Tikajúca bomba slovenského školstva
Slovenské sociálne systémy sa snažia byť cool. Nečakali, kým svet objaví vlnu retro štýlu. Slovenské školstvo aj zdravotníctvo tento štýl prijalo od nežnej revolúcie. Alebo sa teda tak minimálne správajú.
Charakteristickou črtou verejných systémov na Slovensku prakticky od jej vzniku je neochota a neschopnosť reformovať hlavné aspekty svojho fungovania.
Bol to výsledok monopolu štátu v oblastiach ako zdravotníctvo alebo školstvo. Bol to výsledok silnej pozície záujmových skupín, ktoré by takouto reformou stratili svoju pozíciu. A bol to aj výsledok našej neochoty trvať na jasných zmenách.
Tak sa stalo, že napriek silnému proreformnému obdobiu začiatkom minulého desaťročia, kedy Slovensko prijalo veľké a bolestivé opatrenia v oblasti ekonomiky, štruktúry sociálneho systému tlakom na zmenu odolali.
Slovensko nedokázalo adoptovať nové prístupy v oblasti vzdelávania alebo poskytovania zdravotnej starostlivosti a takmer 25 rokov po vzniku Slovenskej republiky neprinieslo koncepčné riešenia zoči voči narastajúcej kríze a čoraz očividnejším spoločenským dopadom.
Slovenské vysoké školstvo sa dlhodobo nemalo v medzinárodnom porovnaní čím chváliť. A to nie len doma, ale ani v zahraničí. Pri porovnávaní päťsto najlepších vysokých škôl vo svete sa za posledných päť rokov umiestnili iba dve slovenské školy na pozíciách medzi 400. a 500. miestom, a aj to iba nepravidelne.
Na krajinu, ktorá je na 49. mieste rebríčka z hľadiska Hrubého domáceho produktu na obyvateľa je takáto kvalita vysokého školstva naozaj žalostná. Výsledkom za posledné roky je kontinuálne klesajúci počet študentov, ktorí sa na slovenské vysoké školy hlásia.
Od roku 2005 do roku 2015 síce klesol počet 19-ročných študentov o 30,55 percenta, avšak slovenské vysoké školy zaznamenali pokles uchádzačov o vysokoškolské štúdium v rovnakom obdôbí až o 42,57 percenta.
Jedným z významných faktorov v tomto rozhodovaní je zvyšujúci sa záujem študentov o štúdium na univerzitách v zahraničí. Tu došlo od roku 2002 do roku 2013 k nárastu záujmu z 11 281 na 33 105 študentov. Tieto univerzity ponúkajú často atraktívnejšie prostredie pre štúdium a tým sa stávajú priamou konkurencia pre slovenské školstvo.
Slovenskému školstvu dlhodobo niečo chýba. Chýba mu reflexia a schopnosť zareagovať na zvyšujúci sa tlak zo strany nových výziev, ktorým musí čeliť. Školám chýbajú záujemcovia o štúdium, čo povedie aj k nedostatku počtu a kvality učiteľského zboru napríklad na základných, ale aj stredných a vysokých školách.
Základné školy v Bratislave bojujú so slabým záujmom o učiteľské pozície. Slovensku môžu v nie tak ďalekej budúcnosti výrazne chýbať učitelia v oblasti prírodných vied.
Dôvod? Ten zasa pramení z rigidných tabuľkových platov závislých od vôle politikov vyslyšať ich prosby a vyhrážky. Pri pohľade na zvyšujúci sa záujem firiem o vysokokvalifikovaných zamestnancov na trhu práce bude ľudí motivovaných prehliadnuť atraktívnejšie ponuky zo strany súkromného sektora čoraz menej.
Čítajte ďalšie komentáre autora:
Keď sa demokracia stáva najväčšou prekážkou európskej integrácie
Sever proti juhu. Trump rozdúchal vojnu amerických ideových svetov
Absencia záujmu zo strany politikov nie len zvyšovať mzdy, ale aj podporiť snahy o zreformovanie obsahu a formy vzdelávania, povedú k stavu, kedy inštitúcie nebudú schopné dodať na trh práce dostatočné množstvo a kvalitu absolventov a firmy sa začnú rozhliadať po iných destináciách.
Nemusia totiž zotrvať niekde, kde by okrem vysokej miery podnikateľských regulácií museli čoraz viac investovať aj do samotnej kvalifikácie zamestnancov bez záujmu verejného sektora niečo zmeniť.
Pokiaľ by Slovensko prišlo do tohto bodu, bude už neskoro na zmenu, ktorej výsledky sa prejavia najskôr za 5 a viac rokov.
Slovensku pomôže iba radikálna zmena. Takou by bola iba reforma, ktorá by dala moc do rúk študentov vyberať vzdelanie podľa kvality a priestor školám na inováciu svojich prístupov. Reforma v podobe osobných účtov študenta, kde by mal peniaze od štátu na nákup vzdelania podľa ponúkanej ceny a kvality, by spôsobila na Slovensku revolúciu.
Dal by študentom možnosť vnímať svoje vzdelanie ako investíciu a školám povinnosť vnímať študentov ako klientov a kvalitných učiteľov ako významnú súčasť svojich služieb, ktorú si musí získať dobrým platom a pracovnými podmienkami.
Zapojenie aspektu osobnej zodpovednosti v slovenskom školstve by bolo v konečnom dôsledku skutočne revolučné. Nielen pre šancu na rozvoj, ktorú by takáto reforma priniesla. Už len pre samotný fakt, že štát doteraz žiadnu zodpovednosť za slovenské školstvo neprevzal.
Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshop