Čo prinesie novelizácia pracovnoprávnych predpisov
S účinnosťou od 1. mája 2018 nadobudnú účinnosť novely viacerých pracovnoprávnych predpisov, najmä Zákonníka práce (ďalej ako „ZP“) a zákona o službách zamestnanosti, ktoré prinesú množstvo významných zmien pre zamestnávateľov, predovšetkým v oblasti odmeňovania zamestnancov a zamestnávania cudzincov z krajín mimo EÚ.
PONUKA ZAMESTNANIA A VÝŠKA ZÁKLADNEJ MZDY
• Zamestnávateľ bude pri zverejňovaní ponuky zamestnania povinný uvádzať sumu základnej
mzdy a v prípade uzatvorenia pracovnej zmluvy so zamestnancom dohodnúť výšku mzdy
najmenej v sume uvedenej v ponuke zamestnania.
POTVRDENIE O ZAMESTNANÍ
• Potvrdenie o zamestnaní (tzv. zápočtový list) už nebude obsahovať údaj o poskytnutej
mzde, náhrade mzdy, náhrade za čas pracovnej pohotovosti a o zrazených preddavkoch na
daň z príjmu a ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie a výpočet podpory
v nezamestnanosti.
TRINÁSTA A ŠTRNÁSTA MZDA
• Zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytnúť peňažné plnenie za prácu pri príležitosti
obdobia letných dovoleniek, ktoré sa vypláca v mesiaci jún (tzv. trinástu mzdu) a peňažné
plnenie za prácu pri príležitosti vianočných sviatkov, ktoré sa vypláca v mesiaci december
(tzv. štrnástu mzdu). Tieto plnenia budú za určitých podmienok oslobodené od dane z príjmu
a odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, avšak len do sumy EUR 500, nasledovne:
• V prípade trinástej mzdy sa vyžaduje, aby (i) bola vyplatená najmenej v sume priemerného
mesačného zárobku zamestnanca, a (ii) pracovný pomer zamestnanca k zamestnávateľovi
trval nepretržite aspoň 24 mesiacov k 30. aprílu príslušného kalendárneho roka. Trinásta mzda
vyplatená za vyššie uvedených podmienok bude do sumy EUR 500 oslobodená od odvodov
na zdravotné poistenie od roku 2018, od dane z príjmu od roku 2019 a od odvodov na sociálne poistenie od roku 2021.
• V prípade štrnástej mzdy sa vyžaduje, aby (i) bola vyplatená najmenej v sume priemerného
mesačného zárobku zamestnanca, (ii) pracovný pomer zamestnanca k zamestnávateľovi trval
nepretržite aspoň 48 mesiacov k 31. októbru príslušného kalendárneho roka, a (iii)
zamestnancovi v danom zdaňovacom období bola vyplatená aj trinásta mzda. Štrnásta mzda
vyplatená za vyššie uvedených podmienok bude do sumy EUR 500 oslobodená od odvodov
na zdravotné poistenie od roku 2018, od dane z príjmu taktiež od roku 2018 a od odvodov na
sociálne poistenie od roku 2019.
MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU VO SVIATOK
• Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok sa zvýši zo súčasných najmenej 50 % priemerného
zárobku na najmenej 100 % priemerného zárobku zamestnanca.
MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA NOČNÚ PRÁCU
• Mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu sa zvýši zo súčasných 20 % minimálnej hodinovej mzdy na vyššiu sumu, avšak k zvýšeniu dôjde postupne a budú platiť určité výnimky, nasledovne:
• Od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 bude mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej
v sume 30 % minimálnej hodinovej mzdy a v prípade zamestnanca vykonávajúceho rizikovú
prácu najmenej v sume 35 % minimálnej hodinovej mzdy. Zároveň platí výnimka - ak povaha
práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako
nočná práca, možno dohodnúť (ak nejde o zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu)
nižšiu sumu mzdového zvýhodnenia, najmenej však 25 % minimálnej hodinovej mzdy. Takúto dohodu môže uzatvoriť zamestnávateľ (i) s odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo (ii) so zamestnancom v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí
odborová organizácia, avšak iba za podmienky, že ide o malého zamestnávateľa (zamestnáva
menej ako 20 zamestnancov, posudzované k 31. decembru predchádzajúceho roka).
• Od 1. mája 2019 bude mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu najmenej v sume
40 % minimálnej hodinovej mzdy (resp. 35 % minimálnej hodinovej mzdy na základe
dohody uzatvorenej za podmienok uvedených vyššie) a v prípade zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu najmenej v sume 50 % minimálnej hodinovej mzdy.
MZDOVÉ ZVÝHODNENIE ZA PRÁCU V SOBOTU A V NEDEĽU
• Zamestnávateľ bude povinný poskytovať nový druh príplatkov, a to mzdové zvýhodnenie za
prácu v sobotu a v nedeľu. Minimálna suma týchto príplatkov sa však bude zvyšovať postupne a tiež budú platiť určité výnimky, nasledovne:
• Od 1. mája 2018 do 30. apríla 2019 bude mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej
v sume 25 % minimálnej hodinovej mzdy a mzdové zvýhodnenie za prácu v nedeľu
najmenej v sume 50 % minimálnej hodinovej mzdy. Zároveň platí výnimka - ak povaha
práce alebo podmienky prevádzky vyžadujú, aby sa práca pravidelne vykonávala v sobotu
alebo v nedeľu (napr. prevádzky v nákupných centrách), možno dohodnúť nižšiu sumu
mzdového zvýhodnenia, najmenej však 20 % minimálnej hodinovej mzdy za prácu v sobotu
a 40 % minimálnej hodinovej mzdy za prácu v nedeľu. Takúto dohodu môže uzatvoriť
zamestnávateľ len za rovnakých podmienok ako je uvedené vyššie (v prípade mzdového
zvýhodnenia za nočnú prácu).
• Od 1. mája 2019 bude mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu najmenej v sume
50 % minimálnej hodinovej mzdy (resp. 45 % minimálnej hodinovej mzdy na základe
dohody uzatvorenej za podmienok uvedených vyššie) a mzdové zvýhodnenie za prácu
v nedeľu najmenej v sume 100 % minimálnej hodinovej mzdy (resp. 90 % minimálnej
hodinovej mzdy na základe dohody uzatvorenej za podmienok uvedených vyššie).
• S vedúcim zamestnancom je možné dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu
v sobotu a/alebo v nedeľu; v takom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
• Na mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu nemá nárok zamestnanec vykonávajúci domácku prácu alebo teleprácu.
VÝPLATA MZDY ZA PRÁCU NADČAS
• V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve možno výnimočne dohodnúť, že dosiahnutá
mzda za prácu nadčas sa zúčtuje až za čas čerpania náhradného voľna za prácu nadčas.
V takom prípade sa započítava do obdobia odpracovaného zamestnancom v období, v ktorom
bola zamestnancovi zúčtovaná.
NÁHRADNÉ VOĽNO ZA PRÁCU VO SVIATOK
• Náhradné voľno za prácu vo sviatok sa musí čerpať najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná.
PRACOVNÁ POHOTOVOSŤ POČAS SVIATKU
• Pracovnú pohotovosť mimo pracoviska zamestnávateľ môže nariadiť alebo dohodnúť so
zamestnancom aj na dobu, počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý
mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti. V takom prípade
zamestnancovi patrí popri náhrade za pracovnú pohotovosť aj mzda, resp. náhrada mzdy.
DOHODY O PRÁCACH VYKONÁVANÝCH MIMO PRACOVNÉHO POMERU
• Zamestnanci vykonávajúci práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru (tzv. dohodári) majú tiež nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu
v sobotu, v nedeľu, za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce.
V prípade práce vo sviatok im patrí za každú hodinu práce dohodnutá odmena zvýšená
najmenej o sumu minimálnej hodinovej mzdy.
• Zamestnávateľ je povinný pri skončení pracovnoprávneho vzťahu vydať dohodárovi
potvrdenie o tom, či sa z jeho odmeny vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške
a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať.
Čítajte aj:
Ako na informácie. Občan smie zistiť čokoľvek
Konečného užívateľa výhod musí prezradiť každý podnik
Biznis poistenie. Niekedy je opatrnosť na mieste
VYSIELANIE ZAMESTNANCOV
• Na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov zamestnávateľa so sídlom mimo EÚ počas ich
dočasného vyslania na územie SR sa primerane vzťahujú ustanovenia ZP o vyslaní, ktoré
upravujú (i) tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok, (ii) právo vyslaného zamestnanca
požadovať od dodávateľa služby na území SR doplatenie určitých mzdových nárokov, ak boli
vyplatené pod úrovňou zákonného minima, (iii) právo vyslaného zamestnanca domáhať sa
právnej ochrany na inšpektoráte práce alebo súde SR, a (iv) povinnosť hosťujúceho
zamestnávateľa a dodávateľa služby na území SR poskytovať si potrebné informácie. Určité
výnimky platia pri vnútropodnikových presunoch.
• Zamestnávateľ, ku ktorému je štátny príslušník tretej krajiny vyslaný z iného členského štátu
EÚ v rámci poskytovania služieb je povinný zabezpečiť mu adekvátne ubytovanie. Zároveň
sa rozširuje okruh dokladov, ktoré zamestnávateľ predkladá úradu práce, sociálnych, vecí
a rodiny SR na tzv. informačnej karte.
ZAMESTNÁVANIE PRÍSLUŠNÍKOV TRETÍCH KRAJÍN
• V prípade profesií, resp. zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily v okresoch, v ktorých
priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za uplynulý kalendárny rok bola nižšia
ako 5 % bude platiť zjednodušený proces pri vydávaní potvrdenia o možnosti obsadenia
voľného pracovného miesta (nebude potrebné oznamovať voľné pracovné miesta úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny SR). Podmienkou bude, že zamestnávateľ zamestnáva menej
ako 30 % takýchto štátnych príslušníkov tretích krajín z celkového počtu zamestnancov,
pričom do celkového počtu zamestnancov sa započítavajú zamestnanci v pracovnom pomere,
ktorých pracovný úväzok je najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného
pracovného času. Zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac
ako 30 % vyššie uvedených štátnych príslušníkov tretích krajín.
• Podmienkou pre vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta a
udelenie povolenia na zamestnanie je, že zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať
štátneho príslušníka tretej krajiny neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania v období
dvoch rokov pred podaním žiadosti o udelenie prechodného pobytu alebo povolenia na
zamestnanie.
PODPORA PRACOVNEJ MOBILITY
• Zvyšujú sa maximálne mesačné sumy príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na
podporu mobility za prácou a podmienky pre ich poskytnutie budú jednoduchšie splniteľné,
takže ich bude môcť čerpať širší okruh zamestnancov.
• Zavádza sa nový príspevok na presťahovanie za prácou, ktorý slúži na úhradu výdavkov
súvisiacich so zmenou pobytu pri získaní nového zamestnania. Vzdialenosť medzi pôvodným
a novým pobytom musí byť najmenej 70 km. Príspevok sa poskytuje najviac počas dvoch
rokov a zákon stanovuje maximálnu sumu príspevku v úhrne.
Radovan Pala, TaylorWessing e/n/w/c advokáti