Ako sa mafia usídlila na Slovensku a nikdy ho neopustila

Prvú vládu samostatného Slovenska poskladal nastupujúci hegemón danej doby Vladimír Mečiar. Jeho druhá vláda však mala trvanie iba od 24. júna 1992 do 15. marca 1994. Korupčné a autokratické tendencie politiky Mečiarovej HZDS viedli k odporu demokratického spektra, ktoré síce slablo, ale ako následovníci Verejnosti proti násiliu stále disponovalo istým počtom poslancov a tiež očiach verejnosti.

Najvýznamnejší odpor prejavil prezident Michal Kováč, ktorý v parlamente za bučania a pískania Mečiarových stúpencov predniesol správu o stave v Slovenskej republike, kde jasne pomenoval, akou temnou postavou predseda vlády je. V reakcii na správu opustilo HZDS osem poslancov a vytvorilo klub nezávislých poslancov. Spoločne s ich hlasmi potom bola vláde vyslovená nedôveru.

Dočasnú vládu viedol jeden z rebelujúcich poslancov HZDS Jozef Moravčík. Premiérom bol v období od 16. marca do 13. decembra 1994. Nadväzujúce predčasné voľby však ukázali, že slovenské spoločnosti autokratické tendencie a korupcie neprekážajú a opäť zvíťazil Vladimír Mečiar.

Práve tretia vláda Vladimíra Mečiara patrí medzi najtemnejšie obdobie slovenskej samostatnej histórie. 31. augusta 1995 došlo k revanšu voči prezidentovi Michalovi Kováčovi, a to tými najhrubšími spôsobmi – únosom a násilným zavlečením jeho syna do rakúskeho Hainburgu. Celú akciu vykonala Slovenská informačná služba pod vedením Mečiarovej pravej ruky Ivana Lexu. Akcia sa spájala s vykonštruovaným prípadom týkajúcim sa kauzy Technopol. Na základe vykonštruovaných výpovedí ďalších obvinených bol na Kováča mladšieho vydaný medzinárodný zatykač. Po zavlečení, počas ktorého syna prezidenta omámili, príslušník tajnej služby oznámil rakúskym policajtom, kde nájdu túto medzinárodne hľadanú osobu. Cieľom bolo zdiskreditovať prezidenta a donútiť ho k rezignácii. Tento plán však Mečiarovi nevyšiel a naopak, verejnosť sa postupne dozvedela o zneužití tajných služieb, či o tom, že vládni predstavitelia spolupracovali s predstaviteľmi organizovaného zločinu.

Nástup mafie

Autokratické tendencie, zneužívanie bezpečnostných zložiek, nepripravené legislatívne prostredie a transformácia ekonomiky boli ideálnym podhubím pre expanziu a posilnenie organizovaného zločinu. Ten na Slovensku v deväťdesiatych rokoch nadobudol neobvyklé rozmery. Mafiánskych bossov bolo vidieť v televízii, či po boku politikov a nič na tom nemenil ani rastúci počet vrážd, ktoré sa bežne odohrávali aj na frekventovaných verejných priestoroch. "Hrubokrká" mafia sa nezaoberala iba vypaľovaním, ale prsty mala tiež vo veľkých obchodoch a zasahovala do privatizácie štátneho majetku.

Čítajte aj:

Tunel Branisko. Za kauzou chýba bodka

PZO: Podniky zahraničného obchodu ako kolíska moci v Česku a na Slovensku

Privatizácia slovenského zdravotníctva, alebo ako si zdravie rozdelilo niekoľko skupín

Okrem vzniku nových slovenských klanov patrila k fenoménom začiatku deväťdesiatych rokov aj expanzia známych skupín z Ruska a Balkánu. Nové slobodné a kapitalistické krajiny na západnej hranici bývalého Sovietskeho zväzu predstavovali lákadlo. Na Slovensku patrili k prvým klanom srbské a albánske rodiny, ktoré využívali dobré zázemie vytvorené ich krajanmi, ktorí sa na Slovensku usadili po vysokoškolskom štúdiu. Balkánska komunita bola kvôli výmenným študijným pobytom s bývalou Juhosláviou najmä v študentských mestách ako Košice značne zastúpená.

Balkánske gangy ovládli na Slovensku nelegálne trhy prostitúcie, hazardu alebo zmenu valút, teda odbory, ktoré v susednom Česku saturovali najmä ruské gangy. Balkánskym špecifikom bol rozsiahly obchod s drogami, čo v deväťdesiatych rokoch prinieslo "epidémiu narkománie" aj na slovenské sídliská. Pre gangstrov na oboch stranách rieky Moravy bolo výhodou, že Česko ani Slovensko kvôli dlhej izolácii nedisponovali postačujúcimi informáciami o fungovaní nadnárodnej mafie. Korupcia v zdecimovaných bezpečnostných zložkách na Slovensku bola v tom čase na takej úrovni, že mnoho štátov odmietalo informácie o medzinárodných zločineckých aktivitách so slovenskými orgánmi zdieľať. Najmä na Slovensku zlyhával právny systém ako taký.

Hlavy zahraničných klanov sa na Slovensku netajili známosťami s politikmi, či sudcami. Šéf jednej z albánskych rodín Baki Sadiki bol napríklad priateľom Štefana Harabina - Mečiarovho spojenca, ministra spravodlivosti a šéfa najvyššieho súdu, ktorý to v ďalších rokoch skúšal aj v prezidentských voľbách. Doteraz je na internete možné nájsť prepis policajného odpočúvania z roku 1994, v ktorom sa Sadiki s Harabinom oslovujú priateľskými menami, je známe, že Harabin chodil na oslavy Sadikiho a opačne. Aj vďaka Harabinovej ochrane sa Sadikiho podarilo odsúdiť až v roku 2013 – na 22 rokov za drogovú trestnú činnosť. Zatknutý bol po medzinárodnom tlaku v Kosove a prevezený na Slovensko.

Talianske klany

Vyslovene slovenským špecifikom bol v deväťdesiatych rokoch príchod talianskej mafie. O fenoméne sa verejnosť dozvedela až vďaka práci neskôr zavraždeného novinára Jána Kuciaka. Ten zmapoval neobvykle rozsiahlu sieť firiem rodinných klanov zločineckej skupiny 'Ndrangheta.

Táto talianska organizácia posiela jednotlivé klany aj do zahraničia, kde sa usadzujú a dlhodobo pôsobia. Vďaka tomu je "poriešený" plynulý presun tovaru - najmä tvrdých drog po trase, na ktorej jednotlivé rodiny sídlia. V rámci tohto mechanizmu sa koncom 80. rokov presťahoval klan Gallicianovcov do Švajčiarska. Spoločne s klanom sa tam presunula aj rodina Rodá. Časť rodiny využila pád železnej opony a hneď na začiatku deväťdesiatych rokov prišla na Slovensko, kde začala zakladať množstvo podnikateľských subjektov najmä v poľnohospodárstve. Okrem toho, že ide o nenápadnú živnosť je poľnohospodárstvo pre narkobarónov lákavé kvôli možnostiam, ako v dodávkach tovaru skryť aj drogové zásielky, či zbrane. Korumpovateľní a demotivovaní slovenskí policajti a colníci vytvorili ideálne okno príležitostí pre novú drogovú cestu. K rodine na Slovensku sa pridal Kalábrijec Antonino Vadalà, ktorý sa oženil s Elisabettou Rodá. Tieto mená sa objavili o roky v neskôr na verejnosti. Tieto rodiny poľnohospodárov prerástli Slovenskom natoľko, že ich obchodní partneri pracovali v okolí vlády Roberta Fica alebo priamo pre neho. Vadalova bývalá partnerka bola údajnou milenkou dlhoročného slovenského premiéra, ktorý túto Playmate vymenoval hlavnou štátnou radkyňou.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Odomknúť článok

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
Top

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb