Rozdeľovanie rodín utečencov je mýtus, tvrdí Európska komisia
Novonavrhovaný relokačný systém bude utečencov spájať s rodinami. Hostiteľskú krajinu však nebudú smieť opustiť
Európska komisia v rámci riešenia imigračnej krízy priniesla nový balíček opatrení, ktoré majú s problémom bojovať. Vášnivé diskusie a hoaxy vidíme každú chvíľu. Čo ale Brusel navrhuje v skutočnosti?
Jedným z najdiskutovanejších je núdzová relokácia 120 tisíc utečencov z Grécka, Talianska a Maďarska, do ostatných členských štátov. Spolu s májovým návrhom 40 000,o ktorom ešte Rada nerozhodla, Európska komisia navrhuje premiestniť 160 000 utečencov. „Pre Slovensko by týchto dodatočných 120 000 migrantov znamenalo prijatie 1502 utečencov – z toho 195 z Talianska, 631 z Grécka a 676 z Maďarska. Ak tomu prirátame 785 migrantov z májového návrhu, Slovensko by zo 160 000 utečencov malo prijať celkovo 2287 utečencov,“ uvádza v stanovisku pre biztweet Európska komisia.
Okrem núdzového relokačného systému navrhuje Brusel schválenie stáleho mechanizmu, ktorý by podobným problémom ako zažíva Európa dnes predchádzal aj v budúcnosti.
Relokácia sa má týkať iba utečencov z vojnových krajín. Takzvaní ekonomickí migranti budú z krajín vyhosťovaní. „Pôjde výlučne o utečencov, ktorým v ich krajinách hrozí smrť, ale iná vážna ujma. Relokácia sa bude týkať len utečencov z krajín, kde miera udeľovania azylovej ochrany prekračuje 75%. V súčasnosti toto kritérium spĺňajú tri krajiny – Sýria, Eritrea a Irak. Pri premiestňovaní sa bude prihliadať na čo najlepšie vyhliadky utečenca na integráciu v hostiteľskej krajine. Členský štát, z ktorého územia sa budú utečenci premiestňovať (IT, GR, HU) určí jednotlivých žiadateľov, ktorí by mali byť premiestnení do hostiteľských členských štátov,“ konštatuje Európska komisia.
--
Čítajte tiež:
Biznis ruského armádneho experta: Firme šéfuje syn Zemanovho poradcu generála Picka
Podnikanie ruského armádneho experta v Česku. Miliardy zo zákaziek, stámilióny dlhov
Teplické psíky prestávajú štekať na Arabov
Miláčik médií zrejme končí. Krnáčovej vyslovili nedôveru vlastní
--
Prednosť podľa návrhu dostanú najviac zraniteľní žiadatelia. Predovšetkým ženy, mladiství a rodiny s deťmi. Úradníci budú podľa návrhu prihliadať aj na jednotnosť utečeneckých rodín. „Členské štáty budú povinné zabezpečiť, aby sa rodiny nedelili, ale premiestňovali do toho istého členského štátu. Pri rozhodovaní o tom, do ktorého štátu sa utečenec premiestni sa zohľadnia špecifické okolnosti, ako sú napríklad jazykové znalosti, vzdelanie, či profesia a znalosti utečenca. Zohľadnia sa aj rodinné, kultúrne a sociálne väzby, ktoré by mohli uľahčiť integráciu v hostiteľskej krajine. Každý členský štát na tento účel vymenuje styčného úradníka, ktorý bude nápomocný v procese identifikácie vhodných utečencov,“ vysvetľuje Európska komisia.
Hádam najkontroverznejším bodom návrhu opatrení je však zámer Európskej komisie zamedziť voľnému pohybu pridelených relokovaných migrantov. Tí budú mať povolenie k pobytu platné len pre hostiteľskú krajinu.
„Návrh EK obsahuje niekoľko opatrení, ktoré by sekundárne pohyby mali obmedziť. Po prvé platí pravidlo, že po relokácii utečenec získava povolenie na pobyt len vnútri území štátu, ktorý ho prijal. Ak toto územie opustí, dostáva sa do nelegálneho režimu. V prípade, že ho zachytia na území iného štátu EÚ, tak bude nasledovať jeho transfer do štátu, ktorý má o jeho azyle rozhodnúť. Inými slovami, po opustení hostiteľského štátu utečenec stráca právnu ochranu,“ uvádza Brusel.
Komisia ďalej navrhuje aj spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu, ktorý umožní zefektívnenie a zrýchlenie posudzovania žiadostí o azyl. „V súčasnosti každý štát rozhoduje samostatne o tom, ktorá Krajina pôvody je bezpečná a ktorá nie. Komisia navrhuje, aby sa na zoznam bezpečných krajín zaradili Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Kosovo, Čierna Hora, Srbsko a Turecko,“ zdôvodňuje Európska komisia.
Ďalšie opatrenie navrhuje zavedenie takzvanéhp Akčného planu o návratoch. Týka sa migrantov, ktorým nie je udelený azyl a ktorí by mali byť vrátení do krajiny pôvodu.
Najvýraznejším zapojením Európy mimo jej územia by mohol byť nový Fond pre Afriku v objeme 1,8 miliardy eur určený na posilnenie stability a riešenie príčin ilegálnej migrácie. Na vlastnom území planuje komisia zrýchliť a sprehľadniť verejné obstarávanie služieb a tovarov, ktoré členské štáty potrebujú urgentne obstarať v súvislosti s podpornými opatreniam.
Fotozdroj: CC/flickr.com