Ficove dotácie. Miesto pracovných miest stratené milióny

Vlády Roberta Fica sú preslávené aj štedrými a netransparentnými dotáciami. Smerovali často ku sponzorom Smer-SD, ale aj ľuďom spájaným s organizovaným zločinom.

Dotačná horúčka zvyčajne chytila expremiéra pred parlamentnými voľbami. Viac ako snaha kupovať voličské hlasy však dával zmysel rozdelenia peňazí na správne účty. Dotačná politika úradu vlády často vzbudzovala dojem, že ide o vyrovnávanie záväzkov voči podporovateľom strany, u ktorej si nemuseli byť istí, že zostaví aj vládu nasledujúcu. Často to viedlo k podivným a podozrivým projektom.

Jedným z nich bol projekt v Banskej Bystrici tesne pred parlamentnými voľbami 2016. Skupina RKN Global tam napokon vycúvala z plánu investovať 89 miliónov eur do výstavby tlačiarne na výrobu cenín a dokladov, v ktorej malo nájsť prácu údajne až 1200 ľudí.

Investícia, ktorú premiér Robert Fico označoval pred marcovými voľbami za kľúčovú a mimoriadnu, vyvolávala nevôľu od počiatku. Terčom kritiky médií a opozičných poslancov sa stala hneď po oznámení. Kritici tvrdili, že RKN Global Europe nedisponuje vlastným know-how na výrobu dokumentov s ochrannými prvkami. Zastupovali ju švédski predstavitelia a až neskôr firma priznala, že hoci sídli v Dubaji, vlastnia ju ukrajinskí majitelia. Tí navyše v minulosti čelili v Spojených štátoch vyšetrovaniu v súvislosti s podozrením z korupcie pracovníkov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo.

Investičný projekt so štátnou dotáciou však nie je zďaleka jediným, ktorý premiér Robert Fico v predvolebnej horúčke ohlásil, ale k realizácii už nedošlo. Kabinet pred voľbami schválil stimuly tiež spoločnosti Midia Agro z britskej skupiny Midia Group. Spoločnosť mala na Slovensku postaviť závod za 98 miliónov eur. Firma však projekt nespustila a ani nekontaktovala slovenské úrady.

Vo februári, teda mesiac pred voľbami, Fico oznámil investíciu neznámej americkej spoločnosti Theta Energy Group. Tá mala dať 800 miliónov dolárov do elektrárne Vojany. Firma v Bratislave založila dcérsku firmu len pár dní pred Ficovým oznámením. Jej konateľom je brat známej slovenských tenistky Daniely Hantuchovej Igor. Spoločníkom zase fitness tréner a výživový poradca Sean P. McCarthy. Ani tu sa projekt, ktorý sľuboval zamestnať za štátne stimuly 800 ľudí, nepohol ani o piaď.

Podľa informácií Biztweetu v polovici mája 2016 padla tiež ďalšia dlho avizovaná investícia. V mestečku Poltár mala spoločnosť Poltár Crystal & Steel oživiť výrobu tamojšej legendárne sklárne. Majiteľ firmy Vladimír Poór, ktorý je označovaný za sponzora vládneho Smeru, však vec prestal komunikovať, nechal projekt dva roky ležať ľadom a štátny stimul využil na činnosti súvisiace s jeho železničným biznisom.

V mesiaci konania volieb potvrdil skoršie informácie Biztweetu o rokovaniach s automobilkou Tesla dosluhujúci minister hospodárstva Vazil Hudák. Doteraz však ani jedna zo strán bližšie informácie neposkytla.

Čítajte aj:

Partia z ŠtB. Trojica exšpiónov si rozdeľuje verejné miliardy

Obchodný partner ČEZu má v Bulharsku živé trestné veci

Poľnohospodárske dotácie majú pre mafiánske rozkrádanie problém

Hudákov predchodca Pavol Pavlis informoval v roku 2014 o možnej podpore investície leteckej spoločnosti Air Berlin v Košiciach. Firma mala v technologickom centre zamestnať až tisíc ľudí. Doteraz však v Košiciach o výraznejšom nábore ľudí nevedia.

Ďalšie projekty, ktoré sa mohli tešiť zo štátnej pomoci, dopadli ešte horšie. Rozbehli sa, ale čoskoro skrachovali. V polovici roka 2015 tak po desiatich mesiacoch existencie dopadla zlieváreň Railway casted Components v Prakovciach. Kvôli sankciám údajne prišla o zákazku v Rusku. Hoci prepustila 300 ľudí, dotáciu vo výške 10 miliónov eur si mohol majiteľ Alexej Beljajev označovaný za sponzora vládnej strany ponechať pre iný účel.

Použiť ju údajne plánoval v projekte oživenia Dubnického metalurgického kombinátu. Ten napriek štátnej pomoci skrachoval s rovnakým zdôvodnením už po polroku - v polovici roka 2014. Miesto malo nájsť tisíc nových zamestnancov, po projekte ale zostala len prázdna hala. Známym kontroverzným projektom je tiež krach oceliarní Slovakia Steel Mills zo Strážskeho. V jej konkurze uviazla tiež štátna dotácia. Ako zvyčajne, ani v týchto projektoch sa štát neunúval ani komentovať, kde peniaze daňových poplatníkov skončili.

Odpor verejnosti vyvoláva aj ďalšia východoslovenská oceliareň - U.S. Steel Košice. Ficova vláda sa v rámci memoranda z roku 2013 zaviazala novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie tak, aby mohla byť výroba elektriny z hutníckych plynov oprávnená na podporu doplatkom, ktorého úroveň bude minimálne 80 eur za kilowatthodinu po dobu 15 rokov. U.S. Steel tak získal štátne peniaze za energiu, ktorú vyrába ako vedľajší produkt pri oceliarskej činnosti. Štát ďalej spolufinancoval nákup nových kotlov košických oceliarní tak, aby spĺňali parametre, ktoré od nich požaduje Európska únia.

Vláda Roberta Fica prisľúbila gigantovi zamestnávajúcemu viac než desať tisíc ľudí i ďalšie zlacnenie elektriny pre priemyselné podniky, úpravu poplatkov za skladovanie firemného odpadu, či spolufinancovanie nákupu nových technológií znižujúcich produkciu emisií. Výmenou za to firma sľúbila, že po dobu piatich rokov nebude prepúšťať. Spoločnosť dohodu nedodržala a niekoľko mesiacov po sebe prepúšťala desiatky ľudí mesačne.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope