Šéf pošty pre biztweet: Nemôžem brať to, že sa firma riadi zospodu
Krutá realita? Je otázne či si poštári vyššie platy zaslúžia a nech sú radi, že majú prácu. Mieni šéf pošty Drucker v rozhovore pre biztweet
V apríli sa uskutočnilo zhromaždenie zamestnancov Slovenskej pošty, ktorí protestovali pred ministerstvom dopravy s cieľom zlepšiť podmienky na pracovisku. Druhý protest sa konal v Banskej Bystrici pred budovou ústredia Slovenskej pošty, kde sa podľa odhadov zhromaždilo asi 500 ľudí.
Hlavným cieľom týchto zhromaždení je zvýšenie minimálnych platov zamestnancov ale tiež zlepšenie pracovných podmienok a zabezpečenie nových pracovníkov do prevádzky, kde sú neobsadené miesta.
,,Slovenská pošta má približne 14 700 zamestnancov. Toho zhromaždenia sa zúčastnilo približne 150 – 170 ľudí, mnoho tam bolo ľudí s deťmi a organizoval to bývalý zamestnanec, ktorý 2,5 roka nerobí na pošte. Tým to nejdem bagatelizovať ale nemôžem reagovať úplne na všetky takéto podnety, ktoré sa objavili v médiách, pretože mne ich požiadavky nikto nepredložil. Zobral som z médií všetkých 10 požiadaviek, zvolal som všetky 4 odborové zväzy s tým cieľom, aby sme diskutovali o týchto bodoch a každú jednu vec sme z odborármi prediskutovali. Výsledkom bolo odmietnutie takto formulovaných požiadaviek, ale zároveň sme prijali a podpísali memorandum o spolupráci sociálnych partnerov v oblasti zamestnanosti, odmeňovania a sociálnej politiky,“ hovorí pre biztweet.eu generálny riaditeľ Slovenskej pošty Tomáš Drucker.
Hlavnou požiadavkou zamestnancov je zvýšenie ich mzdy aspoň na 800 eur v čistom. Podľa šéfa pošty je to nereálne. Ak by platy zvýšil, musel by vraj prepúšťať.
,,Slovenská pošta má zhruba 5 000 poštových doručovateľov, 2 700 priehradkových zamestnancov, zhruba 1 000 ľudí na logistike čiže je to rôzna štruktúra ľudí a majú rôzne základné mzdy. Ak by sme dostali nielen doručovateľov na 800 eur čistej mzdy, ale počítali by sme iba celofiremný priemer na 800 eur čistej mzdy, tak by sme museli prepustiť zhruba 5 000 zamestnancov na to aby sme to dokázali financovať, „ hovorí Drucker
--
Čítajte tiež:
Prezident Liberlandu pre biztweet: Financie sme preniesli z Čiech do Hong Kongu
Zbyněk Stanjura pre biztweet: Babiš svoj politický vplyv využíva k výhodám pre svoje podniky
Ľubomír Galko pre biztweet.eu: Obchod s Českou zbrojovkou je nevýhodný
Ľuboš Blaha: Veľmi mi prekáža rastúca rusofóbia
Richard Sulík pre biztweet.eu: Našim cieľom je stať sa súčasťou pravicovej vládnej koalície
--
Napriek tomu sa vedenie pošty rozhodlo spraviť aspoň gesto a po dohode s odborovými zväzmi navýši tento rok mzdy o 3,5 milióna eur, čo je spolu s odvodmi viac ako 4,7 milióna eur v nákladoch a to predstavuje náklad viac ako 9 miliónov eur na budúci rok.
„My nie sme napojení na štátny rozpočet to znamená len čo si zarobíme dokážeme dávať na mzdy a keďže sme si tieto peniaze na zvýšenie ešte nezarobili, môže sa stať že sa spoločnosť dostane do straty. Aj keď sme na základe memoranda dali v tomto roku dodatočných 3,5 milióna na platy tak to samozrejme ani zďaleka nestačí na to aby sa zvýšili čisté mzdy na 800 eur, ak by sme to mali urobiť aj tak by sme museli 4700 zamestnancov prepustiť. A to je nereálne. Keby sme zvýšili čisté mzdy len o 50 eur, tak by sme museli prepustiť 1 000 zamestnancov,“ vysvetľuje Tomáš Drucker.
V podpísanom memorande s odborovými zväzmi od 1. júla zadefinovala pošta minimálnu mzdu, ktorá je 450 eur v hrubom. O tom, že je to nadštandard svedčí podľa šéfa pošty fakt, že súčasná minimálna mzda na Slovensku je 380 eur. „Dnes sme teda na pošte o 70 eur vyššie. Odpoveďou na to či je to veľa alebo málo je produktivita práce a služby, ktoré poskytujete. Ak tieto nevytvárajú vysokú pridanú hodnotu, tak ani mzda za takto vykonávanú prácu nedokáže byť vysoká,” vracia loptičku na druhú stranu ihriska Drucker.
Veľkú perspektívu pre rast platov nevidí Drucker ani v budúcnosti. Záujem o podávanie listov vraj klesá, čo v minulom roku spôsobilo stratu 8 miliónov eur. Priemerná mzda v júli 2012 bola 619 eur a na rok 2015 vychádza, že bude cez 690 eur. Priemerná mzda vrátane prémií poštovým doručovateľom vzrástla od roku 2013 o 10 percent a priehradkovým zamestnancom o 7 percent. Od roku 2012 do 2015 mali najväčšie zvýšenie miezd poštoví doručovatelia. Ja chápem to že sa im nikto nevenoval a aj rozumiem tomu že možno to nie je veľa peňazí ale na druhú stranu často im hovorím, že pracovný trh neposkytuje veľa možností, a ak nebudú pracovať tu tak oni nebudú mať moc kde ísť pracovať, pretože dnešná doba je náročná,“ hovorí Drucker.
Je nejaká hierarchia a riadenie a ja nemôžem brať to, že zospodu sa riadi firma
Ako príklad snahy o zlepšenie podmienok pre zamestnancov uvádza, že v tomto roku pošta všetkým zamestnancom vyplatili po 50 eur, pretože sa jej podarilo dosiahnuť pozitívny hospodársky výsledok „A keď to spočítame tak to predstavuje 1 milión eur v nákladoch. A to je len preto aby mali pocit toho že sa im to tu oplatí. Viac peňazí im nedokážeme dať. Preto sme začali hľadať aj iné aktivity a rozširovať služby okrem klasického doručovania. 5 000 doručovateľov je masa ohrozených ľudí, ktorej treba nájsť inú prácu,“ hovorí Drucker.
Poštárom prekáža aj spôsob merania rajónov. V súčasnosti sa dĺžka rajónov meria autami, čo poštári nepovažujú za najsprávnejšie riešenie a požadujú meranie rajónov nie dopravnými prostriedkami, ale pešo. Podľa generálneho riaditeľa Slovenskej pošty táto problematika nemá iné riešenie, pretože nie je možné, aby také množstvo rajónov bolo merané ľuďmi.
,,Máme zhruba 1 700 rajónov a na tieto námery nemá Pošta 400 ľudí, ktorí by to robili. Námery sa robia rôzne s použitím merača vzdialenosti, dopravným prostriedkom s ukazovateľom počtu kilometrov a kombináciou viacerých vecí. To nie je tak, že niekto si to vymyslí. Ak sú nezrovnalosti tak sa ide urobiť revízia a kontrola. Ale je nejaká hierarchia a riadenie a ja nemôžem brať to, že zospodu sa riadi firma. Doručovatelia to síce vidia zo svojho pohľadu ale neporovnávame neporovnateľné. Každý rajón je iný, do úvahy sa berú rôzne faktory a môže sa stať že niekde je zo strany zamestnancov nejaká nespokojnosť.“
Záťažou pre zamestnancov pošty sa stala aj činnosť, ktorú donedávna nevykonávali - odpočty energií. Toto je tiež jedna z požiadaviek, ktorú chcú zamestnanci zmeniť. Podľa generálneho riaditeľa im táto činnosť pribudla pre ich dobro, aby im našli prácu a nestalo sa že pre nedostatok aktivít budú musieť prepúšťať.
,,Problémom s ktorým sa zamestnanci nevedia stotožniť je dôvod, že zamestnanci doteraz robili stále to isté a bolo to pre nich rutina. Dnes im prinášame nové aktivity, s ktorými sa zamestnanci nestretli a preto sú neistí a majú počiatočné problémy. Ale to nie je proti nim, je to na to, aby sme im našli nejakú robotu do budúcna. Pretože ak to nezačneme robiť, ak nezačneme hľadať aj pre túto kategóriu ľudí niečo, tak títo ľudia majú jedno z najohrozenejších povolaní. Na doručovanie balíkov pošta nepotrebujem 5 000 doručovateľov to nemá žiadna z veľkých firiem,“ mien Drucker.
Mnoho ľudí nie je spokojných(tak na strane pošty ako aj verejnosti) ani s tým, že Slovenská pošta spustila masívny predaj bankových a poisťovacích služieb. Šéf podniku odmieta podozrenia, že zamestnancov do tohto predaja vedenie Slovenskej pošty núti.
,,Nikdy neplatilo to, že poštoví doručovatelia majú predávať banku. Doručovatelia mali možnosť predávať žreby. To že sa niekde mohlo stať že niektorý vedúci doručovateľovi povedal ,,musíš predávať“ tak sme to hneď riešili, pretože poštový doručovateľ nemá predávať. Aj keď predáva žreby nie je to jeho povinnosťou. A teraz sme urobili zásadnú zmenu, prišlo k zmene motivačného systému a dohodli sme sa, že nikto nebude mať tieto nepoštárske veci povinné ale budú len dobrovoľné, či už ide o žreby alebo odpočty energií. Za všetky tieto činnosti dostávali a dostávajú extra peniaze a majú to zaplatené, je to len otázka toho, či niekto povie, že to je málo alebo nie,“ uvádza Tomáš Drucker.
