaličné strany vylúčili ANO z koalície. Poslanecký klub ANO sa rozštiepil na malú skupinku „verných“ Pavlovi Ruskovi a väčšinu „rebelov“ vedených predsedom poslaneckého klubu Ľubomírom Lintnerom, medzi ktorých sa zaradil aj Malchárek. Následne delegáti mimoriadneho kongresu ANO v Žiline, zvolaného na 11. septembra 2005, odsúhlasili zmenu stanov a vylúčili zo strany piatich podpredsedov a poslancov, ktorí sa postavili na stranu Lintnera, vrátane Malchárka.

Čítajte aj:

Gustáv Krajči: Mečiarov muž, ktorý chcel zdolať demokraciu

Východniarsky politický biznismen Igor Sidor

Králi privatizácie: Tomáš Ježek

Začiatkom októbra 2005 bol Jirko Malchárek vymenovaný prezidentom Ivanom Gašparovičom za podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Slovenskej republiky.

Koncom januára 2006 spoločne s ministrom školstva Františkom Tóthom a bývalou štátnou tajomníčkou ministerstva zdravotníctva Alexandrou Novotnou ohlásili založenie novej politickej strany liberálnej orientácie pod názvom Nádej.

Začiatkom roka 2012 boli zverejnené spisy Slovenskej informačnej služby, pod názvom Gorila, v ktorých sú zaznamenané odposluchy stretnutí politikov, lobbistov a finančných skupín. Odhaľujú mnohé okolnosti ohľadom privatizácie a provízií. Jednou z hlavných postáv je práve Jirko Malchárek z čias, kedy pôsobil vo funkcii ministra hospodárstva. Malchárek mal na províziách zo štátnych obchodov pre seba získať niekoľko sto miliónov korún. Úplatky prijímal za priklepnutie predajov štátnych firiem vybraným záujemcom.

Jirko Malchárek naďalej podniká. Podľa podozrení médií i polície sa však naďalej venuje praniu špinavých peňazí a preplácaniu lobistických provízií.

Napríklad valné zhromaždenia spoločnosti HM INVEST, v ktorej Malchárek vlastnil len dve percentá akcií schválili exministrovi odmeny vo výške miliónov eur. Nie je pritom jasné, čomu sa firma venuje, nejasné je jej vlastnícke pozadie, známe je iba to, že v niektorých projektoch obchodovala s Pentou.

Polícia sa roky snaží zistiť, kto nalial do spoločnosti HM INVEST – cez cyperské schránkové firmy – stovky miliónov korún. Vyšetrovatelia podľa portálu aktuality.sk preverujú aj to, či nedostal Malchárek – cez firmu HM INVEST – úplatky za privatizačné rozhodnutia v prospech finančnej skupiny Penta.

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope