Biznis za vlasť. Spolky zahraničných Slovákov nie sú vždy len o národnej hrdosti

Od štátov dostali milióny korún na to, aby šírili slovenskú kultúru. Slovenský dom v Prahe však organizuje motivačné kurzy a komerčné akcie

Slovenský dom v Prahe vzbudil v minulom roku veľkú pozornosť. Tučnú dotáciu vo výške viac ako desať miliónov českých korún dostalo združenie, ktoré chce rozvíjať aktivity slovenskej komunity v Česku. Slovenské aj české štátne dotácie však používa na hrane zmluvy o ich poskytnutí. Pod pojmom budovanie národného povedomia chápe marketingové prezentácie súkromných lekárov, podnikateľov a motivátorov, akcie organizuje často neverejne a vyberá na ne vstupné. Spolky zahraničných Slovákov naviac napriek dotáciám zo Slovenska nie sú povinné zverejňovať údaje o svojom hospodárení.

Prednáška Radkina Honzáka o lekárskej v.i.p. klientele, seminár Štefana Medzihorského o asertívnej komunikácii, motivácii a automotivácii, či krotení stresu. Takéto komerčné aktivity súkromných poradcov a motivátorov považuje Slovenský dom v Prahe za akcie plniace funkciu podpory národného povedomia Slovákov v Česku.

 

 

Slovensko – český klub dostal vlani od ministerstva kultúry Slovenskej republiky 150 tisíc eur (ak nerátame príspevky na ďalšie súvisiace činnosti) na rekonštrukciu budovy Slovenského domu v Prahe v centre stovežatej, na Soukeníckej ulici. Na ten istý účel zinkasoval ten istý spolok ďalších 330 tisíc eur od českého ministerstva financií. “Túto dotáciu neposkytovalo Ministerstvo financií, ale bola to dotácia schválená na zasadnutí vtedajšej vlády. Ministerstvo financií následne zapracovalo do návrhu štátneho rozpočtu navýšenie rozpočtu Ministerstva kultúry o 9 miliónov českých korún, položka Podpora rozvoja a obnovy materiálno-technickej základne regionálnych kultúrnych zariadení. Všetky podmienky, rovnako ako kontrolu využitia dotácie, má na starosti Ministerstvo kultúry ako poskytovateľ,“ komentuje pridelenie dotácie bez náznaku nadšenia hovorca súčasného Babišovho rezortu Radim Ležatka.

Ministerstvo kultúry zas aj napriek povinnostiam vyplývajúcim zo zákona o povinnom zverejňovaní informácií neodpovedalo na otázky, aké nálezy zistil audit zameraný na napĺňanie dotačnej zmluvy. „Na realizácii tohto projektu sa dohodli prezidenti Česka a Slovenska. Následne bolo Ministerstvo financií Českej republiky požiadané o vyčlenenie sumy 9 miliónov českých korún,“ stručne priblížila vznik dotácie hovorkyňa Ministerstva kultúry Českej republiky Anna Ješátková.


Peniaze, ktoré Slovensko – český klub dostal, použil na kúpu rekonštruovanej budovy v centre Prahy – na Soukeníckej ulici. Slovenský dom v Prahe je podľa slov šéfa združenia „najdôležitejším projektom slovenskej národnostnej menšiny v Českej republike od jej konštituovania v roku 1993“.

Ako Skalský vysvetľuje, v nových priestoroch je multifunkčná kinosála, alebo divadelné javisko, šatne, kancelária, galéria, či knižnica. Aby sa klub zachoval transparentne, opustil doposiaľ prenajímané priestory v Holešoviciach a na Vinohradoch.

 

 

I keď nie je bežnou praxou, aby štát podobné národnostné centrá dotoval tak štedro, Vladimír Skalský na dotácii nevidí nič neštandardné. Podľa neho totiž Slovenský dom v Prahe plní funkcie, na ktoré bol určený. Negatívna reakcia verejnosti bola podľa Skalského vyvolaná iba „závistlivcami“ z konkurenčných združení pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

Je to do určitej miery tak. Práve niektoré konkurenčné združenia a neúspešní žiadatelia o príspevky na vlastné projekty iniciovali v minulom roku medializovanie podozrivo vysokej dotácie, na čo im ochotne poslúžilo matovičove hnutie Obyčajní ľudia. Hoci matovičovci pred televíznymi kamerami hovorili o tunelovaní Slovenského domu v Prahe a žiadali hlavu šéfa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, dnes už k téme nemajú čo povedať. Na veci sa naviac nezmenilo nič. Igor Furdík vedie úrad dodnes a ani nebolo nutné nejaké vehementné obhajovanie jeho stoličky. K veci sa totiž nezišiel ani parlamentný výbor.

