Pezinok story: Konflikt záujmov, podvod a pravdepodobná korupcia

Robert Fico, jeho vládni kolegovia zo Smeru a SNS, súdy, či generálna prokuratúra boli zapojení do jedného z najvýraznejších prípadov týkajúcich sa zneužívania moci. Tvrdí to správa amerického diplomata

Pezinok po páde komunizmu ožil. Pokrokový starosta Oliver Solga sa zapríčinil o to, aby mesto obnovilo vinársku tradíciu a staralo sa o svoje kultúrne pamiatky. Takto pochvalne popisuje západoslovenské mesto v úvode tajnej správy poslanej do Washingtonu americký chargé d'affaires na Slovensku Keith Eddins.  

Napriek niekoľkoročnej snahe však Solga nedokázal zabrániť traume, ktorá Pezinčanov dlhé roky trápila. Americká ambasáda si všimla zarážajúci prípad viac než dekádu trvajúceho boja o zrušenie povolenia pre investora vybudovať skládku len pár metrov za bránami historického mesta.

„Starosta sa postaral, aby žiadne nové skládky v meste nestavali. Bohužiaľ pre občanov Pezinka, mocné záujmové skupiny v Bratislave mali iný názor,“ píše v správe Keith Eddins.

Pezinčania sa výstavbe skládky bránili neuveriteľne dlho – od roku 1999. Mala mať kapacitou 792 tisíc metrov kubických.

„Istý vyslúžilý tajný spravodaj nám povedal, že sa dozvedel, že skládka bola "Ficova dohoda."

 

Obyvatelia aj aktivisti však museli prísť s nezvykle odolnou vytrvalosťou a aktivitou. Stáli totiž proti investorovi, ktorému úrady nepochopiteľne vychádzali v ústrety.

Stará skládka bola nakoniec v roku 2007 zatvorená, vlastník pozemku – Ján Man však požiadal o povolenie krajského stavebného úradu k výstavbe a prevádzke novej skládky.

Občania Pezinka sa však situáciou netrápili. Starosta totiž presadil územný plán, ktorý nedovoľoval výstavbu žiadnej novej skládky. Čo však nečakali, syn Jána Mana seniora – Ján Man mladší - bol po rozhodnutí Ficovej vlády dosadený na post vedúceho krajského stavebného úradu.

Napriek tomu, že šlo o evidentný konflikt záujmov – Man junior bol spolumajiteľom plánovanej skládky, synom majiteľa pozemku a členom predstavenstva otcovej spoločnosti – vydal krajský stavebný úrad pod jeho vedení súhlasné stanovisko s projektom novej skládky.  

Sťažnosti, ktoré premiérovi Robertovi Ficovi v súvislosti s kauzou dorazili, označil predseda vlády za motivované opozičnými poslancami a nezaoberal sa nimi. Je pritom známe, že Mana mladšieho pretláčalo do krajského stavebného úradu bratislavské krídlo Smeru na čele s Martinom Glváčom – podnikateľom, exministrom obrany a podpredsedom súčasnej vlády.

Man starší, aby situáciu ukľudnil, previedol vlastnícke práva projektu na záhadnú americkú spoločnosť Westminster Brothers. Firma založená v Delaware v roku 2006 však bola vlastnícky napojená na Mana staršieho. Pochybnosti vzbudilo aj to, že ju na Slovensku zastupoval kontroverzný podnikateľ spájaný aj s mafiou Marián Kočner.  

Čítajte aj: 

Slovenská realita: Ani 7 rokov nestačí

Kaliňákovi ľudia: Za korupciu a zlyhanie teplé miestečko

Harabinov prípad: 1825 dní temnoty

--

Po ďalších sťažnostiach musela kauzu prešetriť Generálna prokuratúra. Jej vtedajší šéf – ďalší známy spriaznenec Smeru – Dobroslav Trnka však v roku 2008 potvrdil, že je povolenie na výstavbu skládky legálne.

Aktivisti nemali inú možnosť len spustiť rozsiahle a opakované protesty. Po nich bol nútený k akcii minister životného prostredia za SNS – Ján Chrbet. Po niekoľkých stretnutiach s Jánom Manom mladším a primátorom Solgom však iba doporučil občanom dohodnúť sa s neznámou americkou firmou.

Okrem Mana mladšieho sa však Chrbet stretal iba s Kočnerom a občanov nechcel vypočuť. Tí sa preto s pomocou aktivistky Zuzany Čaputovej začali obracať na slovenské súdy. Tie stupeň po stupni dávali za pravdu plánom bratislavských členov a podporovateľov Smeru. Po nákladných a zdĺhavých procesoch zastavil obludnú silu moci až Súdny dvor Európskej únie, kterého rozhodnutie musel akceptovať aj Najvyšší súd Slovenskej republiky.

„Istý vyslúžilý tajný spravodaj nám povedal, že sa dozvedel, že skládka bola "Ficova dohoda." Nemáme dôkaz na podporu tohto tvrdenia, ale vieme, že premiér Fico bol zapojený do prípadu a Chrbet bol po neúspechoch jednaní s aktivistami značne nervózny,“ píše v správe zverejnenej Wikileaks Keith Eddins.

 

 

Redakcia