Keď už ani v Nemecku nikto nič negarantuje

Mali to byť nudné voľby. Pravicový populizmus, hoci na vzostupe, nemal v Nemecku šancu vyhrať alebo ohroziť dve veľké strany.

Angela Merkel dokonca jasne porazila sociálnych demokratov na čele s Martinom Schulzom. Gratulácie prichádzali, Merkelová sa mala tešiť na štvrté obdobie v pozícií spolkovej kancelárky. Všetko malo byť jasné a relatívne bezproblémové. Malo byť.

Prešli dva mesiace a Angela Merkel stále nemá zostavenú svoju koalíciu. Po tom, čo jej tradiční koaliční partneri Slobodní demokrati (FDP) vypovedali rokovania kvôli prílišným ústupkom smerom k Strane zelených, šanca na „jamajskú koalíciu“ definitívne padla.

Nemeckej kancelárke teda zostali realisticky iba dve možnosti - menšinová vláda so Zelenými, alebo vyjednanie veľkej koalície so Sociálnymi demokratmi po vzore minulej vlády. V tej by však mohla mať doterajšia kancelárka oveľa slabšiu pozíciu a bola by plne závislá od vôle sociálnych demokratov, ktorí sa už chystali na štyri roky do opozície.

To môže znamenať potrebu významných ústupkov politike sociálnych opatrení a zásahov do ekonomiky, ktoré môžu oslabiť nemeckú ekonomiku. Zatiaľ čo v jamajskej koalícií by slobodní demokrati boli brzdou na tento typ opatrení, vo veľkej koalícii sa pri novom rozložení kariet tento kontrolný mechanizmus očakávať nedá.

To môže znamenať negatívne dopady pre Nemecko nielen z hľadiska ekonomicky dominantnej mocnosti, od ktorej závisí hospodárstvo veľkej väčšiny krajín Únie, vrátane Slovenska. Znamená to politické oslabenie Angely Merkel v rámci Európskej únie a v prípade jej ďalšieho oslabovania aj absenciu jednotnej tváre EÚ, ktorou nemecká kancelárka bola od spustenia hospodárskej krízy.

To môže byť problém pre Európsku úniu aj z hľadiska jej politických ambícií smerom do zahraničia. Doteraz totiž hlavná politická sila Únie bola reprezentovaná práve nemeckou kancelárkou, ktorá mala doma dlhé roky neohrozenú pozíciu.

S viditeľným oslabením jej pozície a neschopnosťou zostavenia vládnej koalície bude čoraz väčší tlak kladený na samotných zástupcov v EÚ a inštitúcie. Tie sa však v posledných rokoch napriek deklarovaným snahám nedokázali priblížiť občanom Európskej únie a tiež neprišli so žiadnym výsledkom, ktorý podnietil ich líderskú pozíciu v kontexte európskej alebo svetovej politiky. Európska únia doteraz nenašla spôsob ako sa s touto vnútornou absenciou akejkoľvek trvalejšej autority vysporiadať.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Tikajúca bomba slovenského školstva

Keď sa demokracia stáva najväčšou prekážkou európskej integrácie

Európska križovatka. Zložíme si ružové okuliare?

Snaha o vytvorenie politických pozícií, ktoré by združovali takúto autoritu dopadli tak, že v súčasnosti má Európska únia hlavných piatich predsedov, predsedu Európskej rady, predsedu Európskej komisie, predsedu Európskeho parlamentu, predsedu Euroskupiny a predsedu Európskej centrálnej banky. Okrem toho je tu aj rotujúca pozícia predsedu Rady Európskej únie, pozícia predsedu Európskeho súdneho dvora a predsedu Európskeho dvora audítorov.

Otázka znie, či po prípadnom úpadku pozície Angely Merkel nebude potrebné, aby si Európska únia vytvorila ešte ďalšiu pozíciu. Pre istotu. Mohli by ju ponúknuť priamo nemeckej kancelárke, aby karavana mohla ísť ďalej. Do momentu, kedy EÚ narazí na politickú realitu, ktorá začína byť jasne viditeľná, pre tých ktorí chcú vidieť realitu.

Nemecké voľby mali byť nudné, pre tých, ktorí im nerozumeli. Oslavované boli ako víťazstvo Angely Merkel, aj keď ním sotva boli. Dopredu bola zadefinovaná jediná možná koalícia, ktorá zlyhala.

A napriek tomuto postupnému sledu zakopnutí je stále na európskej scéne ticho. Lebo zopár otázok by mohlo vyvolať podozrenie, že niečo nie je v poriadku a že niečo treba konečne aj spraviť.

 

Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshop