Konkurzné novinky Finstatu

Odpadový biznis skončil

Slovenský miliardár Anton Siekel sa profiluje ako úspešný podnikateľ, dnes verejnosti známy viac ako prezident Slovenského olympijského a športového výboru či ako honorárny konzul Kolumbie na Slovensku. Zaujímavé stávkové aktivity na Balkáne však dávno predal.

O jeho wellnesovom a hotelovom biznise v Ázii po agresívnom štartovacom PR médiá mlčia. A aj česko-slovenské firmy niekdajšieho zakladateľa skupiny Istrokapitál strácajú dych. Hoci bilančná suma českých dcér zo skupiny FPD, ktorú ovláda Anton Siekel, sa pohybuje v miliardách korún, v naposledy reportovanom roku 2017 zoskupenie vygenerovalo zisky v zopár miliónoch. Niečo zarobila Czechoslovak Spirit, ktorá distribuuje nápoje, niečo firmy podnikajúce v realitách v okolí juhomoravského Hodonína. Vinárska skupina Vinifera, s ktorou sa Siekel zastrájal poraziť českú vinársku jednotku Bohemia Sekt, však o číslach mlčí.

Z účtovnej závierky FPD vyplýva, že v roku 2017 hospodárila s kladnou nulou. Slovenské firemné portfólio Siekelovi peniaze prerába. Jeho stratová hotelová sieť sa scvrkla na polovicu, v zaujímavom pluse sa držia akurát Kúpele Dudince. V minulosti sa skupina FPD hlásila aj k lučeneckej fabrike PWR – Plastic waste recycling, a.s. (PWR).

Na jej majetok súd v januári vyhlásil konkurz, na návrh, ktorý ešte vlani v júli podal dodávateľ energií Lama energy, a.s. Spracovateľ plastových odpadov pritom zbankrotoval napriek tomu, že v roku 2017 prešiel reštrukturalizáciou, v ktorej veriteľom odpísal významnú časť ich pohľadávok. Fabrika získala od ministerstva životného prostredia, ktoré v tom čase viedla Slovenská národná strana (SNS), dotácie z eurofondov na investície vo výške bezmála 14 miliónov eur. Napriek tomu nedokázala výrobu naplno rozbehnúť a dostať sa do zisku.

Pri štarte jej pritom okrem subvencie pomohlo aj šesť miliónov eur pochádzajúcich zo sporných emisných obchodov, pri ktorých SR prišla o desiatky miliónov eur. Aj za týmito obchodmi boli ľudia zo SNS, strany blízkej podnikateľovi Siekelovi. Podmienkou na získanie eurofondov však bolo bankové kofinancovanie. A tak firme v roku 2010 poskytla úver vo výške 6,5 mil. EUR Privatbanka, a.s., zo skupiny Penta.

Tá následne svoju pohľadávku postúpila. Putovala cez niekoľko schránok z Britských panenských ostrovov a Seychel, až kým vo februári 2015 neskončila v nezmenenej výške vo firme IRRS, s.r.o. Tú ovládajú bratislavskí právnici, ktorí kontrolovali aj ďalšieho významného veriteľa PWR – spoločnosť Navia Group, s.r.o., kam pretiekli pohľadávky FPD, a to cez podobné offshorové schránky ako pohľadávka Privatbanky, ktorá zrejme iba sformalizovala emisné zdroje. Keďže PWR nesplnila podmienky, na základe ktorých získala štátnu dotáciu, rezort životného prostredia žiadal subvenciu späť. V reštrukturalizácii jeho pohľadávku správca poprel. V konkurze sa však štát bude o svoje peniaze uchádzať znova.

 

Pavol Suďa