Sulíkove vyjadrenia o migrantoch poburujú

Názory Richarda Sulíka na migračnú krízu naďalej prekvapujú a poburujú. Ani po rokoch nemení kurz a opakuje sériu nepravdivých informácií.

Hoci sme v tom istom čase ako prebiehalo vystúpenie Richarda Sulika na obrazovkách televízie TA3 publikovali rozhovor s týmto politikom aj na Biztweete, sklamalo nás niečo iné než zlý timemanagement nášho webu.

Nedeľná politická relácia vedená Norbertom Dolinským opakovane preukázala, že sledovanosťou poráža verejnoprávnu televíziu. Nielen pre slabšiu dramaturgickú pripravenosť a nekonfrontačnosť „V politike“ ma tento fakt v nedeľu pobúril. Priniesol totiž monológové predstavenia politikov plné argumentačných faulov.

Média síce zahltili správy o demagogickom koncerte neonacistického lídra Mariana Kotlebu, nešlo však o jediné kontroverzné vystúpenie nedeľného poludnia. Svoje názory voľne prezentovali Alojz Hlina, Robert Fico a Richard Sulík.

Hlavne posledný menovaný jemne vykukával z Kotlebovho tieňa v pasáži, v ktorej sa s moderátorom rozprával o migračnej kríze. Opakoval v nej názory z roku 2015, nechýbal cynizmus a nepravdivé informácie.

Malý paradox však priniesol ešte predtým. Najprv zopakoval kritiku predsedu SNS Andreja Danka, ktorý to v posledných mesiacoch peháňa s nadprácou v prospech Ruskej federácie a začína vystupovať ako proruský aktivista. Vzápätí však sám použil jednu z najotrepanejších fráz, ktorú títo ľudia používajú.

„Európska únia by mala mať silu sankcie prehodnotiť. Nie sú efektívne. Mal by som snahu vyjednávať s Ruskom o tom, ako ich nahradiť, alebo dospieť k tomu, aby bol predsalen ten vzťah s Ruskom korektnejší, ale aj prínosnejší pre Európsku úniu,“ uviedol Richard Sulík.

Argument o významnom spojenectve s Ruskou federáciou a škodlivých sankciách opakovane používa mnoho populistických politikov s príklonom k Moskve. Čísla ukazujú na to, že vzájomná obchodná výmena s Ruskom navzdory uvaleným sankciám stále narastá. Krajina naviac nepatrí medzi pre našich exportérov najvýznamnejšie. Veľké čísla výmena dosahujeme hlavne pre veľké nákupy dodávaných surovín z Ruska, ktoré na Slovensko prúdia nehľadiac na sankcie.

Čítajte ďalšie komentáre autora:

Hodnota života podľa kapitána Danka

Čo a komu by mohol Kiska dať a naopak vziať

V neposlednom rade nutno pripomenúť, prečo boli sankcie uvalené. Ruská federácia podporovala proruských rebelov na východe Ukrajiny, potom sa aj sama vlastnými silami spolupodieľala na bojoch, ktoré si vyžiadali tisícky obetí a nepovolene zabrala časť územia svojho západného suseda. Porušovanie medzinárodných dohovorov, ľudských práv a vojenská agresia by nemali byť bagatelizované. Pre Európsku úniu sú sankcie jedinou nekonfliktnou možnosťou ako Rusku dať najavo nesúhlas.

Pokračovanie zahranično-politickej debaty už patrilo utečencom. „Nemá odvahu zatvoriť svoje hranice. Platíme miliardy eur za to, že Turecko spraví to, na čo my nemáme odvahu, že zavrie hranice. Európska únia bude musieť konať ráznejšie. Európska únia bude musieť vonkajšie hranice hermeticky uzavrieť. Nikto, kto nemá vízum sa nesmie dostať dnu.
,“ uvádzal na margo Európskej únie líder SaS.

Čítajte aj:

Mýty o migrantoch: Je to organizovaný presun niekým zvonka

Mýty o migrantoch: znásilňujú naše ženy

Ukázal tak pretrvávanie názoru zo samého začiatku migračnej krízy. Gro ľudí s týmto argumentom už pochopilo, že ide o nie celkom realizovateľnú predstavu. Mnoho krajín, ktoré strážia pevnivnskú hranicu Schenghenu hranice zavrelo. Je pravdou, že to skutočne viedlo k zníženiu počtu prichádzajúcich migrantov. Hlavný problém – námorná hranica však vyriešiteľný nie je. Istá časť hranice je nestrážená. Hliadky naviac v prípade nájdenia utečencov na mori, musia ľudí bezpečne dopraviť do prístavu, pričom je logické, že takýto prístav musí s touto dopravou súhlasiť.

„Chceme pomôcť ľuďom, ktorí sú mimo EU. Treba financovať utečenecké tábory, treba sa postarať o to, aby vznikli mierové dohody, najmä, aby skončila vojna v Sýrii. Tam Európska únia vie byť súčinná, ale nesmie to ohroziť ju samotnú,“ povedal ďalej Sulík.

Pri tomto argumente ostáva kritika nepochopená. Opatrenia, po ktorých pravicový politik volá, únia robí. V ďalšom dlhodobom rozpočte trojnásobne navyšuje rozpočet na boj proti utečeneckej kríze a utečenecké tábory masívne financuje už dávno. Tie v Turecku pritom Sulík pred pár minútami kritizoval.

„Prebieha to tak, že sa utečenci vyberú na more, niekde z Líbye, sú tam 15-20 kilometrov na mori, vyšlú signál SOS a potom prídu mladí ľudia, ktorí si to nejak pomýlili s dobrodružnou dovolenkou, vylovia ich a prevezú do Talianska. Oni by ich mali podľa medzinárodného práva previezť do najbližšieho bezpečného prístavu, ten je v Tunise, alebo na pobrežie Líbye,“ prejavil už značnú dávku cynizmu Richard Sulík.

V prvom rade, vykresľovať cestu migrantov ako hladkú idylku nie je na mieste. Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) sa len v roku 2014 utopilo v Stredozemnom mori zhruba 3500 utečencov. Sulíkove slová preto vzbudzujú pohoršenie. Podobne ako tie o pracovníkoch nevládnych organizácií, ktoré utečencov zachraňujú. Predstava o vození do Líbye, či Tunisu je naviac nerealizovateľná. Okrem toho, že by s tým nesúhlasili, ide o to, že sú krajiny beztak preplnené a Líbyu rozhodne nemožno považovať za bezpečnú krajinu.

Vo fantázii europoslanca Richarda Sulíka však stále nestabilná Líbya hrá veľkú rolu a územie plné konfliktov a radikálnych skupín vidí ako spojenca Európskej únie. „Keby boli rozhodní a keby robili zásadne správne veci, tak by dávno jednali s líbyjskou alebo akou vládou o tom, že únia zriadi na pobreží severnej Afriky utečenecký tábor a všetkých ich tam pekne prevezie,“ uzavrel svoje vystúpenie na TA3 Richard Sulík.

 

Tomáš Lemešani

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope