POLICAJNÝ ZÁSAH V MILHOSTI PORUŠIL ĽUDSKÉ PRÁVA

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol 26. marca 2026 vo veci Katarína Kuruová a Helena Horváthová proti Slovenskej republike (konanie č. 29229/22).

Súd dospel k
záveru, že v súvislosti s policajným zásahom v obci Milhosť z júla 2019 došlo k porušeniu
základných práv sťažovateliek. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval porušenie
zákazu neľudského a ponižujúceho zaobchádzania podľa čl. 3 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, a zároveň poukázal na nedostatky vo
vyšetrovaní tohto zaobchádzania.
Prípad sa týkal dvoch sestier, ktoré boli zadržané po policajnom zásahu pred rodinným
domom v obci Milhosť a následne prevezené na policajnú stanicu v Čani. Sťažovateľky
namietali, že pri ich zadržaní a následnom držaní na policajnej stanici boli vystavené
fyzickému násiliu, verbálnym urážkam a neprimeranému zaobchádzaniu.
Podnet na prešetrenie zásahu v Milhosti podalo verejnému ochrancovi práv v roku 2019
European Roma Rights Centre. Podnet sa týkal postupu príslušníkov Obvodného
oddelenia Policajného zboru v Čani a Pohotovostnej motorizovanej jednotky Policajného
zboru SR Košice, ktorí pri zásahu použili donucovacie prostriedky voči viacerým
obyvateľom, vrátane maloletej osoby. Hoci Kancelária verejného ochrancu práv
neevidovala individuálny podnet priamo od Kataríny Kuruovej alebo Heleny Horváthovej,
obe sťažovateľky patrili medzi osoby dotknuté týmto zásahom.
Verejný ochranca práv sa prípadom zaoberal a vo svojich zisteniach konštatoval, že
policajný zákrok voči sťažovateľkám nebol primeraný a spôsobom, akým bol
uskutočnený, došlo k porušeniu zákazu ponižujúceho zaobchádzania vyplývajúceho z čl.
3 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

„Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva potvrdzuje závažnosť zistení, na
ktoré sme v tomto prípade upozornili už v minulosti. Zároveň poukazuje na potrebu
systémových zmien, ktoré zabezpečia, aby k porušeniam základných práv pri
policajných zásahoch nedochádzalo,“ hovorí verejný ochranca práv.
Porušenie základných práv verejný ochranca práv zistil aj vo vzťahu k ďalším osobám
zasiahnutým tým istým incidentom, vrátane osoby, ktorá bola v čase zásahu maloletá,
pričom zároveň identifikoval závažné nedostatky v zaznamenávaní použitia donucovacích
prostriedkov.1
Zásah v Milhosti zapríčinil dve sťažnosti pred ESĽP
Tieto zistenia sa premietajú aj do súvisiaceho konania pred Európskym súdom pre ľudské
práva vo veci Patrik Miko a Denis Jano proti Slovenskej republike, ktoré sa týka toho
istého policajného zásahu z 23. júla 2019, no vzťahuje sa na iných členov tej istej rodiny a
zameriava sa najmä na zaobchádzanie s dvoma mužmi počas zadržania a prevozu na
policajnú stanicu.
V tomto konaní verejný ochranca práv požiadal Európsky súd pre ľudské práva o vstup do
konania ako tretia strana, pričom súd túto intervenciu povolil v septembri 2025.2
V podaní pred Európskym súdom pre ľudské práva verejný ochranca práv zdôraznil, že
zásah v Milhosti nie je ojedinelým incidentom, ale odhaľuje systémové problémy, na ktoré
upozornil už vo svojej mimoriadnej správe z minulého roka.
Medzi systémové nedostatky pri používaní donucovacích prostriedkov zo strany polície
eviduje najmä nedostatočné zaznamenávanie ich použitia, absenciu individuálneho
posúdenia ich nevyhnutnosti a trvania, ako aj prípady, keď zranenia osôb v policajnej
moci neboli dostatočne vysvetlené.
Náklady pre Slovenskú republiku vo výške 28 560 eur
V prípade Kuruová a Horváthová proti Slovenskej republike súd nariadil štátu vyplatiť
celkovo 28 560 eur. Z tejto sumy má pani Kuruová dostať 13 500 eur, pani Horváthová 8
500 eur a ďalších 6 560 eur tvorí náhrada trov a výdavkov.

Porušovanie ľudských práv stojí peniaze
Podobné rozhodnutia pritom nie sú ojedinelé. Európsky súd pre ľudské práva v decembri
2024 priznal Branislavovi Adamčovi odškodnenie vo výške 20 000 eur za nemajetkovú
ujmu a 3 500 eur na trovy konania z dôvodu neprimeraných osobných prehliadok vo
väzení. Rovnako 4. septembra 2025 vyhlásil rozsudok v prípade Tatič proti Slovenskej
republike, v ktorom priznal sťažovateľovi 15 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 1
000 eur na pokrytie nákladov a výdavkov.
Tieto prípady zároveň poukazujú na širší dopad porušovania základných práv a slobôd na
verejné financie. Opakované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vedú k
vyplácaniu odškodnení zo štátneho rozpočtu, čo znamená, že dôsledky zlyhaní verejných
orgánov nesú všetci daňovníci. Predchádzanie porušeniam základných práv preto nie je
len otázkou ochrany ľudskej dôstojnosti, ale aj zodpovedného hospodárenia štátu.
“Rozhodnutie vnímam ako dôležitý impulz pre posilnenie ochrany základných práv a
slobôd a pre zlepšenie praxe pri používaní donucovacích prostriedkov, ako aj pri
vyšetrovaní policajného násilia na Slovensku,“ uzatvára verejný ochranca práv.