Kosovo prežíva obrodu. Pre Rusov je dverami do Európy a Spojených štátov

Vojnou zničené Kosovo je lákadlom pre zahraničných investorov. Rusi cez neuznanú krajinu obchodujú s USA a Američania štát privatizujú

Keď sa hovorí o zaujímavých oblastiach pre podnikanie, skloňujú sa mená ostrovov známych ako daňové raje, pobaltských krajín, alebo finančných mek v Luxembursku a Švajčiarsku. Nikto ale nečaká, že sa za lukratívny biznis destináciu označí Kosovo. Práve tento vojnou zničený a stále úplne neuznaný štát ale prežíva nezvyklé ekonomické obrodenie živené vládnou politikou reformy biznisu a ekonomiky.

Stratégie, ktoré v niektorých prípadoch až nápadne pripomínajú politiku offshore regiónov začínajú platiť v priebehu tohto roka. Už teraz sa ale Priština stáva domovom obchodníkov aj špekulantov, ktorí by sa na vlne biznis boomu v Kosove chceli zviesť.

 

 

Ako pre biztweet.eu hovorí Jiří Chudý, zástupca obchodného riaditeľa pre export spoločnosti SOR Libchavy, niekedy je ťažké vôbec identifikovať, s ktorou krajinou pri zákazkach rokujú. V prípade Kosova to platí ešte viac. Ponuka často prichádza od externých obchodných zástupcov, ktorí sú pre spoločnosť neznámou. Po českej firme chcelo viac obchodníkov, aby spracovala ponuku na dodávku dvesto autobusov. Zistiť že ide o dodávku pre Prištinu, chvíľu trvalo.

Budovanie infraštruktúry je pri tom len jedným z lákadiel, ktoré Kosovo obchodníkom ponúka. Peniaze sa majú pumpovať tiež do dotácií na zelenú energiu, či budovania priemyselných parkov. Predseda vlády Hashim Taci v polovici marca oznámil, že krajina zriadi dve ekonomické zóny. V mestách Mitrovica a Gjakov dostanú firmy so záujmom zamestnať miestnych ľudí kráľovské podmienky.

Daňové zľavy, či pomoc v podobe vybudovania zázemia majú pritiahnuť investorov, ktorí pomôžu znížiť katastrofálne vysokú nezamestnanosť v Kosove. "Existencia offshore spoločností Kosovu prinesie aj väčšie zapojenie do medzinárodného obchodu, čo je skôr strategická otázka ako prvoplánová vec okamžitého zisku," hodnotí pre biztweet.eu Michal Kozub, analytik Home Credit.

 

Prekladisko anonymných firiem

 

Problémom Kosova je hlavne slabá priemyselná produkcia. Veľa tovaru musí dovážať. Práve preto teraz láka zahraničné firmy. Táto stratégia však môže byť kontraproduktívna. Hovorí sa totiž, že sa do Kosova presúva najmä ruský kapitál. Ruské spoločnosti v krajine nezakladajú výrobné zastúpenia ale Prištinu využívajú skôr ako prekladisko svojho tovaru. "Chcú využiť bezcolný zónu. S Rusmi napríklad  Američania obchodovať nechcú. Keď to ale urobia cez spoločnosť so sídlom v Kosove, nemajú problém urobiť biznis v USA," opisuje prax konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý si neželá byť menovaný.

Anonymitu požaduje preto, že by sa jeho meno v médiách nepáčilo investorom. Financuje ho práve privátny fond z Ruska, ktorý však pred zrakom obchodných partnerov vystupuje ako cyperská spoločnosť financujúca aktivity obchodného zastúpenia slovenskej firmy v Kosove. Spoločnosť na vrchole ľadovca vlastníkov podniká ako obchodník s energetikou a automobilovou technikou v Prištine.

 

 

Náš zdroj je ďalším príkladom rastu záujmu podnikateľov o neznámu krajinu. "Do energetiky sme išli preto, že krajinu čakajú veľké investície Bruselu do rozvoja energetickej infraštruktúry. Od Európskej únie dostáva Kosovo cez rôzne podporné programy financie na budovanie energetiky, strojárstva aj dopravného prepojenia," hovorí podnikateľ. Ako potvrdzuje, v Kosove podniká len pár mesiacov a už sa mu podarilo získať zákazku na dodávku nákladných automobilov, či stavbu veternej elektrárne.

Rusi zrejme nebudú jediní, ktorí si možnosti Kosova uvedomujú. Balkánsky štát môže slúžiť ako dvere do Európy pre krajiny, ktoré teraz nemajú prístup k trhu Európskej únie. Fungovať to však môže tiež opačným smerom. "Objemovo je logické, že veľká časť investícií bude smerovať z Nemecka, ktoré je kľúčovou ekonomikou Európy. Kosovo môže byť cestou na európske trhy aj pre Turecko, ktoré už čaká na vstup do Európsky únie a tamojšie trhy sú pre neho zaujímavé," predpovedá Michal Kozub.

 

Rokovanie s „kmotrami“

 

Povojnová krajina je všeobecne známa ako štát, kde platí daň len ten, kto chce. Dve tretiny fiškálnych príjmov Kosova tvoria príjmy z poplatkov, ktoré si štát účtuje za prejazd jeho hranicami. Malé a stredné podniky neplatia takmer nič. Povinnosť prihlásiť sa ako platiteľ majú len firmy s obratom vyšším ako 50 tisíc eur. Aj v ich prípade však existuje veľké množstvo výnimiek.

