Ekonomický kolaps venezuelského socializmu v priamom prenose

Ekonomická situácia na Slovensku má snáď svoje najhoršie obdobia krízy už za sebou. Politickým diskusiám v strednej Európe však dominuje rastúca popularita extrémnych riešení.

Demonštrujú to preferencie extrémnej pravice a ľavice naprieč krajinami strednej Európy. Na Slovensku tento extrém reprezentuje strana Mariana Kotlebu, zatiaľ čo v Českej republike sa hlavným strašiakom znova stáva nereformovaná Komunistická strana Čiech a Moravy.

Tá v prieskumoch dosahuje druhé miesto za populistickým hnutím ANO. Ľudia podporujú tieto politické projekty často kvôli opozícií týchto strán voči všetkému cudziemu, migrantom, zahraničnému kapitálu alebo nariadeniam zo strany Európskej únie.

Frustráciu z bežných politických strán prenášajú do nádeje, že ten, kto ponúka radikálne riešenia, bude jediný s reálnou šancou niečo dosiahnuť. Skúsenosti zo sveta nám však môžu byť dôkazom, že to tak väčšinou nebýva.

Máme totiž posledný rok jedinečnú príležitosť vidieť ekonomický úpadok niekdajšej výkladnej skrine latinsko-amerického socializmu, Venezuely.

Krajina s obrovským potenciálom a významnými zásobami ropy vo svete sa pod vedením Jednotnej socialistickej strany Huga Cháveza a Nicolása Madura zmenila na nepoznanie. No nie k lepšiemu.

Pod vplyvom ľavičiarskych opatrení sa skutočne začala znižovať nerovnosť medzi obyvateľstvom. Vláda prijala opatrenia, ktoré podporovali chudobných. Avšak mohla to robiť iba vďaka príjmom z ropy. Tie umožňovali robiť štedré sociálne výdavky bez toho, aby vytvárali v krajine silnú hospodársku základňu pre fungovanie štátu.

Zároveň vláda dusila krajinu nie len ekonomicky, ale aj politicky, formou represií. No vláda Huga Cháveza si kupovala podporu bežných občanov pomocou vládnych výdavkov.

Avšak pod vplyvom prepadov cien ropy od roku 2014 začalo vo Venezuele dochádzať k niečomu, čo sa nedá nazvať inak ako ekonomický kolaps v priamom prenose.

Inflácia v roku 2016 dosiahla úroveň okolo 700 percent. Spolu s prepadom verejných financií a núteným ukončením štedrých sociálnych programov to znamenalo katastrofu pre chudobných obyvateľov Venezuely. Odhaduje sa, že približne 87 percent obyvateľstva nemá dostatok financií na potraviny.

Keďže vláda dlhodobo kontroluje výšku cien potravín, police v obchodoch zostávajú prázdne. Aby vláda zmiernila rady v obchodov, ľudia majú povolené nakupovať potraviny v štátnych obchodoch maximálne dva dni do týždňa.

Kvôli šetreniu sa vláda dokonca v roku 2016 rozhodla vypnúť elektrinu počas 40 dní zhruba v polovici svojich štátov na štyri hodiny. Tento postup pomohol aj ku kolapsu miestneho zdravotníctva. Tomu chýba 80 percent základného materiálu a postupne ho opúšťa veľká časť doktorov, ktorí odchádzajú do zahraničia.

Čítajte aj:

Štát hltá koľko vládze. Vie však čo s verejnými peniazmi?

TPP vstáva z mŕtvych. Voľný obchod má nádej aj v ére Trumpa

OPEC si vylámal zuby. Americká bridlica opäť naberá na sile

Demokratický socializmus samozrejme dlhodobo odsudzoval akúkoľvek politickú kritiku. V posledných rokoch sa však uchyľoval k politickým represáliám vo zvýšenej miere. Navyše kvôli kontroverzným rozhodnutiam Najvyššieho súdu proti opozícií, ale aj zvyšujúcej sa kriminalite zo strany štátnych zložiek, sa zrútila dôvera občanov k štátnym inštitúciám ako takým.

Krajina je na pokraji politického kolapsu, ktorý sa na rozdiel od nežnej revolúcie v krajiných východnej Európy nemusí skončiť mierovou cestou a nemusí priniesť návrat demokratických inštitúcií.

Ponaučenie z príkladu Venezuely je jasné aj pre Slovensko. Keď nastane kríza dôvery v bežné demokratické strany, ľudia s obľubou začnú načúvať komunistom či fašistom. Mali by sme sa však pozrieť nielen do našej histórie, ale aj do súčasnej situácie v krajinách, ktoré majú populisti a extrémisti v područí desiatky rokov.

Extrémne riešenia môžu znieť veľmi ľúbivo, no môžu nás vrátiť do doby, ktorú si Slovensko už zažilo. V jednom prípade sa to skončilo slovenským národným povstaním a v druhom nežnou revolúciou. Tie by nám mali byť pripomienkou, že na tom môžeme byť oveľa horšie. 

 

Martin Reguli, analytik Nadácie F. A. Hayeka

 

Zaregistrujte sa a získajte exkluzívne info z Biztweetu. Ak ho chcete iba podporiť, posilnite nezávislú žurnalistiku na účte IBAN CZ8920100000002100602454. Ďakujeme