Väčšina podnikateľov považuje vzdelávací systém na Slovensku za zlý

Väčšina podnikateľov oslovených Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS) považuje za zlý vzdelávací systém ako celok. Výraznej väčšine chýbajú informácie o kvalite škôl, na základe ktorých by si mohli ľahšie vyberať budúcich zamestnancov.

Kvalita škôl by sa podľa nich mala merať najmä podľa
uplatnenia absolventov na ďalšom vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce. Štát by mal pravidelne
zverejňovať informácie o zamestnanosti a platoch absolventov konkrétnych škôl. Pokračovať by mal aj
v meraní úrovne žiakov prostredníctvom celoslovenských testov na základných a stredných školách.
Pri hodnotení stredoškolských absolventov vidia podnikatelia nedostatky hlavne v komunikačných
schopnostiach, schopnosti učiť sa a v motivácii. Vysokoškolskí absolventi sú najmenej pripravení v
analytickom myslení, komunikačných schopnostiach a v odborných vedomostiach. Zaujímavosťou je,
že viac ako tretina podnikateľov nevníma bakalársky titul ako plnohodnotné vysokoškolské vzdelanie.

Tieto závery vyplývajú z prieskumu medzi 134 podnikateľmi z celého Slovenska, ktorý realizovala
Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) v spolupráci s inštitútom INEKO a MESA10 na začiatku januára.
Spomedzi respondentov považuje 57,6 % za zlý celý systém vzdelávania. Ďalších 16,7 % podnikateľov
si myslí, že najmenej funkčné sú stredné odborné školy, 12,9 % tak označilo vysoké školy, 8,3 %
základné školy a 4,5 % gymnáziá.

Spolu 75 % podnikateľov súhlasí (z toho 36,4 % určite a 38,6 % skôr súhlasí) s tým, že im chýbajú
informácie o kvalite škôl – vzdelávacích inštitúcií. Pri rozhodovaní o prijímaní absolventov konkrétnej
školy im chýbajú najviac tieto informácie: podiel zamestnaných absolventov školy, resp.
nezamestnanosti absolventov (56,7 % respondentov), úspešnosť školy v celoštátnom ratingu (35,4 %) a
hodnotenie školy zo strany absolventov/ učiteľov/ rodičov (29,9 %).

Kvalita škôl by sa mala podľa respondentov merať najmä podľa uplatnenia absolventov na ďalšom
vzdelávacom stupni, resp. na trhu práce (61,7 % odpovedajúcich), hodnotenia školy zo strany
žiakov/rodičov (16,5 %) a tiež podľa výsledkov žiakov v celoslovenských testoch (15 %).

S tým, aby sa aj naďalej merala úroveň žiakov na základných a stredných školách prostredníctvom
celoslovenských testov súhlasí 69,9 % (z toho 31,6 % určite, 38,3 % skôr áno). Kvalite vysokého
školstva by podľa 89,4 % podnikateľov (z toho 57,6 % určite, 31,8 % skôr áno) pomohlo pravidelné
zverejňovanie ratingu/hodnotenia vysokých škôl, fakúlt a ich študijných programov.
S každoročným zverejňovaním informácií o priemerných platoch absolventov konkrétnych škôl zo
strany štátu súhlasí 65,1 % (z toho 26,5 % určite a 38,6 % skôr áno).

Podnikatelia mali možnosť vybrať kritériá, ktoré by mali spĺňať absolventi stredných a vysokých škôl.
Za 5 najdôležitejších kritérií, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec so stredoškolským
vzdelaním, označili schopnosť učiť sa (79,5 %), komunikačné schopnosti (64,4 %), odborné vedomosti
(59,8 %), schopnosť pracovať v tíme (53,8 %) a jednoduchú prácu s počítačom (50,8 %). Za
najdôležitejšie kritériá, ktoré by mal spĺňať potenciálny zamestnanec s vysokoškolským vzdelaním,
považujú odborné vedomosti (69,7 %), komunikačné schopnosti (64,4 %), analytické myslenie (61,4
%), schopnosť učiť sa (56,8 %) a znalosť angličtiny na pokročilej úrovni (54,5 %).
Účastníci prieskumu mali možnosť vyjadriť sa ku vzdelávaciemu systému na Slovensku. Dvaja z nich
uviedli:

„Naše školstvo je potrebné zmeniť od základov a viac učiť deti sociálne zručnosti, komunikáciu, prácu v
tíme... Učiteľov je potrebné tiež viac motivovať, aby svoju prácu robili lepšie, s vyšším nasadením, neriešili
a netlačili deti do hlúpostí, nie je potrebné v dnešnom svete vedieť krasopis ani sa učiť vedomosti
naspamäť, skôr je potrebné deti viesť k samostatnému rozmýšľaniu, aby si informácie vedeli rýchlo
vyhľadať a pospájať, aby vedeli logicky rozmýšľať, a hlavne, aby si vytvorili pozitívny vzťah k
celoživotnému vzdelávaniu - učitelia majú jednu z najdôležitejších pracovných náplní, ktorá má dlhodobý
dopad na spoločnosť... Tak, ako vychováme ďalšiu generáciu, takú vytvárame spoločnosť a svet o pár
rokov, keď vyrastú...“

„Problém základných a stredných škôl v SR vidím v nedostatočnej schopnosti škôl motivovať žiakov a
študentov prečo chodiť do školy. žiaci a študenti nevidia celkom zmysel svojho učenia a to im spôsobuje
odpor k škole a bráni motivácii. Vidia že škola chce od nich aby sa naučili množstvo informácií z veľkého
počtu im vzdialených oblastí. A väčšinou jediným argumentom prečo sa ich učiť je, že to budú potrebovať
v ďalšom štúdiu. To je veľmi slabá motivácia. A možno je viacero oblastí z praktického života, ktoré im
mohli byť užitočnejšie v praktickom živote (komunikácia, finančné zručnosti, partnerské vzťahy, šport,
manuálna práca, sociálne zručnosti, viac jednoduchej ale užitočnej matematiky, a samozrejme viac praxe
alebo skúseností v reálnych firmách...).“

Prieskum sa uskutočnil v mesiacoch december 2018 a január 2019 formou elektronického dotazníka.
Celkovo sme oslovili 4143 podnikateľov a odpoveď nám poskytlo 134. V prieskume sa zúčastnilo 21,1
% podnikateľov s ročným obratom do 100 000€, 28,1 % podnikateľov s obratom od 100 001€ do
1 000 000€, 33,6 % podnikateľov s obratom od 1 000 001€ do 30 000 000€ a 17,2 % podnikateľov
s obratom nad 30 000 001€.


V prieskume mal zastúpenie každý kraj. Najviac zastúpený bol Bratislavský kraj (43,6 %), nasledovali
Trenčiansky a Banskobystrický, ktoré mali rovnaké zastúpenie (10,5 %). Za nimi boli Trnavský (8,3 %),
Prešovský a Žilinský (7,5 %). Najmenej zastúpený bol Nitriansky a Košický (6 %).