Nadnárodné koncerny môžu ťažiť tiež z biedy kosovských občanov. Ťažká minulosť, prakticky neexistujúca infraštruktúra a nezamestnanosť urobili z tamojších ľudí pracovníkov, ktorí sa uspokoja  v porovnaní s inými štátmi, s nehodnými platmi.

 

 

Ďalšou výhodou pre podnikateľov, na ktorú chce Taciho vláda nalákať zahraničný kapitál je povedzme veľmi ústretová colná politika, ktorú voči Kosovu uplatňujú cudzie krajiny. Okrem bezcolného vzťahu so Spojenými štátmi nemusia kosovskí exportéri platiť ani za vývoz svojho tovaru do krajín severnej Afriky a Európskej únie.

Podmienky pre príchod zahraničných závodov do Kosova sú priam ideálne. Napriek tomu množstvo firiem váha či im za investíciu tento balkánsky štát stojí. Tamojší trh totiž vzbudzuje hneď niekoľko otáznikov týkajúcich sa stability podnikania. Nie je tajomstvom, že medzi kosovskými Albáncami bujnie mafia. Nie všetkým cudzincom sa predstava zjednávanie s kmotrami páči, a preto dávajú prednosť trhom s väčšou stabilitou.

 

Splácanie Američanom

 

Ďalší podnikatelia sa zas boja klientelizmu. Ten je v Kosove historicky zakorenený. A to kvôli pôžičkám zahraničných štátov. Stačí sa pozrieť na krátku štúdiu. Spojené štáty americké poskytli na obnovu vojnou zničenej krajiny dohromady približne dvesto miliárd dolárov. Nehovoríme pritom o nákladoch, ktoré musela krajina vynaložiť pri vojnovej misii a neskoršom medzinárodnom dohľade.

Kosovo, hoci to otvorene nepriznáva, spláca svoj ​​dlh Američanom tak, že im vyčistí pole pri akvizíciách významných podnikov. Niekedy americké spoločnosti v Kosove nerozoznáte, pretože podnikajú cez rôzne konzorciá, alebo dcérske spoločnosti, inokedy je to však ich prítomnosť až kryštálovo jasná. Napríklad pri podnikoch politikov, ktorí sa o oslobodenie Kosova zaslúžili.

 

 

Ako informoval chorvátsky denník Jutarnij list, bývalá americká ministerka zahraničia Madeleine Albrightová cez spoločnosť Albright Capital Management v roku 2012 sprivatizovala kosovský Telekom. Podnik mal pôvodne prevziať chorvátsky majiteľ vlastnený nemeckým Deutsche Telekom. Od zámeru však odstúpil kvôli tomu, že bývalí majitelia čelili obvineniu z korupcie.

Albrightová na Kosove údajne zarobila už v roku 2010. Vtedy odovzdala podiel v kosovskej telekomunikačnej firme Ipko slovinskému Telekomu za 20 miliónov eur.

 

Nemajú na výber

 

Veliteľ vojenských operácií NATO v Kosove z roku 1999 Wesley Clark sa v Kosove cez svoju spoločnosť Enviditi chystá ťažiť hnedé uhlie. Z armády pri tom odstúpil hneď po vojenskej misii. Začal podnikať okrem iného v bankovníctve. Clark bol tiež známy dobrými vzťahmi s miestnou vládou a súčasným premiérom Hashimom Tacim.

 

 

Veľvyslanec USA v Kosove Charlie Dell zas ovláda kombinát na spracovanie železnej rudy Trepce. Spolufinancoval aj výstavbu ciest medzi Kosovom a Albánskom. Chorvátske noviny písali aj o tom, že jeho spoločnosti obchodujú s telekomunikačnými firmami exministerky Albrightovej.

Či už ide o splácanie dlhov, alebo nie, vláda Hashima Taciho skrátka nemá na výber. Keď chce krajinu postaviť na nohy, musí pritiahnuť investície zo zahraničia. A nejde len o lanárenie investorov ako klišé, ktoré počujeme z úst politikov aj na Slovensku. Kosovu záleží na zahraničnom kapitále oveľa viac. To preto, že inak jednoducho nezoženie peniaze. Kosovo má totiž pri absencii medzinárodného úverového ratingu veľmi sťažený prístup na svetové finančné trhy.

Odtrhnutie od svetových finančných trhov ale v niečom paradoxne pomohlo. Tamojšie banky takmer nijako nepocítili dopady svetovej finančnej krízy. Miestne banky sú stále nosným kameňom tamojšej ekonomiky a držia približne 75 percent aktív celého štátu. S príchodom nových investorov do Kosova by navyše mohla zase rásť.

 

 

 

Čítajte tiež: 

Dobročinnosť slovenských firiem existuje len na papieri. Na charitu dávajú len zlomky ziskov

Školstvo chystá bič na netransparentné zväzy. Slovensko chystá reformu športu

Brusel prispeje slovenským spoločnostiam na firemné škôlky

Ficove jasle a škôlky zaplatí EÚ

Peniaze za zastavené eurofondy Kažimír tak skoro neuvidí

Európska únia chystá prijatie Partnerskej dohody. Slováci podpíšu dokument roka

Škótske nie ukázalo na cestu, ktorou by sa mala vydať celá Európa

Postoj stredoeurópskych krajín k ukrajinskej kríze je zahanbujúci