Byrokratický index 2019. Ubúda papier, ale nie byrokracia

Inštitút INESS aj v roku 2019 pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o 1 hodinu menej ako pred rokom.

 

Byrokratický index na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť. K týmto povinnostiam je priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu.

Z 221 hodín najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín. V roku 2019 poklesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému. Naopak, podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami. Najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo zavedenie e-kasy. Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností – nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto. Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz naša modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, ako sú rekreačné poukazy. Hrozí však, že táto povinnosť sa v krátkej dobe rozšíri aj na malé spoločnosti.

Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny. Potešiteľné je, že Slovenský výsledok bol z nich najlepší. Byrokratický index dosiahol v Českej republike hodnotu 226 hodín, v Litve 244 hodín a v Španielsku 363 hodín.

Byrokratický index INESS pripravuje už štvrtý rok. Je to vhodný moment zhodnotiť úsilie tejto vlády, ktorá je za podnikateľské prostredie zodpovedná takisto už 4. rok. Drobná medziročná zmena (1 hodina) v hodnote Byrokratického indexu dobre vystihuje toto obdobie - prinajlepšom stagnácia.

Je pravda, že oproti minulosti sa o podnikateľskom prostredí hovorí viac aj na úrovni vlády, či na Ministerstve hospodárstva. Bohužiaľ, prevedenie rečí do praxe je často problematické. Pripravujú sa antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo „1-krát a dosť“, ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielenže celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje.

Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formuláru a každá má svoju vlastnú webstránku. Čo na tom, že ubudol papier, keď byrokracia ostala. Podnikateľ sa o vzniku týchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinnosti sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur.

Práve chýbajúci systematický prístup k byrokracii, reálne hodnotenie nových regulácií a ich predvídateľnosť je najväčším nedostatkom slovenského podnikateľského prostredia.

 

 

Martin Vlachynský