Nedávno zosnulý Tomáš Ježek (zomrel v novembri 2017) študoval na Národohospodárskej fakulte pražskej Vysokej školy ekonomickej v odbore ekonomiky práce. Následne pôsobil ako vedecký pracovník v Ekonomickom ústave Československej akadémie vied a zároveň s tým absolvoval študijný pobyt na Inštitúte des Hautes Etudes Internationales vo Švajčiarsku. Pre samizdat vtedy preložil niekoľko prác liberálnych ekonómov.

Tesne pred pádom režimu pracoval ako vedecký pracovník v prognostickom ústave ČSAV. Pomerne liberálneho a dobrého života sa mu dostávalo počas komunizmu vďaka jeho členstvu v komunistickej strane.

V roku 1989 pomáhal zakladať politickú stranu ODA. Vo voľbách v roku 1990 bol zvolený za Občianske fórum, do ktorého štruktúr sa ODA ponorila do Českej národnej rady. V januári až júni 1990 pracoval na Federálnom ministerstve financií vo funkcii poradcu ministra, ktorým bol Václav Klaus a po prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ministrom bez kresla českej vlády Petra Pitharta. Na starosti mal správu národného majetku a jeho privatizáciu. Spoločne s Václavom Klausom stáli za myšlienkou divokej kupónovej privatizácie.

Opätovne bol zvolený vo voľbách v roku 1992, teraz už čisto za ODA. Bol predsedom rozpočtového výboru. Od roku 1992 do roku 1994 bol tiež predsedom výkonného výboru Fondu národného majetku Českej republiky.

Vo februári 1995 prešiel Ježek z ODA do poslaneckého klubu ODS. S ODA sa dostal do konfliktu a postavil sa na stranu vládnucej väčšiny, ktorá bola obviňovaná z používania mafiánskych praktík.

Vo voľbách roku 1996 sa neúspešne uchádzal o kreslo senátora. Počas vládnej krízy druhej Klausovej vlády koncom roka 1997 sa postavil na stranu opozície proti Václavovi Klausovi.

V novembri 1997 vyhlásil, že vinníkom súčasnej situácie v Česku sú špičky ODS a ako nového predsedu občianskych demokratov by si vedel predstaviť Ivana Pilipa. V januári 1998 podporil vznik novej odštiepeneckej strany Únie slobody a ohlásil účasť na jej prvom stretnutí v Litomyšli. Z ODS vystúpil a tvrdo kritizoval niekdajšieho spojenca Klausa.

Od apríla 1998 pôsobil ako člen prezídia Komisie pre cenné papiere. V januári 1999 na neho vládny výbor pre ochranu ekonomických záujmov vedený Jaroslavom Baštou podal trestné oznámenie pre podozrenie z machinácií v čase privatizácie podniku Čokoládovny Praha. Ježek obvinenia popieral a vyzval Baštu, aby svoje výroky odvolal. Následne na neho sám podal trestné oznámenie.

Čítajte aj:

Králi privatizácie: Karol Martinka

Králi privatizácie: Ján Ducký

Kto menil pravidlá hry: Václav Klaus

Mandát v Komisii pre cenné papiere Ježkovi napriek pokusom zosadiť ho vypršal až v marci 2002. Jeho súdny spor s Jaroslavom Baštou bol rozhodnutý vrchným súdom až koncom roka 2003. Súd nariadil vláde ospravedlniť sa Ježkovi.

V roku 2004 neúspešne kandidoval v doplňovacích voľbách do senátu. Predznamenalo to jeho finálny ústup z politických pozícií. Celú dobu sa venoval akademickej činnosti - vyučoval na Národohospodárskej fakulte Vysokej škole ekonomickej v Prahe a na Západočeskej univerzite v Plzni.

Od roku 2005 pôsobil ako prezident Asociácie finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov Českej republiky, od roku 2003 bol predsedom správnej rady Nadácie Českého hudobného fondu, v roku 2005 ho Mestský súd v Prahe menoval súdnym znalcom v odbore verejných financií, bankovníctva a kapitálového trhu.

Za jeho kariérou však zostala horká bodka. Dlhoročné spory s Klausom, Zemanom a priznanie, že divoká privatizácia nebola najlepším riešením transformácie ekonomiky. Iné však vtedajším elitám nenapadlo.

Biztweet, podporte nás nákupom v našom eshope