I keď pošta vykazuje celkovo pozitívne hospodárske výsledky, šéf pošty varuje, že situácia nie je tak ružová ako sa zdá. Ťahá jeden segment, ostatné zaostávajú.
„Momentálne máme až 81 percent pôšt, ktoré sú v strate. V takejto situácii má manažér dve možnosti. Buď nájdeme pre poštu nové príjmy v oblasti podnikania, alebo 50 percent prevádzok zavrie. Ak by sme ale polovicu pôšt zavreli, tí ľudia pôjdu na ulicu a do sociálnej poisťovne, kde dostanú o 40 percent nižšiu mzdu prvého pol roka a potom dostanú sociálne dávky. Až potom budem môcť za ušetrené peniaze zvýšiť mzdu tým ostatným. Odpoveďou na otázku, ktorou cestou chceme ísť je vecou sociálneho dialógu s našimi partnermi. Či sa ideme pokúsiť využiť aktíva ktoré firma má a nájsť nové činnosti alebo pristúpime k redukcii. Keďže ľudí, ktorí prichádzajú na poštu z dôvodu vybavenia si poštových služieb ubúda, chceme nájsť niečo atraktívne, čo ich priláka navštíviť našu budovu. Naším cieľom je nájsť budúcnosť firmy, pretože 200 rokov fungovala na doručovaní listov no už dnes sa doručuje o polovicu menej ako v roku 2008,“ dodáva Tomáš Drucker.
Nezakazujeme styk zamestnancov s médiami, ale komplexne sa chceme k téme vyjadrovať aj my ako firma a urobiť celkový obraz
Či by poštári dokázali byť natoľko súdržnými, aby vstúpili do ostrého štrajku ako napríklad lekári je otázne. Ako nás informovali zamestnanci, vedúci na prevádzkach im zakazujú kontakt s médiami a šírenie akýchkoľvek informácií. Podľa generálneho riaditeľa to nie je pravda no na komunikáciu s médiami majú svoj odbor o ktorom informujú aj zamestnancov.
,,Hovoríme im, ak sa na vás obrátia médiá, obráťte sa na náš komunikačný odbor. Mnohí zamestnanci nerozumejú niektorým súvislostiam lebo to vidia len z nejakého uhla pohľadu a preto často neodpovedajú objektívne. Nezakazujeme styk zamestnancov s médiami, ale komplexne sa chceme k téme vyjadrovať aj my ako firma a urobiť celkový obraz. Keď je záujem o návštevu nejakého pracoviska to vieme urobiť, aj to že sa s tými ľuďmi stretnete a porozprávate.“
Vo svojej práci vidia poštári problém aj pri zastupovaní a práci v sobotu a v nedeľu. Podľa zamestnancov ak sa rozhodnú alebo musia robiť nadčas, nemajú to zaplatené no namiesto toho si musia zobrať náhradné voľno aj proti svojej vôli. Generálny riaditeľ tvrdí, že to nie je pravda a môžu si vybrať či chcú mať nadčas zaplatený alebo využiť náhradné voľno.
,,Zákonník práce hovorí o tom, že zamestnancovi za prácu nadčas patrí mzda a mzdové ohodnotenie mzdové ohodnotenie vo výške 25 percent a v prípade víkendu je to 50 percent a v našej kolektívnej zmluve máme zakotvených dokonca 60%. Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne, tak za prácu nadčas môže čerpať náhradné voľno a za toto voľno má mzdu ale nemá mzdový príplatok. Sú skupiny, ktoré chcú radšej voľno ako príplatok a naopak sú zamestnanci, ktorí chcú najmä oddych a nakoniec zákon určuje aj maximálny strop, koľko môže zamestnanec odpracovať priemerne hodín sa určité obdobie. Celé je to o dohode zamestnanca s vedúcim zamestnancom. Keď si chce ale zamestnanec zobrať voľno, v tej chvíli musíme nájsť druhého zamestnanca, ktorý ho zastúpi. Takže tu sa nešetrí v tom že by pre náš 25 percent mzdového príplatku bol problém. Toto na konci dňa je ešte lacnejšie ako ísť cez náhradného zamestnanca. Vždy sa hľadá dohoda na konkrétnej prevádzke s konkrétnym kolektívom, ale platí to, že prísne dodržiavame Zákonník práce a snažíme sa pracovať s našimi vedúcimi zamestnancami tak, aby vedeli takéto situácie riadiť,“ hovorí Tomáš Drucker.
Najväčším problémom pošty je, že vývoj listových zásielok za posledných 5 rokov klesá. Klesá tiež počet prepravených zásielok, platobný styk no pošta z hľadiska tržieb bola historicky postavená na preprave listov. Dnes tvorí stále viac ako polovicu všetkých tržieb no predpoklady do budúcnosti nie sú pozitívne. Nie je to dané len konkurenciou, ale aj tým, že veľké firmy prestávajú posielať.
Veronika Petrášová