Minister pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky pracoval vo svojej funkcii v rokoch 1994 – 1998.

Rodák zo Žiliny v roku 1968 ukončil Strednú priemyselnú školu strojnícku v Kysuckom Novom Meste. Pokračoval v štúdiu na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave na Fakulte ekonomiky riadenia výrobných odvetví.

Od roku 1974 pracoval na okresnom investičnom útvare, kde postupne prešiel viacerými funkciami v oblasti ekonomiky. Potom pracoval v Stavinveste ako vedúci ekonomicko-plánovacieho odboru.

Od roku 1985 zastával funkciu ekonomického námestníka Mestského stavebného podniku Žilina, kde v roku 1990 pôsobil krátko ako zastupujúci riaditeľ. V roku 1991 bol ekonomickým námestníkom Agrostavu Žilina.

Po roku 1992 krátko podnikal, ale veľmi skoro sa spoznal so skupinou podnikavých politikov okolo Združenia robotníkov Slovenska. Práve združenie Jána „Kelňu“ Ľuptáka ho dostalo do kresla ministra, ktorý žehnal privatizácii. A to v najkontroverznejšom období, kedy sa pod Mečiarovou taktikovou rozdávali majetky na presné politické zadania.

Aj u Petra Bisáka existovalo niekoľko podozrení z manipulácie súťaží o predaj štátnych projektov, či iných podvodov. Podľa vyšetrovateľov sa podľa polície nezákonne obohatil napríklad vďaka neoprávnenému použitiu peňazí z osobitného účtu ministerstva privatizácie.

Bývalého Ľuptákovho ministra mali usvedčovať dokumenty z účtovníctva aj svedkovia. Odbor obzvlášť závažnej trestnej činnosti Bisáka obvinil zo zneužitia právomocí verejného činiteľa.

Exminister sa mal dohodnúť so sprostredkovateľmi na uzatvorení nevýhodného úveru Priemyselnej banky v Žiline pre vlastné ministerstvo. Svojim podriadeným prikázal vložiť na špeciálne účty termínované vklady vo výške až osemsto miliónov korún.

Čítajte aj:

Králi privatizácie: Štefan Gavorník

Bez nich by to nešlo: Anton Rakický

Stanislav Gross: Politická kométa, ktorá rýchlo zhasla

V dôsledku nevýhodného úroku spôsobil štátu škodu viac ako tridsať miliónov, ktoré unikli na nadhodnotených úrokových sadzbách. Sprostredkovatelia dostali provízie dohromady okolo dvadsaťdeväť miliónov.

Pre štát zlé podmienky smerovali k neoprávnenému poskytnutiu podpory banke, ktorá peniaze mohla poskytnúť vopred dohodnutým firmám. Profit z nevýhodných štátnych operácii smeroval k firmám, kde mala podiel dcéra ministra Bisáka Zuzana Bisáková a ďalší blízki ľudia.

Šlo o firmy ako G-T-S, ktorú riadili ľudia z prostredia známej mafiánskej skupiny zavraždených bratov Diničovcov. Časť provízie, ktorú firma získala potom zaplatila priamo ministrovi.

V roku 2004 bol však súdom od obvinení oslobedný. Vystriedali ich však ďalšie. Podľa obžaloby mal prijať úplatok pri privatizácii podniku Elektrosystémy Bratislava. Doposiaľ má niekoľko ďalších aktívnych súdnych sporov.

Fenomén transformácie socialistickej centralizovanej ekonomiky na trhovú so sebou niesol množstvo kontroverzií. Zrejme najvýraznejšiu škvrnu na vznešenej myšlienke zložitého procesu zanechala privatizácia. Ovládali ju klientelistické vzťahy, lobbisti aj organizovaní kriminálnici.

Biztweet