Sever proti juhu. Trump rozdúchal vojnu amerických ideových svetov
Amerika je už tradične rozdelená na dva svety. Na jednej strane ľavicovo-liberálne oblasti zahŕňajúce veľké mestá a obe pobrežia, na strane druhej silne pravicovo-konzervatívny stred a juh.
Tieto dva svety dlhodobo rozdeľuje snáď až priveľké množstvo tém – od polarizovaného postoja k prezidentom opačného tábora, cez diametrálne odlišné pohľady na svet v podobe toho kozmopolitného či tradičného, až po otázku budúceho smerovania Spojených štátov.
V stávke nie je nič menšie, než podoba duše a ekonomiky krajiny. Napriek dlhodobým antipatiám a ostrým politickým kampaniam sa však až víťazstvom Donalda Trumpa tieto dva svety dostali do otvorenej vojny.
V ideálnom svete by to mohla byť vojna myšlienok medzi tradičnými hodnotami a kozmopolitanizmom, medzi individualizmom a solidaritou. No v posledných mesiacoch sa táto vojna už definitívne posunula do roviny osočovania, zosmiešňovania, využívania a zároveň cieleného pošliapavania symbolov.
To všetko v záujme stupňovania emócií na jednej aj druhej strane. Kde sa tento oheň začal, je dnes už úplne jedno. Kandidatúra Donalda Trumpa by nebola možná keby nebrnkol na strunu presne tej skupine konzervatívneho a populistického hnutia, ktorej sa liberálne elity dlhú dobu smiali a mysleli si, že sa ich doba na výslní nikdy neskončí.
O to smutnejšie je sledovať, ako zostávajúce liberálne elity za masívnej podpory amerických, a bohužiaľ aj európskych médií, prišli s novou agendou na získanie podpory a priliatie nového benzínu do ohňa americkej spoločnosti.
Keď začali strácať v súčasných témach, tak sa zamerali na históriu a začreli tam, kde to ich najväčších nepriateľov zabolí najviac. Jednou z týchto oprášených tém je občianska vojna. Áno, presne tá občianska vojna severu proti juhu, ktorá je už viac ako storočie a pol minulosťou.
Čítajte ďalšie komentáre:
Ekonomický kolaps venezuelského socializmu v priamom prenose
Talianske upratovanie: ozdravenie, či kopanec bankovej únii?
Muskov elektrický sen živí len viera investorov
Nanovo rozhorená neznášanlivosť medzi liberálmi zo severu a konzervatívcami z juhu spôsobila, že ľavičiarom začala znovu prekážať existencia pomníkov padlých vojakov konfederácie a sôch ich generálov. Prakticky po celej kraiine, no najmä v mestách na bývalom juhu, prichádzajú politici za veľkej podpory laickej verejnosti s iniciatívami na ich odstránenie z verejných priestranstiev. Alebo aspoň premiestnenie.
Reakcia na seba, ako inak, nenechala dlho čakať. A v istom ohľade bola predvídateľná. Konzervatívne, hlavne južanské, kruhy sa začali aktivizovať a medzi ne sa zamiešali aj malé skupinky extrémistov a bielych nacionalistov ako napríklad Ku klux klan.
To bolo presne to, čo liberálne skupiny a médiá, vrátane tých slovenských, radi videli. Dokázali totiž všetkých týchto oponentov elegantne hodiť do jedného vreca. Na prvý pohľad je totiž v tomto príbehu jasné, kto je dobrá a zlá strana a koho médiá môžu odsudzovať a koho podporovať. Poslúži to na získanie podpory ľudí, ktorí sú príliš leniví na to, aby si o udalostiach niečo zistili, alebo na veci nazerajú iba povrchne. A presne o to v tejto vojne ide.
Nie o to, aby sa Amerika zjednotila, ale o to, aby bol oponent porazený. Porazený verejným odsúdením, zahanbením, zosmiešnením a osočením. Nejde o to, aby sa dve strany zmierili, ale aby opozícia, aj keď radikalizovaná, bola v menšine a morálne prehrala. Dôsledok? Týmto tempom budú aj posledné mosty čochvíľa spálené. A s nimi aj vyhliadka na diskusiu.
A nové mosty už nebude mať kto stavať. Vojna dvoch svetov v Spojených štátoch bude pokračovať, kým nedospeje k rozuzleniu, ktoré nemusí byť príjemné pre žiadnu zo strán. Ale ak máte v obľube skôr pozitívne závery, jeden sa tu predsalen nájde. Nech už zvíťazí ktorákoľvek strana, zaiste nás po svojom triumfe bude informovať, že to ona je tá správna. A jej víťazstvo osudové.
Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka
Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope