Keď Erika Judínyová v nedeľnom bulváriku na Markíze opakovane hovorí o Jurajovi Ondrejčákovi ako o otcovi dvoch detí a bývalom priateľovi Miss Slovensko 2003 Adriany Pospíšilovej, asi si neuvedomuje, aké zadosťučinenie Ondrejčákovi poskytuje.

Väznený boss takzvanej skupiny „piťovcov“ sa nikdy nepovažoval za mafiána. Dával si prívlastky úspešného podnikateľa, celebrtiy, či dokonca bojovníka proti korupcii. A ľudia aj vďaka zdanlivo nepodstatnej zmienke v nedeľnej oddychovej relácii, jeho príklad obdivujú.

Jeho majetok, to že je známy, či to, že si našiel krásne partnerky. Po tom vždy túžil. V prostredí bratislavského podsvetia preto po miléniu nebolo ambicióznejšieho lídra.

Zatiaľ čo sa rád prezentoval ako podnikateľ, jeho vizáž a vystupovanie hovorili za všetko. Pompézna vila, obrnené automobily s tmavými sklami, odstrašujúce a vždy zreteľne viditeľné zbrane a štýl vyjadrovania ako z mafiánskeho filmu. Ondrejčák si svoju rolu v podsvetí užíval a na rozdiel od bossov v 90ych rokoch, rád svoje postavenie ukazoval a nebál sa výstrednosti.

Robil tak už od študentských čias. Síce sa sám údajne prezentoval ako významná postava bratislavských neonacistov, nechcel skončiť hajlovaním a fajčením trávy v paneláku. Lákali ho mocní ľudia a už počas štúdia na vysokej škole Danubius (študoval tam právo, škola medzitým dostala zákaz vydávať ďalšie diplomy) navštevoval večierky významných podnikateľov, právnikov aj politikov. Tí podľa jeho vlastných slov čas od času využili služby „piťovcov“, vtedy ešte malej partie ambicióznych násilníkov k zastrašeniu neprajníkov, či konkurencie.

Podľa novinára Toma Nicholsona pracoval napríklad pre Ivana Kmotríka, Zoroslava Kollára, či Mariána Kočnera. Stal sa aj čiernou škvrnou mediálneho obrazu ústavného právnika Ernesta Valka. Valko bol jeho učiteľom juda a čas od času podľa vlastných slov urobil Ondrejčák pre svojho kouča aj nejakú nadprácu.

Piťo mal pracovať aj pre podnikateľa Ladislava Reháka. Jeho syn Martin mal byť dokonca dvorným advokátom skupiny. Tá často chránila svojich členov aj na súdoch, kde mali byť uplácaní prokurátori a sudcovia. Práve pre toto podozrenie sa dostal do basy minulý rok aj Martin Rehák, po pár mesiacoch sa však dostal na slobodu.

Jeho záľubou boli večierky, kde sa rád zoznamoval s celebritami a budoval portfolio svojich zákazníkov. Nikdy sa necítil menejcenne, naopak svojich mocných známych poučoval o politike a dokonca kritizoval korupciu, vraj sa stavial do role akéhosi aktivistu.

Svoje postavenie dokonca videl na takej úrovni, že po vražde Ernesta Valka vyzýval ministra Daniela Lipšica, aby sa s ním stretol, vraj mu prezradí detaily vražednej operácie, o ktorých vedel. Lipšic odmietol, čo Ondrejčáka urazilo.

Skutočný Juraj Piťo Ondrejčák začal páchať „mafiánsku“ trestnú činnosť niekedy okolo roku 2000 ešte ako bežný člen slávnej skupiny sýkorovcov. V roku 2005 už existovala po ňom pomenovaná skupina, ktorá si v Bratislave konkurovala so známymi takáčovcami. Výsledkom súperenia bolo niekoľko vrážd.

Čítajte aj:

Mŕtvy chrobák v Bratislave. Spolupráca magistrátu s mafiou pokračuje

Najvyšší súd v Prahe rozhoduje o oživení firmy, ktorá mohla poslať Slovensko do cross-defaultu

Výročie obsadenia Markízy: mafia, korupcia a klientelizmus

Zlé časy pre mafiánov. „Prášiť“ je v móde

K najznámejším patrí napríklad poprava v bratislavskom Irish pube, kde zahynul aj nešťastný nevinný návštevník. Gro príjmu pochádzalo z predaja drog. Ondrejčák všetko riadil, jeho ľudia distribuovali drogy dealerom, ktorých aj strážili. Významné zisky prichádzali aj z výpalného, ktoré skupina vyberala aj v Trnave. Ondrejčák mal údajne sám problém s drogami, čo ho občas stálo ostražitosť a robil chyby.

Aj vďaka nim bol spoločne s ďalšími 23 osobami v roku 2011 zadržaný a obžalovaný. Štrnásť členov piťovcov dostalo od 18 do 24 rokov. Juraj Piťo Ondrejčák dostal 18 rokov. Súd ho potrestal za riadenie zločineckej skupiny, nedovolené ozbrojovanie a poškodzovanie cudzej veci. Najvyšší súd potom znížil Piťov trest na 16 rokov, a tak sa návratu do svojho biznisu nevzdáva.

Biztweet