Ako sme už uviedli v úvode článku, o budovaní národného povedomia sa v prípade komerčných motivačných prednášok dá minimálne polemizovať. Nie je to však jediný otáznik, ktorý pri pohľade na súčasný program a fungovanie klubu vyplával na povrch. Podľa zmluvy o poskytnutí dotácie sa totiž v Slovenskom dome v Prahe musia organizovať akcie, na ktoré bude pre verejnosť vstup zdarma.

 

Vo februárovom programe sú však tri akcie so vstupom od 200 do 500 českých korún. Najdrahšie vstupné je pritom práve na kurz asertívnej komunikácie.
„Pokiaľ sa v priestoroch konajú súkromné akcie, tj. také, ktoré nie sú organizované žiadnym z registrovaných subjektov, ktoré reprezentujú slovenskú krajanskú komunitu v Českej republike, ani nie sú usporiadané za účelom plnenia funkcie strediska zameraného na podporu národného povedomia, kultúrnej identity a kultúrneho života Slovákov žijúcich v Českej republike a pokiaľ je vstupné vyberané vo vyššej miere, než len na pokrytie ceny prevádzkových a režijných nákladov, mohlo by v takých prípadoch dochádzať k porušovaniu zmluvy zo strany prijímateľa,“ hodnotí zmluvu o poskytnutí finančného príspevku pre rekonštrukciu Slovenského domu v Prahe Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing.

Problémom je obtiažne dokazovanie porušenia dotačnej zmluvy. Prednášku šéfa Podnikateľského inštitútu Pyramida Štefana Medzihorského o asertívnej komunikácii totiž organizuje registrované krajanské združenie. Je ním samotný Štefan Medzihorský, ako individuálny člen Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí nemusí za akciu v Slovenskom dome platiť nič. To, či je 500 českých korún ako vstup na podujatie výškou primeranou režijným nákladom, organizátor nemusí nikomu dokazovať. A to či tréning asertívnej komunikácie patrí k národnému povedomiu Slovákov alebo nie, takisto nerozsúdi žiadny papier, iba zdravý rozum.

„Na väčšinu je vstup zdarma, iné sú za vstupné, výnimočne sú pozvánkové akcie, najmä ak je to za účasti vysokých štátnikov a kapacitné dôvody to vyžadujú,“ hovorí o akciách v Slovenskom dome v Prahe Vladimír Skalský. V prípade prezentácie Štefana Medzihradského dokonca priznáva, že ide o akciu so ziskom, teda komerčnú. Podľa Skalského stačí, že je Štefan Medzihradský Slovákom žijúcim v Českej republike. To, že dotačná zmluva zakazuje komerčné akcie Slovensko - český klub nerieši. Naďalej trvá na tom, že programová rada klubu schvaľuje akcie v zmysle štatútu združenia.

 

 „Dotácie podliehajú § 8a zákona o rozpočtových pravidlách č. 523/2004, sú poskytované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, preto sa ich čerpanie kontroluje v súlade so zákonom o finančnej kontrole číslo 502/2001. Tento zákon upravuje aj kontrolu účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu,“ konštatuje hovorca Ministerstv zahraničných vecí Slovenskej republiky Peter Susko.

Podľa rezortu zahraničných vecí sa účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov vo vyúčtovaní dokazuje vecným vyhodnotením, ktoré obsahuje písomnú správu o realizácií projektu, jeho prínosu, výsledkov, ohlasov, finančným vyhodnotením konkrétnych nákladových položiek v súlade s účelovým určením na vymedzené výdavky podľa dotačnej zmluvy, či doručením všetkých kópií účtovných dokladov, kde sa jednotlivo posudzuje správnosť, účelnosť výdavku a súlad s projektom, na ktorý bola dotácia poskytnutá.

„Jednou z povinností prijímateľov dotácií je okrem dokazovania finančného toku a účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, poskytnúť aj informatívne finančné vyhodnotenie iných zdrojov vynaložených na projekt, t.j. či boli okrem dotácie čerpané aj prostriedky z iných zdrojov, napríklad podpora projektu zo strany domácej krajiny, štátnych  organizácií, členských vkladov, sponzorov a podobne,“ dodáva Peter Susko.

