Keď sa demokracia stáva najväčšou prekážkou európskej integrácie
V kontexte nových výziev zo strany extrémnej pravice musí Európska únia aktívne počúvať a prispôsobiť sa obyvateľom členských krajín, nie čakať, že oni sa prispôsobia jej.
Minulý týždeň sa niesol v znamení nemeckých volieb, ktorých výsledkom bolo oslabenie pozície kancelárky Angely Merkel a vynútenie si historicky prvej trojkoalície v nemeckých dejinách.
Poznačili ich nielen veľmi zlé výsledky CDU-CSU a Sociálnych demokratov, ktorí získali spolu iba približne 52 percent z celkového počtu odovzdaných hlasov. Druhou kľúčovou témou volieb bol nárast preferencií AfD a FDP, ktoré zastupujú euroskepticky naladených voličov, aj keď s odlišnou rétorikou a argumentáciou, ktorá ich sprevádzala. Z nudných volieb sa teda stali voľby s významným dopadom na budúcu podobu európskej integrácie.
V tomto trende pokračuje Európa aj tento týždeň, hoci v oveľa menej medializovanej podobe. Referendum o nezávislosti Katalánska na Španielsku sa totiž v slovenských médiách príliš nepreberalo. Dôvodom je aj fakt, že toto referendum je v rozpore s ústavou.
To však nezabránilo tomu, aby sa Katalánci zmobilizovali a nakoniec toto referendum uskutočnili. Reakcia španielskej vlády bola vo svetle nelegálnosti uskutočneného referenda prehnaná. Do oblasti vyslali policajné jednotky, ktoré dostali za úlohu zatvárať volebné miestnosti a zabraňovať ľuďom v odovzdaní svojho hlasu v tomto referende.
V Katalánsku tak vypukla vlna občianskych nepokojov. Španielsko z tohto konfliktu zrejme nevýjde zo zdvihnutou hlavou, keďže sa znížilo k násilnému zásahu, ku ktorému nikdy nemuselo dôjsť. Spolu s referendom o samostatnosti Škótska je to druhé významné referendum, ktoré by mohlo prekresliť mapu Európskej únie takmer priamo v jej srdci.
Obe tieto udalosti nasledujú dlhodobý trend v európskej politike. Tým trendom ukazuje, že na úrovni väčších krajín sa začínajú presadzovať požiadavky najmä národnostných skupín o svoju nezávislosť. Tieto trendy idú v kontraste so snahou európskych vlád o podporu vyššej miery integrácie na úrovni Európskej únie.
V roku, kedy Brexit dominuje zahraničnej téme a Le Penová bola v druhom kole francúzskych volieb, výsledok nemeckých volieb a katalánskeho referenda iba potvrdzujú nálady obyvateľstva v európskych krajinách. Tie môžu byť finálnou brzdou pre procesy užšieho integrovania krajín EÚ a vytvorenia užšieho jadra, o ktorom sa na Slovensku dlhodobo hovorí.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Sever proti juhu. Trump rozdúchal vojnu amerických ideových svetov
Ekonomický kolaps venezuelského socializmu v priamom prenose
Nebolo by to prvýkrát v histórií Európskej únie, keď by sa práve demokracia dostala do konfliktu so záujmami európskych úradníkov o vytvorenie nadnárodných inštitúcií, ktoré by prevzali viac kompetencií.
Referendá o európskej ústave v Holandsku a Francúzsku zastavili vytváranie novej zmluvy a čiastkové vylepšenia zrejme do budúcnosti postačovať nebudú. V súčasnosti však na proces prestavby nie je Európska únia pripravená. Otázkou zostáva, dokedy sa bude EÚ dariť vyhýbať sa sebareflexii, ktorá by ako jediná mohla priniesť reálne zvýšenie dôveryhodnosti a podpory integrácie zo strany obyvateľov členských krajín.
V kontexte nových výziev zo strany extrémnej pravice sa tak vynára pre ľudí, ktorí veria v EÚ, neľahká úloha. Musia čeliť nielen výzve extrémistov, ktorí zneužívajú demokratické praktiky na získanie hlasu a zároveň spochybňujú jeho opodstatnenosť. Ale aj obnoviť dôveru v procesy európskej spolupráce a prísť s víziou, ktorá možno bude mäkšou formou európskeho federalizmu, avšak prežije testy vo volebných miestnostiach. Európska únia musí aktívne počúvať a prispôsobiť sa obyvateľom členských krajín, nie čakať, že oni sa prispôsobia jej.
Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope