MONITORING V ÚSTAVE V HRNČIAROVCIACH
Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský zverejnil správu z monitoringu národného preventívneho mechanizmu (NPM) v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou.
Zistenia monitorovacieho tímu poukazujú na závažné
nedostatky pri zaobchádzaní s odsúdenými, podmienkach výkonu trestu aj v oblasti
ochrany pred zlým zaobchádzaním.
Facky ako prostriedok na zabezpečenie poslušnosti
Najzávažnejším zistením monitoringu je dôvodné podozrenie na fyzické násilie zo strany
niektorých príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Z rozhovorov s odsúdenými
vyplynulo, že vo viacerých prípadoch mali byť používané fyzické tresty, najmä facky, ako
prostriedok na zabezpečenie poslušnosti. Podľa monitorovacieho tímu približne tretina
oslovených odsúdených spomenula násilie zo strany príslušníkov, pričom časť z nich
uviedla aj priamu osobnú skúsenosť.
„Ak sa potvrdí, že fyzická sila bola používaná ako forma trestu alebo zastrašovania,
ide o absolútne neprípustné konanie, ktoré je v priamom rozpore so základnými
princípmi ochrany ľudskej dôstojnosti a právneho štátu. Ani výkon trestu odňatia
slobody nezbavuje človeka jeho základných práv a dôstojnosti,“ hovorí verejný
ochranca práv.
Takéto zaobchádzanie je v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z
Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskeho dohovoru o ľudských právach aj štandardov
Európskeho výboru na zabránenie mučenia (CPT), podľa ktorých nesmie byť fyzická sila
používaná ako forma trestu, disciplíny alebo zastrašovania.
Závažné zistenia sa týkali aj podmienok na oddiele diferenciačnej skupiny C, teda na
oddiele s prísnejším režimom výkonu trestu. Monitoring poukázal na obmedzený prístup
odsúdených k odbornej starostlivosti, najmä v oblasti liečby závislostí, ako aj na
nedostatok aktivít a podnetov podporujúcich resocializáciu.
„Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu
zmenu správania. Štát má povinnosť vytvárať podmienky, ktoré podporujú
resocializáciu a znižovanie rizika recidívy,“ pokračuje verejný ochranca práv.
Monitoring sa zameral aj na materiálne podmienky výkonu trestu. Monitorovací tím
zaznamenal nedostatky v kvalite a stave niektorých ubytovacích priestorov, opotrebované
vybavenie ciel a prostredie, ktoré v časti ústavu nepôsobilo dôstojne a podnetne.
Materiálne podmienky nie sú vecou komfortu
Verejný ochranca práv v tejto súvislosti pripomenul, že materiálne podmienky výkonu
trestu nie sú len otázkou komfortu, ale priamo súvisia s ochranou ľudskej dôstojnosti a
zákazom neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Európske väzenské pravidlá aj
štandardy CPT zdôrazňujú, že osoby pozbavené slobody musia byť ubytované v
podmienkach rešpektujúcich ich dôstojnosť, vrátane primeraného hygienického štandardu,
dostatočného priestoru, svetla, ventilácie a vybavenia.
Dobrá prax pri terapii
Počas monitoringu boli zaznamenané aj príklady dobrej praxe. Pozitívne bol hodnotený
oddiel špecializovaného zaobchádzania, kde personál podľa zistení monitorovacieho tímu
pristupoval k odsúdeným individuálne a aktívne podporoval ich zapájanie do
voľnočasových a resocializačných aktivít. Pozitívne hodnotenia zazneli aj vo vzťahu k
oddielu ochranných liečení, najmä pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť, terapeutický
program a profesionálny prístup personálu.
Poznatky odovzdané Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky
Verejný ochranca práv odovzdal najzávažnejšie zistenia vedeniu ústavu bezprostredne po
ukončení návštevy formou protokolu a zároveň navrhol opatrenia smerujúce k ich
okamžitému prešetreniu a náprave. Zistenia spolu s prvotným stanoviskom ústavu
následne zaslal na vedomie aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.
Vo svojom stanovisku ústav uviedol, že viaceré odporúčania považuje za už realizované
alebo dostatočne zabezpečené existujúcou praxou. Neakceptovanie časti návrhov
odôvodnil najmä bezpečnostnými dôvodmi, personálnymi a kapacitnými limitmi, ako aj
nízkou motiváciou odsúdených zapájať sa do ponúkaných programov.
„Ochrana práv osôb pozbavených slobody a prevencia zlého zaobchádzania
nemôžu zostať len formálnym záväzkom. Musia byť každodennou súčasťou
fungovania zariadení výkonu trestu a jasnou prioritou všetkých zodpovedných
inštitúcií,“ uzatvára verejný ochranca práv.