PODAL SOM NÁVRH NA ÚSTAVNÝ SÚD PRE MOŽNÉ PORUŠENIE ROVNOSTI VOLEBNÉHO PRÁVA V KOŠICIACH

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský dňa 22.05.2026 podal na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade viacerých ustanovení novely zákona Slovenskej národnej rady č. 401/1990 Zb. o meste Košice v znení zákona č. 101/2026 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej ná

Verejný ochranca práv namieta nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky a s
Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach.
Predmetom návrhu sú ustanovenia, ktoré zavádzajú povinnosť, aby každá mestská časť –
a po reforme územného členenia aj každá miestna časť – mala v mestskom zastupiteľstve
a miestnych zastupiteľstvách najmenej jedného poslanca bez ohľadu na počet
obyvateľov.
Verejný ochranca práv je presvedčený, že takto nastavené pravidlá môžu vážne narušiť
princíp rovnosti volebného práva, ktorý je jedným zo základných pilierov demokratického
právneho štátu.

Hlas obyvateľa musí mať porovnateľnú váhu
„Demokracia stojí na princípe, že každý hlas má mať približne rovnakú váhu. Ak sa
vytvoria volebné obvody, v ktorých na jedného poslanca pripadá výrazne odlišný
počet obyvateľov, dochádza k oslabeniu rovnosti volebného práva. Niektorí voliči
tak získajú väčší vplyv na výsledok volieb ako iní,“ uvádza verejný ochranca práv
Róbert Dobrovodský.
Podľa verejného ochrancu práv novela zákona uprednostňuje územné zastúpenie
jednotlivých mestských a miestnych častí pred ústavným princípom proporcionality
zastúpenia obyvateľov.
„Ústava chráni nielen právo voliť, ale aj rovnosť váhy každého hlasu. Štát ani
zákonodarca nemôžu vytvárať systém, v ktorom bude hlas občana v jednej časti
mesta silnejší ako hlas občana v inej časti mesta len preto, že hranice volebných
obvodov sú pevne naviazané na historické alebo administratívne členenie územia,“
zdôrazňuje verejný ochranca práv.
Riziko deformácie zastúpenia obyvateľov
Napadnutá právna úprava podľa návrhu prakticky znemožňuje vytváranie volebných
obvodov podľa reálneho počtu obyvateľov. Povinné zastúpenie každej mestskej alebo
miestnej časti aspoň jedným poslancom môže viesť k situáciám, v ktorých:
• na jedného poslanca v malej mestskej časti pripadne výrazne menej obyvateľov
než v inej časti mesta,
• hlas voliča z menšej časti mesta bude mať vyššiu váhu,
• kandidáti v menších častiach budú potrebovať menej hlasov na získanie mandátu,
• voliči vo väčších častiach mesta budú v porovnaní s inými voličmi znevýhodnení,
• dôjde k deformácii princípu „jeden človek – jeden hlas“.
Verejný ochranca práv upozorňuje, že rovnosť volebného práva nie je len formálnou
požiadavkou, aby mal každý volič jeden hlas. Ústavný princíp rovnosti vyžaduje aj
približne rovnakú váhu každého hlasu pri určovaní výsledku volieb.
Reforma môže problémy ešte prehĺbiť
Novela zákona zároveň od roku 2030 zásadne mení územné členenie Košíc. Počet
mestských častí sa má znížiť z 22 na štyri veľké mestské časti. Súčasné mestské časti sa
majú transformovať na miestne časti bez samosprávnych kompetencií.
Napriek tomu budú mať tieto miestne časti naďalej garantované vlastné zastúpenie v
zastupiteľstvách. Verejný ochranca práv upozorňuje, že takýto model môže viesť k

dlhodobému „zakonzervovaniu“ disproporcií vo volebnom systéme a zabráni pružnému
reagovaniu na demografický vývoj.
„Demokratický volebný systém musí byť schopný reagovať na zmeny v počte
obyvateľov jednotlivých častí mesta. Ak zákon pevne prikáže zastúpenie každej
časti bez ohľadu na počet jej obyvateľov, vzniká riziko systematickej nerovnosti
medzi voličmi,“ pokračuje verejný ochranca práv.
Rovnosť volebného práva patrí medzi základné princípy demokracie
Vo svojom návrhu verejný ochranca práv poukazuje na to, že rovnosť volebného práva je
chránená Ústavou Slovenskej republiky, Medzinárodným paktom o občianskych a
politických právach, judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj
medzinárodnými demokratickými štandardmi.
Návrh zdôrazňuje, že volebné obvody nesmú byť vytvárané spôsobom, ktorý spôsobuje
výrazné rozdiely vo váhe hlasov jednotlivých voličov. Takéto deformácie môžu podľa
ustálenej ústavnej teórie a judikatúry viesť k materiálnemu porušeniu princípu rovnosti
volebného práva.
Verejný ochranca práv v návrhu argumentuje aj tým, že voľby sú základným nástrojom
výkonu suverenity občanov a zastupiteľská demokracia je legitímna len vtedy, ak všetci
voliči majú porovnateľný vplyv na výsledok volieb.
Orgány verejnej moci preto majú povinnosť vytvárať volebné pravidlá rešpektujúce
ústavný princíp rovnosti a zabezpečiť, aby vytváranie volebných obvodov svojvoľne
nezvýhodňovalo alebo neznevýhodňovalo určité skupiny obyvateľov. Verejný ochranca
práv zároveň zdôrazňuje, že ochrana ústavnosti volieb sa nevzťahuje iba na samotný
priebeh hlasovania, ale aj na pravidlá prípravy volieb a konštrukcie volebných obvodov,
ktoré môžu zásadným spôsobom ovplyvniť rovnosť volebného práva a výsledok volieb.
Verejný ochranca práv navrhuje aj pozastavenie účinnosti ustanovení
Súčasťou podania je aj návrh na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení. Verejný
ochranca práv upozorňuje, že ich aplikácia môže mať bezprostredný dopad už na
najbližšie voľby do orgánov samosprávy obcí.
„Ak existuje vážne riziko, že volebné pravidlá budú viesť k porušovaniu rovnosti
hlasov občanov, je nevyhnutné, aby ústavnosť týchto pravidiel preskúmal Ústavný
súd ešte pred ich praktickou aplikáciou. Ústavný súd v nedávnom rozhodnutí1
uviedol, že v prípadoch náhlych a potenciálne závažných zmien volebných pravidiel
krátko pred začatím volebnej kampane, resp. termínom uskutočnenia volieb,
prichádza do úvahy pozastavenie účinnosti právnych predpisov. Ústavný súd
prízvukuje, že „čím bližšie je však volebná kampaň a termín uskutočnenia volieb,
1 Uznesenie ústavného súdu č. k. PL. ÚS 8/2026-20.

tým viac musia dbať na zdržanlivosť aj orgány disponujúce normotvornou
právomocou“ uzatvára Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv.
Verejný ochranca práv oceňuje dialóg s prekladateľom
„S pánom poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Igorom Šimkom sme sa
dňa 20. mája 2026 stretli a prekonzultovali napadnuté ustanovenia novely zákona.
Oceňujem otvorenosť poslanca ako prekladateľa novely zákona hľadať riešenia v
úprave legislatívy tak, aby reflektovala pripomienky obsiahnuté v mojom podaní na
Ústavný súd SR“ uzatvára Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv.