DNEŠNÝM DŇOM SÚ MIMOVLÁDNE ORGANIZÁCIE ZBAVENÉ POVINNOSTI UPLATŇOVAŤ VIACERÉ PROTIÚSTAVNÉ NORMY
15. januára 2025 doručil Ústavný súd Slovenskej republiky verejnému ochrancovi práv, Róbertovi Dobrovodskému, ako účastníkovi konania nález zo dňa 17. decembra 2025, spisová značka PL. ÚS 11/2025.
Tento nález bol dňa 04. februára 2026 zverejnený v Zbierke zákonov. To spôsobuje, že
dnešným dňom strácajú všetky normy zákona č. 109/2025 Z. z. účinnosť a preto už
nevyvolávajú vznik žiadnych povinností zavedených novelou zákona o mimovládnych
organizáciách prijatej v apríli minulého roku. Štátne orgány zároveň strácajú oprávnenie
postihovať subjekty za porušenie povinností.
„Občianske združenia, neziskové organizácie či nadácie od dnešného dňa už
nemusia uplatňovať protiústavné normy, ktoré som úspešne napadol na Ústavnom
súde Slovenskej republiky. Nemusia vypracovať výkazy a prehľady o menách
a priezviskách osôb, ktoré prispeli na ich činnosť. Rovnako nemusia vybavovať
žiadosti o sprístupnenie informácii podľa zákona o slobodnom prístupe
k informáciám. Neuplatňuje sa ani kumulácia príjmov a funkcie štatutárov
organizácii. Novela totiž zaviedla kontroverznú domnienku kumulácie príjmov, ak
štatutárny orgán pôsobí vo viacerých mimovládnych organizáciách. Podľa môjho
názoru mohla takáto úprava pomerne tvrdo dopadať predovšetkým na malé
občianske združenia, ktorých ročný príjem nedosahuje 35 000 EUR. Od dnes už
štatutár alebo člen štatutárneho orgánu nebude odrádzaný od zastávania obdobnej
funkcie v ďalšej mimovládnej organizácii pod hrozbou toho, že by tým došlo k
založeniu rozsiahlych povinností pre všetky mimovládne organizácie, v ktorých
zastával takúto pozíciu.“ ozrejmuje verejný ochranca práv.
Výber z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou verejného ochrancu práv o
protiústavnosti novely. Zverejňovanie zoznamu darcov, ako aj výkazov príjmov a výdavkov
mimovládnych organizácií označil za neprípustný zásah do práva na súkromie, ako aj
na ochranu osobných údajov a slobody združovania.
Podľa Ústavného súdu tieto zásahy nie je možné odôvodňovať požiadavkou
transparentnosti, pretože transparentnosť sa uplatňuje na kontrolu štátu a verejného
sektora. Mimovládne organizácie a ich darcovia sú však súkromné osoby, ktoré
hospodária s vlastným, súkromným majetkom. V takýchto prípadoch nie je možné
zverejňovať informácie o majetkoch súkromných osôb.
Ústavný súd tiež označil za protiústavnú povinnosť mimovládnych organizácií
sprístupňovať informácie prostredníctvom zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V
tomto prípade mali mimovládne organizácie povinnosť sprístupňovať len informácie o
nakladaní s dotáciami poskytovanými štátom alebo samosprávami, čo verejný ochranca
práv, aj ústavný súd považovali za legitímny cieľ. Povinnosť však zavádzala neprimeraný
zásah do združovacieho práva, pretože prístup k informáciám o poskytovaní dotácií
mimovládnym organizáciám už bol zaručený, keďže tieto informácie boli povinné
poskytovať orgány štátu alebo samospráv, ktoré tieto dotácie poskytli.
Všetky zmluvy o poskytnutí dotácií boli už dávno pred prijatím novely zverejňované aj
v Centrálnom registri zmlúv a verejnosť k nim mala prístup. Povinnosť sprístupňovať
informácie aj pre mimovládne organizácie, ktoré nie sú verejnoprávnymi subjektmi a sú
oddelené od štátu, predstavovala neprimeraný prenos povinností, ktorými inak
disponujú orgány verejnej moci. Takáto úprava tak zbytočne zaťažovala mimovládny
sektor a mohla vyvolať aj šikanózne zahlcovanie mimovládnych organizácií účelovými
žiadosťami o prístup k informáciám