Insolvenčné právo: Rada sa dohodla na pozícii ku kľúčovému právnemu predpisu

Rada prijala svoju pozíciu ku kľúčovým prvkom navrhovanej smernice o harmonizácii určitých aspektov insolvenčného práva.

Toto čiastočné všeobecné smerovanie sa zameriava na opatrenia na ochranu konkurznej podstaty, povinnosti štatutárnych orgánov v prípade platobnej neschopnosti a povinnosti týkajúce sa transparentnosti.

Zblížením vnútroštátnych režimov platobnej neschopnosti sa zvýši atraktívnosť EÚ pre investorov. V súčasnosti musia cezhraniční investori pri posudzovaní investičných príležitostí zohľadniť 27 rôznych režimov platobnej neschopnosti.

Základným predpokladom pre posilnenie konkurencieschopnosti EÚ je priaznivé investičné prostredie. Týmto právnym predpisom EÚ v oblasti insolvenčného práva sa odstráni dôležitá prekážka pre cezhraničné investície.

Bence Tuzson, maďarský minister spravodlivosti

Hlavné prvky pozície Rady

Odporovacie žaloby

S cieľom dospieť k minimálnym pravidlám pre celú EÚ, ktoré dlžníkom bránia znižovať hodnotu, ktorú môžu veritelia získať v prípade platobnej neschopnosti spoločnosti, sa Rada dohodla na viacerých ustanoveniach týkajúcich sa odporovacích žalôb. Odporovacie žaloby sú mechanizmy na napadnutie transakcií dlžníka pred začatím konkurzného konania a ako také slúžia na ochranu konkurznej podstaty pred neoprávneným presunom majetku.

Vyhľadávanie majetku

V týchto ustanoveniach sa od členských štátov vyžaduje, aby určili súdy alebo orgány oprávnené nahliadať na žiadosť správcu do vnútroštátnych centralizovaných registrov bankových účtov všetkých členských štátov a vyhľadávať v nich, pokiaľ ide o informácie o majetku, ktorý patrí alebo by mal patriť do konkurznej podstaty. Návrhom sa takisto zabezpečuje prístup správcov k registrom o skutočnom vlastníctve a k určitým vnútroštátnym registrom a databázam. Cieľom je zlepšiť prístup správcov k informáciám o bankových účtoch a iným relevantným informáciám o majetku bez ohľadu na krajinu, v ktorej sú usadení. Existujúce opatrenia, ktorými sa prístup správcov k informáciám ešte viac uľahčuje, môžu členské štáty zachovať, prípadne môžu zaviesť nové takéto opatrenia.

Povinnosť štatutárnych orgánov

Ďalším opatrením, ktorým sa má maximalizovať hodnota uspokojených pohľadávok veriteľov, je zosúladenie vnútroštátnych pravidiel týkajúcich sa povinnosti štatutárnych orgánov včas podať návrh na začatie insolvenčného konania. Pozíciou Rady sa zabezpečuje, že štatutárne orgány musia podať žiadosť o začatie insolvenčného konania do troch mesiacov od zistenia, že sa spoločnosť nachádza vo finančných ťažkostiach. Členské štáty môžu takisto stanoviť, že táto povinnosť sa pozastaví, ak štatutárne orgány prijmú opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť škodám, ktoré by vznikli veriteľom platobne neschopnej spoločnosti, a zabezpečiť takú úroveň ochrany veriteľov, ktorá je rovnocenná s ochranou poskytovanou povinnosťou podať žiadosť o začatie insolvenčného konania.

Zvýšenie transparentnosti vnútroštátnych insolvenčných konaní

Ďalšie opatrenie, ktorým sa majú znížiť prekážky pre investície v inom členskom štáte, zahŕňa novú povinnosť pre krajiny EÚ vypracovať informačný prehľad s praktickými informáciami o hlavných prvkoch ich vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti insolvenčného konania.

Ďalšie kroky

Experti z členských štátov budú pokračovať v rokovaniach o zostávajúcich ustanoveniach počas poľského predsedníctva.

Kontext

Komisia predložila návrh smernice 7. decembra 2022 spolu s inými opatreniami zameranými na ďalší rozvoj únie kapitálových trhov EÚ.

Skutočnosť, že režimy platobnej neschopnosti nie sú harmonizované, sa sústavne označuje za prekážku pre cezhraničné investície. V správe Rady, Európskeho parlamentu, Komisie a Európskej centrálnej banky z roku 2015 sa dospelo k záveru, že insolvenčné právo je kľúčovou oblasťou na dosiahnutie „skutočnej“ únie kapitálových trhov. Harmonizovanejšie pravidlá platobnej neschopnosti prispievajú k väčšej istote a zníženiu nákladov pre (zahraničných) investorov.

Hlavnými prvkami návrhu sa má zabezpečiť, aby veritelia mohli od likvidovanej spoločnosti vymáhať maximálnu hodnotu, zlepšila sa efektívnosť insolvenčných konaní a zvýšila sa predvídateľnosť a spravodlivé rozdelenie vymoženej hodnoty medzi veriteľov.