 

Čítajte viac: Na klub Slovákov v Čechách padli obvinenia. Kvôli deväťmiliónovej dotácii

 

Na otázku ako sa preverovalo financovanie Slovenského domu v Prahe však ani česká ani slovenská strana neodpovedala. Podľa šéfa Slovensko - českého klubu stačí na dokladovanie financovania klubu vedenie podvojného účtovníctva.

Subjektom, ktorý dotácie zo štátnej kasy smeruje na jednotlivé krajanské združenia je Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý pravidelne zverejňuje výzvy na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie. Vlani úrad slovenským spolkom v zahraničí odklepol dokopy 819 916 eur.

 

Samotná štruktúra krajanských spolkov a združení je pritom neprehľadná. „Kompetencie nášho Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sú jasne definované v zákone 474/2005 Z.z. z 23. septembra 2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov,“ stručne odpovedal na otázku aké činnosti vykonáva Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí hovorca úradu Igor Kováč.

Zdá sa však, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vykonáva jediné – rozdeľuje finančné príspevky krajanským spolkom. Všetky organizačné aktivity v súvislosti so zahraničnými festivalmi slovenskej kultúry, či združovaním ďalších krajanských spolkov totiž spadá do kompetencií Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí. To má 96 skupinových krajanských spolkov a 89 individuálnych členov, teda osôb, ktoré sú akýmisi zástupcami slovenskej národnej identity v krajine, kde žijú.

Finančné príspevky Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí žiadajú tak Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj jeho členovia. Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorému šéfuje zase Vladimír Skalský pritom vlani získalo od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí „len“ 8200 eur. Tie slúžia hlavne na prevádzkové náklady kancelárie v Bratislave. Organizačné náklady údajne až stoviek podujatí, ktoré Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí ročne zaštiťuje sa vraj hradia napríklad z členských príspevkov.

 

 

Nejasnosť kompetencií Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí podčiarkuje fakt, že napriek charakteru hlavnej organizácie čerpá zo slovenského rozpočtu omnoho nižšie dotácie ako niektorí jeho členovia. Napríklad rumunské a maďarské združenia dostávajú ročne od štátu desiatky tisíc eur.

Aby toho nebolo málo, veľa z členských združení nemá povinnosť svoje financovanie Slovákom prezrádzať. Vzťahuje sa na ne totiž jurisdikcia štátov, v ktorých sa nachádzajú. Desiatky krajanských spolkov tak aj napriek tomu, že dotácie dostávajú, nepreukazujú kam peniaze skutočne šli.

Okrem oficiálnych krajanských spolkov registrovaných v Svetovom združení Slovákov žijúcich v zahraničí existujú ďalšie desiatky neoficiálnych. Tie svoje aktivity financujú napríklad príspevkami podporovateľov a často svojich krajanov obosielajú listami so žiadosťou o dve percentá z dane. Názvy spolkov sa pritom často podobajú na názvy oficiálnych združení a ľudia im na základe omylu prispievajú, i keď nevedia o koho v skutočnosti ide.

 

Dobrým biznisom je aj obchod s národnými nehnuteľnosťami. Niektoré z krajanských spolkov dostali od hosťovskej krajiny, či už pre ich činnosť, alebo preto, že ide historicky o nehnuteľnosť spojenú so Slovenskom, lukratívne budovy. Často ich smie pokojne prenajímať súkromníkom a vyrábať tak pre združenie čistý zisk, vďaka špeciálnemu statusu očistený od daní.

Napriek tomu, že sme oslovili desiatky oficiálnych krajanských spolkov, na otázky ohľadom financovania ich združení nám odpovedali len tri. Šéfa Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí Vladimíra Skalského to vraj neprekvapilo. Nekomunikácia s médiami je bežná. Na krajanské spolky v jurisdikciách iných krajín sa totiž povinnosť zverejňovať informácie o svojom hospodárení nevzťahuje.

 

 

 

Čítajte aj:

Na klub Slovákov v Čechách padli obvinenia. Kvôli deväťmiliónovej dotácii

Lekárnik z Karlových Varov: Penta ma zlikvidovala

Polícia už rieši Slovenských brancov. Zaujali ju zbrane v rukách tínedžerov

Presstitútky a útok CIA na Charlie Hebdo

Plzeň je európskym hlavným mestom kultúry za zlomok rozpočtu Košíc

Transpetrol v protiútoku. Od Iľčišina bude chcieť peniaze

Fico zase pomohol ruskému kamarátovi. Beljajev ale ľudí poslal na dlažbu