Krátka vláda Ivety Radičovej. Neuniesla bremená spolustranníkov

Okrem SDKÚ krátku vládu z roku 2010 tvorili SaS, KDH a Most-Híd. Veľké víťazstvo, kedy demokratické strany dokázali pretlačiť Fica s Mečiarom a nacionalistami zatienil podľa mnohých hlúpy a zbytočný pád.

Strana SaS odmietala podporiť záchranný mechanizmus pre Grécko, takzvaný euroval, zvyšok koalície naopak trval na súlade s eurozónnym konsenzom a podpore eurovalu. Tvrdohlavosť predsedu SaS sa potom zmiešala s pomerne odvážnym a nepremysleným ťahom Radičovej, ktorá hlasovanie o eurovale spojila s hlasovaním o dôvere vláde, výsledkom čoho poslanci SaS 11. októbra 2011 hlasovali za pád vlastnej vlády (Radičová dúfala, že v záujme zachovania vlády ustúpia).

Celé to viedlo k dezilúzii voličov bývalej koalície a veľkolepému víťazstvu Fica, ktorý svoju druhú vládu mohol v roku 2012 zostaviť ako jednofarebnú. Ani pozitívne hodnotená krátka vláda Radičovej sa však nezaobišla bez korupčných káuz a škandálov, ktoré so sebou niesli jej politickí partneri. 

Pripomeňme, že už v roku 2004 sa objavili správy o tom, že dlhy strany SDKÚ vo výške 22 miliónov korún prevzala súkromná firma, ktorá nevykazovala žiadnu činnosť. Tá navyše na úver odkúpila sídlo strany. V roku 2010 v rámci predvolebného boja predložil Robert Fico dôkaz o úvere pre spomínanú firmu na 800000 eur. Rozkrytie štruktúry ukazovalo na niekoľko schránkových firiem skryto financujúcich fungovanie SDKÚ.

Platinové sitá

Ďalšia z menších káuz, ktorými Robert Fico útočil na vtedajšieho najväčšieho politického oponenta SDKÚ bola kauza nákupu platinových sít. Išlo síce o objemovo oveľa menej významné kauzy ako tie spájané so SMERom, Fico ale preukázal nebývalú schopnosť tieto kauzy medializovať, opakovať, až nimi svojich sokov skutočne potápal. Kauza "platinové sitá" medializovaná okolo roku 2010 ukazovala na exministra hospodárstva Ľudovíta Černáka z SDKÚ.

Jeho vzdialený príbuzný kúpil cez firmu Heneken od Správy štátnych hmotných rezerv platinové sitká za 670 tisíc eur. Odborníci pritom odhadovali ich trhovú hodnotu na 2,5 milióna eur. Tender na predaj prebehol na webe správy hmotných rezerv 20-minútovou aukciou. Aj keď ide hlavne o dobre využitý politický kapitál pre Roberta Fica, faktom je, že Černák bol kontroverznou postavou. Sám podnikal cez svoju finančnú skupinu aktívnu najmä v zbrojárstve, či realitnom biznise – Sitno holding a jeho rodina sa skloňovala v niekoľkých podozrivých kauzách.

Daňové riaditeľstvo Košice

Ďalším problémom, na ktorý najmä Robert Fico poukazoval za Radičovej vlády bola kauza okolo daňového riaditeľstva v Košiciach. Riaditeľstvo rozhodlo o prenájme budovy od spoločnosti Nitra Invest, ktorú vlastnil oblastný riaditeľ SDKÚ. Iveta Radičová vyvinula tlak na šéfa košického daňového úradu a ten odstúpil.

Čítajte aj:

Príbeh Dušana Kováčika, alebo kam až dosiahla korupcia na Slovensku

Ficova prvá vláda. Hegemón slovenskej politiky už začínal kauzami

Kontakty, biznis, ale aj nábor agentov. Kto z českej a slovenskej elity študoval na MGIMO?

Voľba generálneho prokurátora

Zrejme najzávažnejšie dlhodobé následky kontroverzie z obdobia vlády Ivety Radičovej je spájané s voľbou generálneho prokurátora.

Hoci sa spoločným kandidátom koalície stal prokurátor Jozef Čentéš, parlament mohutne podporoval kontroverzného Dobroslava Trnku, ktorého presadzoval najmä SMER. Bolo pritom zrejmé, že zaň hlasovali aj poslanci vládnych strán. Potom čo Radičová pohrozila, že v prípade zvolenia Trnku odstúpi, poslanci koalície zvolili Jozefa Čentéša (vzájomná nedôvera bola taká významná, že si poslanci koalície svoje hlasovacie lístky fotili, či inak označovali, aby našli toho, kto kooperuje s opozíciou).

Od roku 2011 do roku 2013 potom trvala patová situácia, kedy zvoleného Čentéša odmietal vymenovať prezident Ivan Gašparovič, ktorý otvorene podporoval SMER. Čentéš sa so sťažnosťou obrátil na ústavný súd. Jeho rozhodovanie však trvalo dlho a Fico po nástupe k moci v roku 2013 zvolil generálnym prokurátorom ďalšieho svojho muža Jaromíra Čižnára. Ako neskôr ukázalo rozhodnutie ústavného súdu, Čentéš vymenovaný mal byť, a to už v roku 2011. Prezident Gašparovič ani premiér Fico však neboli za blokáciu vymenovania Čentéša a vymenovanie nelegitímneho generálneho prokurátora potrestaní. Jediným pozitívom rozhodnutia ústavného súdu tak zostalo odškodné 60-tisíc eur pre Čentéša, ktorý celú sumu venoval obratom charite.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope alebo darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Independence sleduje formy negatívnych vplyvov, kľúčové postavy a financie, ktoré za týmto dianím stoja.

Ak chcete podporiť projekty Independence, môžete sa stať patrónom platformy klikom na tento link, alebo tak urobiť darom na Číslo účtu:1027300577/5500 IBAN: CZ1455000000001027300577 BIC/SWIFT: RZBCCZPP

Odomknúť článok

Standard Biztweet Standard

  • 1 Kredit
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
Top

Biznis Biztweet Biznis

  • 5 Kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb

Golden Biztweet Golden

  • Získavate 10 kreditov
  • Prístup k exkluzívnemu obsahu
  • Objednávka služieb