Gro najúspešnejších podnikateľských elít súčasnosti kreovalo svoje bohatstvo v období, kedy bývalé zriadenie nahradila demokracia. Niektorí z nich, zvyčajne patria medzi tých najúspešnejších, začali podnikať ešte za socializmu.

Áno aj to bolo možné. Prominentní komunisti sa dostávali do štátnych podnikov, v ktorých smeli obchodovať zo zahraničím. Nie je tajomstvo, že pritom hrali často poza chrbát štátu na vlastné tričko.

Jedným z tých, ktorí mali šťastie rozbehnúť podnikanie ešte v dobe, kedy väčšina spoločnosti ani nevedela, čo to vlastne je, je aj Karol Martinka.

Mal ideálne predpoklady. Prominentné postavenie, dobrý komunistický posudok a chuť zarobiť. Jeho otec bol ministrom financií Slovenskej socialistickej republiky aj podpredsedom vlády.

Martinka starší bol námestník nadnárodného zoskupenia socialistických štátov Rada vzájomnej hospodárskej pomoci, pričom mal na starosti aj jednania s ekonomickými komisiami pre OSN.

Karol Martinka šiel v jeho šľapajách, vyštudoval ekonomiku v Bratislave a nastúpil na prestižné miesto na veľvyslanectve v Rakúsku. Vo Viedni ešte počas komunizmu zapustil korene a začal obchodovať ako poradca zahraničných firiem, ktoré mali záujem o biznis v Československu.

Na Slovensko sa vrátil po páde komunizmu. Hoci dnes v médiách vystupuje ako kritik privatizácie, zrejme dobre vedel, že sa chystá rozdeľovanie štátneho majetku. Jeho šance boli solídne. Okrem známostí s politikmi okolo Vladimíra Mečiara mu pomáhala aj manželka Blažena, ktorá bola povestnou „poradkyňou pre všetko“ expremiéra.

Martinkova chvíľa prišla po tom, čo Fond nárdoného majetku vyhlásil privatizačný tender na piešťanské kúpele. Lukratívny majetok chcel podnikateľ získať ešte v roku 1994, kedy vystupoval ako rakúsky investor, no podarilo sa mu to až o dva roky, kedy bol Mečiar omnoho mocnejší.

Martinka získal piešťanské kúpele prostredníctvom akcií zamestnaneckej akciovej spoločnosti Spoločnosť zamestnancov piešťanských kúpeľov. Štát akceptoval výrazne nižšiu sumu, než bola odhadovaná hodnota kúpeľov.

Čítajte aj:

Králi privatizácie: Ján Ducký

Králi privatizácie: Peter Bisák

Králi privatizácie: Štefan Gavorník

Zatiaľ čo znalci hovorili o cene zhruba 1,3 miliardy korún, Martinkovi stačilo zaplatiť 600 miliónov. Fond národného majetku naviac prehliadal omeškania, či nevyplácania sľubovaných privatizačných platieb. Zamestnanecká spoločnosť postupne akcie previedla na Martinkovu spoločnosť Vadium Group.

Zmena nastala po páde Mečiara a volebnej výhre Mikuláša Dzurindu. Prokuratúra vzniesla voči Karolovi Martinkovi obvinenie pre podvod, podľa ktorého mal prostredníctvom spoločnosti Vadium Group pripraviť Fond národného majetku o 51 percent akcií piešťanských kúpeľov. Štátu tým mala údajne vzniknúť škoda 600 miliónov korún.

V júli 1999 musel Martinka kúpele vrátit štátu. Zo strachu zo stíhania zase odišiel do Rakúska, kde ho chránili tamojšie úrady. Na Slovensku sa objavoval až po stiahnutí obvinenia a chystal niekoľko súdnych atakov na podľa neho nespravodlivý postup štátu.

Rozsiahly majetok, ktorý si vďaka blízkosti vládnym kruhom nahonobil neudržal. Prišiel o jeho veľkú časť, no naďalej žije v blahobyte. Ten mu však nezaručil šťastie v súkromí. Jeho manželka Blažena – blízka poradkyňa Vladimíra Mečiara – trpela vážnymi psychyckými poruchami. Je zarážajúce, že žena, podľa ktorej premiér štátu často konal, trpela preludmi. Napokon po pokuse o vraždu svojho syna spáchala samovraždu. V roku 2014 sa pre rovnaký tragický krok rozhodol aj Martinkov starší syn.

Biztweet