Skutočný rok Donalda Trumpa

Mal to byť koniec sveta, nezvratná apokalypsa. Mnoho ľudí plakalo, mnoho ľudí sa búrilo. Bola to facka pre Baracka Obamu a Demokratov, ktorých ľudia odpílili zo všetkých úrovní verejnej moci. Prešiel rok od jeho zvolenia a kritici nepoľavili, Trump klame, zavádza, zlyháva. Trump je na pokraji odvolania.

O skutočných dopadoch jeho vládnutia sa v médiách dozvieme len zriedka. Ani po roku sa totiž téma výkonu Donalda Trumpa ako prezidenta v hlavách ľudí nedokáže oddeliť od toho, ako veľmi ho majú alebo nemajú radi ako osobnosť. Poďme sa pozrieť na to, čo Donald Trump za rok od svojho zvolenia naozaj dokázal.

Vo svete sa „preslávil“ najmä kontroverznými opatreniami. Časť z nich vychádzala z jeho America First princípu, teda že úlohou prezidenta USA by malo byť v prvom rade zastupovať záujmy USA.

Začiatok jeho vlády bol poznačený témou obmedzenia vstupu do USA pre ľudí z vybraných moslimských krajín. Následne sa rozhodol vypovedať Parížsku dohodu o zmene klímy. Týmito opatreniami potvrdil svojim kritikom, že je ochotný presadzovať vlastný záujem aj za cenu búrania princípov medzinárodnej spolupráce, ktorú započal jeho predchodca.

Dostal sa kvôli tomu do stretu aj s viacerými ľuďmi vo vlastnej strane a z amerických ako aj svetových médií spravil svoj terč, do ktorého rád pravidelne triafal. Avšak aj kvôli tomu sa vo svete preslávil viac svojimi potýčkami na Twitteri než skutočnou politickou aktivitou.

Tej bolo reálne pomenej. Trump počas jeho prvého roka nebol úspešný vo viacerých oblastiach, kde sľuboval ráznu akciu. To bolo najmä z dôvodu, že v Senáte majú Republikáni väčšinu iba dvoch kresiel.

V kontexte toho ako rôznorodé sú záujmy a preferencie jednotlivých senátorov v rámci tejto strany a ako prchký bol Trump pri vytváraní konfliktov s vlastnými zákonodarcami to stačilo.

Hlavnou oblasťou, kde americký prezident zlyhal je oblasť zrušenia a reformy Obamacare. Sami Republikáni preukázali v tejto otázke väčšiu mieru neschopnosti stáť si za svojimi princípmi, ktorými sa posledných osem rokov oháňali. Rozkol medzi podporovateľmi minimálnych zmien parametrov a zástancami princípov slobodného trhu prispel ku patovej situácii, z ktorej majú radosť najmä Demokrati, ktorí sa medzitým potácajú s vlastnými politickými a inými škandálmi vrámci svojej strany.

Napriek tomu je niekoľko oblastí, kde si Donald Trump zaslúži pochvalu. Áno, viem, je to veta skoro zakázaná, ale je to tak. Trumpovi sa koncom roka podarilo schváliť daňovú reformu, ktorá značí jeho najväčší legislatívny počin za tento rok.

Úspech si v istej miere môže Trump pripísať aj v oblasti migrácie, kde vo voľbách sľuboval postavenie múru po celej dĺžke južnej hranice USA. Napriek tomu, že múr sa zatiaľ stavať nezačal, počet zatknutí nelegálnych migrantov a deportácií prudko vzrástol, keďže Trump rozviazal ruky agentúram zodpovedným za procesy kontroly a postihovania nelegálnej migrácie.

Ďalšou oblasťou, kde Trump zožal úspechy je stav amerického hospodárstva. Odkedy Donald Trump prevzal prezidentský úrad, USA zaznamenalo tri štvrťroky hospodárskeho rastu na úrovni nad 3 percentá s predpokladom ešte vyššieho hospodárskeho rastu v blízkej budúcnosti.

S týmto súvisí aj iniciatíva Donalda Trumpa v oblasti škrtania podnikateľských regulácií, ktorá má za sebou zoškrtanie stoviek regulácií prijatých v období vlády Baracka Obamu.

Podobne v súlade so svojimi zámermi sa Trump od svojho zvolenia zameral na redukovanie počtu úradníkov a revíziu americkej federálnej administratívy v oblastiach, kde nie je potrebná. Všetkými týmito opatreniami dokázal americký prezident v istom smere prekonať svojho predchodcu, hoci mi je jasné, že hodnotenie týchto opatrení bude závisieť od ideologických preferencií každého čitateľa.

Problematickým zostáva najmä prístup Trumpa k škrtaniu federálnych opatrení v oblasti ochrany prírody a národných parkov. Avšak, z hľadiska dopadov na veľkú časť obyvateľstva v USA je zrejmé, že existuje veľká časť Američanov, ktorí mu za tento prístup poďakujú.

Poslednou oblasťou, kde Trump zanechal asi najvýznamnejší dopad, je oblasť zahraničnej politiky. Veľká časť jeho politiky bola definovaná osobnými útokmi medzi Trumpom a vodcom Severnej Kórey Kim Čong Unom.

Na jednej strane je prchká osobnosť Trumpa rizikovým faktorom pre diplomatické riešenie jadrového programu Severnej Kórey. Na strane druhej, súčasný prezident zaujal oveľa ráznejší postoj v porovnaní so svojimi predchodcami a to sa prejavilo aj v rozhodnutí Číny poslať svojho zástupcu za severokórejským vodcom. S rozvojom technológií umožňujúcim diktátorskému režimu zasiahnuť akékoľvek mesto v USA jadrovými zbraňami sa musí americká administratíva oveľa viac zaoberať týmto problémom a nájsť k jeho riešeniu viac spojencov.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Tikajúca bomba slovenského školstva

Keď sa demokracia stáva najväčšou prekážkou európskej integrácie

Keď už ani v Nemecku nikto nič negarantuje

Druhou oblasťou zahraničnej politiky, kde naopak môže Trump jasne hlásať svoje víťazstvo, je boj proti Islamskému štátu, ktorý sa za posledný rok podarilo vyhnať z väčšiny kontrolovaného územia. V tomto smere má Trump naozaj za sebou úspech v oblasti, kde sa jeho predchodcovi nedarilo zaknihovať výrazné víťazstvá. Bude však potrebné nanovo vystavať infraštruktúru v Iraku a Sýrii na umožnenie fungovania legitímnych vlád.

Posledná oblasť, kde naopak Trump zožal od médií možno až prílišnú kritiku je uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela. Napriek tomu, že Trump spravil rozhodnutie o uznaní Jeruzalema za hlavné mesto, neurobil tak bez súhlasu skoro celej americkej politickej scény.

Senát aj Snemovňa reprezentantov o tomto návrhu totiž hlasovali, v prípade Senátu dokonca dvakrát. Prvý raz ešte v roku 1995, kedy tento návrh hladko prešiel oba komorami amerického Kongresu. A Senát o tom hlasoval druhýkrát tento rok v júni, kedy rezolúcia potvrdzujúca rozhodnutie z roku 1995 bola odsúhlasená pomerom 90:0. Doterajší americkí prezidenti Clinton, Bush mladší a Obama iba ignorovali rozhodnutie Kongresu. Trump sa k nemu prihlásil.

O reálnych krokoch amerického prezidenta by sa dalo hovoriť veľmi dlho. Avšak to sa často nedeje. A je to škoda. Robí totiž viacero rozhodnutí, o ktorých by sa mala viesť racionálna diskusia. Ale to v dnešnej dobe nie je veľmi vítané.

Trump je totiž buď cieľ, ktorý treba zostreliť, alebo vodca, ktorého musia jeho podporovatelia zbožňovať. Zabudli sme sa odosobniť a skúmať jednotlivé kroky v ich skutočnom kontexte. To je najlepšia možná cesta k nenapraviteľnému poškodeniu občianskej spoločnosti a sektárstvu, ktorému americká verejnosť už prepadla. Je na čase ukázať, že sa dá správať aj inak.

 

Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope